Slovenská republika sa zaraďuje medzi krajiny, v ktorých ekologicky nekontrolovaná extenzívna priemyselná a poľnohospodárska produkcia spôsobila za posledné desaťročia veľké škody na životnom prostredí. Ide najmä o anomálne nakoncentrovanie rôznych chemických prvkov a zlúčenín v sedimentoch, pôdach a vodách, z ktorých mnohé negatívne vplývajú na život ľudí.

        Z tohto dôvodu Ministerstvo životného prostredia SR zaradilo v deväťdesiatych rokoch do svojej koncepcie environmentálne mapovanie a monitoring geologických faktorov životného prostredia SR medzi prioritné vedecko-výskumné programy. Takýto trend pozorujeme v súčasnosti prakticky vo všetkých vyspelých krajinách, pričom environmentálny výskumný program v SR postihuje aj široký komplex hydrogeologických, inžiniersko-geologických, geochemických a niektorých ďalších prác.
 

 
 
        Za začiatok moderného environmentálneho geologického mapovania sa dá považovať projekt Výskum geologických faktorov životného prostredia, ktorý v rokoch 1991 až 1995 realizovalo Ministerstvo životného prostredia SR a jeho rezortné organizácie, pričom jeho nositeľom bol Geologický ústav Dionýza Štúra (od roku 1996 bol začlenený do Geologickej služby Slovenskej republiky). Projekt pozostával z dvoch častí:

        1. Geochemický atlas SR v mierke 1 : 1 000 000 (1991 - 1995), ktorého hlavným cieľom bolo zostaviť monoprvkové mapy celého územia štátu, zobrazujúce distribúciu chemických prvkov a zložiek v podzemných vodách, pôdach, riečnych sedimentoch a lesnej biomase. Rovnakým spôsobom sa zobrazili aj merané zložky prírodnej rádioaktivity hornín a vôd. V rámci tejto časti projektu sa zostavil aj katalóg hlavných typov hornín Slovenska a zostrojila sa Mapa litogeochemických typov v mierke 1 : 500 000. Popri mapových výstupoch sa zostavili pre všetky sledované médiá aj databázy obsahujúce údaje o ich chemickom zložení a ďalšie dôležité informácie.
        Databázové údaje o väčšine dôležitých chemických komponentov poskytujú spolu s monoprvkovými mapami informáciu o stave a stupni znečistenia prírodného prostredia v rámci celého štátu. Výsledky sa využívajú pri následnom environmentálnom mapovaní v regionálnom a lokálnom merítku, ako aj pri ďalších environmentálne orientovaných aktivitách.
        Geochemický atlas SR riešila Geologická služba SR v kooperácii najmä s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, Geologickým ústavom SAV v Bratislave, INGEO-m, a.s. Žilina, Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti v Bratislave, Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene a s URANPRES-om, spol. s r.o. Spišská Nová Ves. V roku 1997 vyšiel tlačou prvý diel Geochemického atlasu SR, časť Lesná biomasa (Maňkovská, 1997). Ďalšie dva diely atlasu vyjdú v roku 1998 - Podzemné vody (Rapant et al.), Prírodná rádioaktivita (Daniel et al.), pričom vytlačenie ostatných troch častí sa plánuje na roky 1999 - Pôdy (Čurlík et al.), Horniny (Marsina et al.) a 2000 - Riečne sedimenty (Bodiš et al.). Všetky atlasy sa pripravujú v slovensko-anglickej verzii, čím spĺňajú kritérium širokej dostupnosti ako pre slovenských, tak aj zahraničných záujemcov.

        2. Súbor máp geologických faktorov životného prostredia v mierke 1 : 50 000 (1991 - 1993). Ide o súbor regionálnych máp, ktorý sa zostavuje na podklade regionálnej geologickej mapy vybraného regiónu. Súbor pozostáva z týchto druhov máp:

        Mapový súbor je dôležitým podkladom pre vládne a rozhodovacie orgány štátnej správy v problematike ochrany životného prostredia a zároveň významným podkladom umožňujúcim zavedenie systému ekologickej optimalizácie hospodárenia v krajine.
        V rámci predmetného projektu sa výskum realizoval v nasledujúcich šiestich regiónoch na ploche cca 9 000 km2: Horná Nitra, Nízke Tatry, Žiarska kotlina a banskoštiavnická oblasť, Malá Fatra a časť príľahlých kotlín, Hornádska kotlina a východná časť Spišsko-gemerského rudohoria a región Košickej kotliny a Slánskych vrchov.

        V ďalšej etape sa už v rámci nových projektov výskum a geologický prieskum orientoval na 11 regiónov, pričom na dvoch z nich sa už ukončil. Jedná sa o región Veľká Bratislava a región Liptovský Mikuláš - Ružomberok - Vysoké Tatry. Ostatných 9 regiónov sa v súčasnosti nachádza v rôznom stupni rozpracovanosti (pozri mapku). V prípade mestských aglomerácii sa mapové výstupy zhotovujú v mierke 1 : 25 000.
 

