Z tohto dôvodu Ministerstvo životného prostredia SR zaradilo v deväťdesiatych
rokoch do svojej koncepcie environmentálne mapovanie a monitoring geologických
faktorov životného prostredia SR medzi prioritné vedecko-výskumné programy.
Takýto trend pozorujeme v súčasnosti prakticky vo všetkých vyspelých krajinách,
pričom environmentálny výskumný program v SR postihuje aj široký komplex
hydrogeologických, inžiniersko-geologických, geochemických a niektorých
ďalších prác.
1. Geochemický atlas SR v mierke 1 : 1 000
000 (1991 - 1995), ktorého hlavným cieľom bolo zostaviť monoprvkové
mapy celého územia štátu, zobrazujúce distribúciu chemických prvkov a zložiek
v podzemných vodách, pôdach, riečnych sedimentoch a lesnej biomase. Rovnakým
spôsobom sa zobrazili aj merané zložky prírodnej rádioaktivity hornín a
vôd. V rámci tejto časti projektu sa zostavil aj katalóg hlavných typov
hornín Slovenska a zostrojila sa Mapa litogeochemických typov v mierke
1 : 500 000. Popri mapových výstupoch sa zostavili pre všetky sledované
médiá aj databázy obsahujúce údaje o ich chemickom zložení a ďalšie dôležité
informácie.
Databázové údaje o väčšine dôležitých chemických komponentov poskytujú
spolu s monoprvkovými mapami informáciu o stave a stupni znečistenia prírodného
prostredia v rámci celého štátu. Výsledky sa využívajú pri následnom environmentálnom
mapovaní v regionálnom a lokálnom merítku, ako aj pri ďalších environmentálne
orientovaných aktivitách.
Geochemický atlas SR riešila Geologická služba SR v kooperácii najmä
s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, Geologickým
ústavom SAV v Bratislave, INGEO-m, a.s. Žilina, Výskumným ústavom pôdnej
úrodnosti v Bratislave, Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene a s URANPRES-om,
spol. s r.o. Spišská Nová Ves. V roku 1997 vyšiel tlačou prvý diel Geochemického
atlasu SR, časť Lesná biomasa (Maňkovská, 1997). Ďalšie dva diely atlasu
vyjdú v roku 1998 - Podzemné vody (Rapant et al.), Prírodná rádioaktivita
(Daniel et al.), pričom vytlačenie ostatných troch častí sa plánuje na
roky 1999 - Pôdy (Čurlík et al.), Horniny (Marsina et al.) a 2000 - Riečne
sedimenty (Bodiš et al.). Všetky atlasy sa pripravujú v slovensko-anglickej
verzii, čím spĺňajú kritérium širokej dostupnosti ako pre slovenských,
tak aj zahraničných záujemcov.
2. Súbor máp geologických faktorov životného prostredia v mierke 1 : 50 000 (1991 - 1993). Ide o súbor regionálnych máp, ktorý sa zostavuje na podklade regionálnej geologickej mapy vybraného regiónu. Súbor pozostáva z týchto druhov máp:
V ďalšej etape sa už v rámci nových projektov výskum a geologický prieskum
orientoval na 11 regiónov, pričom na dvoch z nich sa už ukončil. Jedná
sa o región Veľká Bratislava a región Liptovský Mikuláš - Ružomberok -
Vysoké Tatry. Ostatných 9 regiónov sa v súčasnosti nachádza v rôznom stupni
rozpracovanosti (pozri mapku). V prípade mestských aglomerácii sa mapové
výstupy zhotovujú v mierke 1 : 25 000.
Regionálne mapy geologických faktorov životného prostedia zostavené
k 31. 12. 1998:
1-Región Horná Nitra, 2-Región Nízke Tatry, 3-Región Hornádska kotlina a vých. časť Slovenského Rudohoria, 4-Región Košiská kotlina a Slánske vrchy, 5-Región Žiarska kotlina a banskoštiavnická oblasť, 6-Región Malá Fatra a časť priľahlých kotlín, 7-Región Bratislava, 8-Región Liptovský Mikuláš - Ružomberok - Vysoké Tarty |
Rozpracované regióny:
9-Okres Galanta, 10-Levice - SV časť okresu, 11-Región Stredné Považie, 12-Región Povodie Kysuce, 13-Región Banská Bystrica - Zvolen, 14-Región Jelšava - Lubeník - Hnúšťa, 15-Povodie Slanej v okrese Rožňava, 16-Košice - mesto - abiotická zložka, 17-Tibreg - slovenská časť |
V rámci environmentálneho mapovania sa ukončili aj odvodené mapy radónového
rizika SR v mierkach 1 : 500 000, 1 : 200 000 a 1 : 50 000, ktoré podávajú
základné a prognózne informácie o radónovej situácii v danom území. Na
ich podklade bol rozpracovaný ďalší program hodnotenia radónového rizika
z horninového prostredia so zameraním na zostavenie odvodených máp radónového
rizika miest nad 10 000 obyvateľov na základe priamych meraní objemovej
aktivity radónu v pôdnom vzduchu v ich obvodovej časti v mierke 1 : 10
000. Zistené výsledky budú slúžiť na vypracovanie technických opatrení
pre zníženie úrovne radónu v pobytových priestoroch ako aj pre následný
monitoring.
Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia je súčasťou Monitorovacieho systému životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 620 zo dňa 7.9.1993. Geologická služba zároveň plní funkciu Strediska čiastkového monitorovacieho systému Geologické faktory, ktorého garantom je MŽP SR.
Koncepcia monitoringu geologických faktorov životného prostredia vychádza z celkovej koncepcie monitorovania životného prostredia pre územie SR. Čiastkový monitorovací systém je účelovo zameraný na tie geologické faktory a na takú formu výstupov, ktoré sa javia vhodné ako vstupné údaje pri riešení problémov ochrany životného prostredia a optimalizácie využívania geopotenciálov krajiny. Monitoring slúži na sledovanie a vyhodnocovanie mechanizmu negatívnych zmien v geologickom prostredí. Umožňuje predvídať ich dopady v čase a priestore a aktivovať opatrenia, ktoré by účinky týchto faktorov znižovali na prijateľnú mieru.
Výber geofaktorov významných z hľadiska monitorovania sa zameral hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé, prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku človeka. Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov v súčasnosti obsahuje nasledovných 12 podsystémov:
Cieľom monitoringu je riešiť nasledovné okruhy problémov:
Mapová schéma územia Slovenska zobrazuje záujmové územia, resp. body,
ktoré sú predmetom monitoringu v rámci jednotlivých podsystémov.
Realizácia projektov environmentálneho mapovania a monitoringu geologických
faktorov životného prostredia Slovenskej republiky doteraz priniesla množstvo
výsledkov prezentovaných najmä mapovými a databázovými výstupmi. Tvoria
súčasť národných environmentálnych informácií, použitelných pri ochrane
a tvorbe životného prostredia, optimálnom využití krajiny a jeho plánovaní,
v poľnohospodárstve, potravinárskom priemysle, geohygiene a geomedicíne.
RNDr. Alena Klukanová, CSc., RNDr. Karol Marsina, CSc.,
RNDr. Stanislav Rapant, CSc.,
Geologická služba SR