Životné prostredie je tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, čiže ktorú využíva, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje (Wik S., 1967).
        Životné prostredie je súhrn materiálnych častí sveta, prírodných i človekom umelo vytvorených, v ktorých a ktorých pomocou človek uspokojuje svoje materiálne i kultúrne potreby (Demet J., 1974).
        Životné prostredie je suma všetkých podmienok, ktoré pôsobia na človeka v ľubovoľnom bode zemského povrchu (Haggett P., 1975).
        Životné prostredie človeka je chápané z rôznych pohľadov. Vedecké definície, príklady ktorých sú vyššie uvedené, vyjadrujú snahu o teoretické vymedzenie termínu “životné prostredie”. Platnosťou Zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov bola prijatá zákonná definícia životného prostredia.

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä

Ústava Slovenskej republiky zakotvuje právo každého z nás na priaznivé životné prostredie, ale zároveň aj povinnosť životné prostredie chrániť a zveľaďovať.

        Čo človek nevyhnutne potrebuje k životu?

        V priebehu jedného dňa je to približne 20m3 vzduchu, 2 litre pitnej vody a 0,7 kg potravín.
        Človek môže žiť bez jedla približne 5 týždňov, bez vody 5 dní, bez vzduchu 5 minút. Okrem zabezpečenia týchto základných potrieb na súčasnom stupni civilizácie väčšinou berieme ako samozrejmosť fakt, že z vodovodného kohútika stále tečie studená i teplá voda, že stále svieti svetlo, sú teplé radiátory, dennodenne sa vozíme autom, v tom horšom prípade hromadnou dopravou, že sú plné obchody s potravinami ako aj so spotrebným tovarom (i keď v súčasnosti u nás do prostredia pri zabezpečení týchto “samozrejmostí” vystupuje otázka dostatku finančných zdrojov).

        Žijeme v podmienkach, ktoré nám zanechali predchádzajúce generácie, tvoríme ich a ovplyvňujeme pre generácie budúce. Celý rad činností človeka spôsobuje nežiaduce zmeny v životnom prostredí, spôsobuje nadmernú produkciu škodlivín ovplyvňujúcu zloženie vzduchu, vody, pôdy. Vznikajú problémy s likvidáciou odpadov, nadmerným hlukom, poškodením ozónovej vrstvy Zeme. Priame nebezpečie pre človeka spočíva jednak v prijímaní škodlivín dýchacími cestami, potravinovým reťazcom ako aj prestupom pokožkou. Ďalšie negatívne efekty sa prejavujú na rastlinstve a živočíšstve ako aj poškodení budov.

        Trochu štatistiky za rok 1996 na obyvateľa SR: spotreba vody v domácnostiach (134,7 l), spotreba elektrickej energie (5,36 MWh), ťažba dreva (1,02 m3), emisie (SO2 - 41,7 kg, NOX - 25,94 kg, CO - 69,5 kg, CO2 - 9,1 t), vypúšťanie odpadových vôd (22 m3), produkcia odpadov (3,75 ton). Na 100 obyvateľov pripadlo približne 30 automobilov.

        Oxid siričitý (SO2)
        Patrí k hlavným znečisťujúcim látkam v ovzduší. Vo vývoji emisií SO2 bol zaznamenaný v roku 1996 oproti roku 1980 pokles o 71%. Na celom území SR sa nevyskytol prípad prekročenia imisného limitu.

        Zdroje emisií SO2:

        Účinky SO2 na zdravie:         Ďalšou zo základných škodlivín sú oxidy dusíka - NOX. Vo vývoji emisií NOX v roku 1996 bol zaznamenaný oproti roku 1990 pokles o 39%. Na území SR v roku 1996 boli prekračované imisné limity na viacerých monitorovacích staniciach.