 
Regionálne mapy geologických faktorov životného prostedia zostavené k 31. 12. 1998:
1-Región Horná Nitra, 2-Región Nízke Tatry, 3-Región Hornádska kotlina a vých. časť Slovenského Rudohoria, 4-Región Košiská kotlina a Slánske vrchy, 5-Región Žiarska kotlina a banskoštiavnická oblasť, 6-Región Malá Fatra a časť priľahlých kotlín, 7-Región Bratislava, 8-Región Liptovský Mikuláš - Ružomberok - Vysoké Tarty
Rozpracované regióny:
9-Okres Galanta, 10-Levice - SV časť okresu, 11-Región Stredné Považie, 12-Región Povodie Kysuce, 13-Región Banská Bystrica - Zvolen, 14-Región Jelšava - Lubeník - Hnúšťa, 15-Povodie Slanej v okrese Rožňava, 16-Košice - mesto - abiotická zložka, 17-Tibreg - slovenská časť
 
        Okrem uvedeného súboru máp, ktoré sú pre každý región povinné, sa podľa potreby v rôznych regiónoch a oblastiach Slovenska zostavili a zostavujú špeciálne mapy zaoberajúce sa environmentálno-geologickou problematikou, napr. mapa chemických časovaných bômb, kritických záťaží, stupňa znečistenia, geochémie snehov, mapa geopotenciálov a geobariér a pod.
 
        Výsledky týchto regionálnych komplexných hodnotení geologických faktorov boli v rámci roka ochrany európskej prírody - ENCY 1995 zverejnené v účelových monotematických publikáciách a venovala sa im primeraná pozornosť na osobitných odborných podujatiach.

        V rámci environmentálneho mapovania sa ukončili aj odvodené mapy radónového rizika SR v mierkach 1 : 500 000, 1 : 200 000 a 1 : 50 000, ktoré podávajú základné a prognózne informácie o radónovej situácii v danom území. Na ich podklade bol rozpracovaný ďalší program hodnotenia radónového rizika z horninového prostredia so zameraním na zostavenie odvodených máp radónového rizika miest nad 10 000 obyvateľov na základe priamych meraní objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu v ich obvodovej časti v mierke 1 : 10 000. Zistené výsledky budú slúžiť na vypracovanie technických opatrení pre zníženie úrovne radónu v pobytových priestoroch ako aj pre následný monitoring.
 

  
 
        Environmentálny monitoring geologických faktorov životného prostredia územia Slovenskej republiky sa realizuje od roku 1993, kedy bol schválený projekt geologických prác s úlohami: Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia, pričom jeho riešiteľským pracoviskom bol Geologický ústav Dionýza Štúra (od roku 1996 súčasť Geologickej služby SR). Ako spoluriešitelia vystupujú najmä Katedra inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a Geofyzikálny ústav SAV Bratislava.

        Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia je súčasťou Monitorovacieho systému životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 620 zo dňa 7.9.1993. Geologická služba zároveň plní funkciu Strediska čiastkového monitorovacieho systému Geologické faktory, ktorého garantom je MŽP SR.

        Koncepcia monitoringu geologických faktorov životného prostredia vychádza z celkovej koncepcie monitorovania životného prostredia pre územie SR. Čiastkový monitorovací systém je účelovo zameraný na tie geologické faktory a na takú formu výstupov, ktoré sa javia vhodné ako vstupné údaje pri riešení problémov ochrany životného prostredia a optimalizácie využívania geopotenciálov krajiny. Monitoring slúži na sledovanie a vyhodnocovanie mechanizmu negatívnych zmien v geologickom prostredí. Umožňuje predvídať ich dopady v čase a priestore a aktivovať opatrenia, ktoré by účinky týchto faktorov znižovali na prijateľnú mieru.

        Výber geofaktorov významných z hľadiska monitorovania sa zameral hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé, prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku človeka. Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov v súčasnosti obsahuje nasledovných 12 podsystémov:

  1. Zosuvy a iné svahové deformácie
  2. Erózne procesy
  3. Procesy zvetrávania
  4. Presadanie zemín v základovej pôde
  5. Vplyv ťažby nerastov na životné prostredie
  6. Zmeny antropogénnych sedimentov
  7. Stabilita horninových masívov pod historickými objektami
  8. Antropogénne sedimenty pochované
  9. Tektonická a seizmická aktivita územia
  10. Monitorovanie kvality snehovej pokrývky
  11. Monitorovanie seizmických javov na území Slovenskej republiky
  12. Monitorovanie aktívnych riečnych sedimentov

Cieľom monitoringu je riešiť nasledovné okruhy problémov:

        Mapová schéma územia Slovenska zobrazuje záujmové územia, resp. body, ktoré sú predmetom monitoringu v rámci jednotlivých podsystémov.
        Realizácia projektov environmentálneho mapovania a monitoringu geologických faktorov životného prostredia Slovenskej republiky doteraz priniesla množstvo výsledkov prezentovaných najmä mapovými a databázovými výstupmi. Tvoria súčasť národných environmentálnych informácií, použitelných pri ochrane a tvorbe životného prostredia, optimálnom využití krajiny a jeho plánovaní, v poľnohospodárstve, potravinárskom priemysle, geohygiene a geomedicíne.