        Zdroje emisií NOX:

        Účinky NOX na zdravie:

        Z hľadiska ľudského zdravia je najvýznamnejší oxid dusičitý - NO2, ktorý môže spôsobovať zmeny funkcie pľúc, poruchy srdcovej činnosti a zároveň spolu s ostatnými oxidmi dusíka je potenciálnym zdrojom výskytu rakoviny.
        Oxid siričitý spolu s oxidmi dusíka sú dominantnou príčinou kyslých dažďov, ktoré spôsobujú poškodenie a degradáciu vegetácie, nepriaznivé efekty na vodné organizmy, poškodenie budov, uvoľňovanie kovových iónov (Cd, Pb, Cu, Al), a tým poškodzovanie pôdnych mikroorganizmov a vegetácie.

        Emisie oxidu uhoľnatého (CO) zaznamenali v roku 1996 oproti roku 1990 pokles o 23,7%. Znečistenie ovzdušia CO sa monitorovalo na 8 staniciach. Na území západného a stredného Slovenska sa CO z hľadiska prekročenia imisných limitov nejaví ako problém. Problematickým sa javí v oblasti Košíc, kde však vzhľadom na poruchovosť staníc štatistické charakteristiky nie sú dostatočne reprezentatívne.

        Zdroje emisií CO:

        Účinky CO na zdravie:

        Je silne toxický, s krvným farbivom vytvára karboxyhemoglobín, čo spôsobuje obmedzenie prenosu kyslíka z pľúc do krvného obehu, spôsobuje kardiovaskulárne efekty, neurologické poruchy, perinatálne efekty, pri náhlom a veľkom zvýšení koncentrácie počas niekoľkých sekúnd smrť.
        Veľmi významnú úlohu z hľadiska vplyvov na človeka a biotu majú v životnom prostredí ťažké kovy, pričom je u nich veľmi dôležitý kumulatívny efekt obsahu a účinkov.

        Kadmium (Cd)
        Priemerné ročné koncentrácie kadmia v polietavom prachu v roku 1996 (ng.m-3), (limit 0,01 µ g.m-3)
Lokalita Stanica Ročné koncentrácie
1995  1996
Bratislava Koliba 0,9 0,7
Turbínová 1,0  
Kamenné námestie 0,6  1,1
Trnavské mýto 0,8 1,0
Mamateyova 0,8 1,3
Banská Bystrica Lux 0,7 1,2
Horná Nitra Prievidza   1,1
Handlová   1,1
Žilina   1,1 1,3
Ružomberok Sihoť 0,7 0,8
Strážske   0,7  
Richnava   8,1   
Chopok     0,2
Mochovce   0,7 0,7
Topoľníky   0,8 1,1
Milhostov   1,2 1,1
Starina   0,9 1,0
Stará Lesná   0,7 0,9
Liesek   0,4 0,9
Zdroj: SHMÚ

        Zo zhodnotenia obsahu Cd v ovzduší vyplýva, že na žiadnej stanici neprekročila priemerná ročná koncentrácia limit platný v SR. Kadmium patrí k najfrekventovanejším kontaminantom pôd a k parametrom, ktoré sú najčastejšie prekračované. Limitné hodnoty A, A1 pre výluh 2M HNO3 sú 0,3 mg.kg-1, pre celkový obsah 0,46 - 0,78 mg.kg-1. Pozaďový obsah je 0,10 mg.kg-1.

Priemerný obsah kadmia v pôdach SR (mg.kg-1 suchej pôdy)
hĺbka 
vzorky v m		 štatistické charakteristiky
celkový obsah obsah v 2M HNO3 obsah v 0,05 EDTA
xG min. max. xG min. max. xG min. max.
Poľnohospodárske pôdy
0 - 0,10 0,285 0,050 9,050 0,169 0,010 6,850 0,088 0,010 3,600
0,20 - 0,30 0,183 0,050 8,500 0,110 0,010 7,925 - - -
0,35 - 0,45 0,140 0,050 9,625 0,063 0,004 12,950 - - -
Lesné pôdy
0 - 0,10 0,491 0,008 3,113 0,239 0,010 2,330 - - -
0,20 - 0,30 0,337 0,014 3,350 0,183 0,010 2,700 - - -
0,35 - 0,45 0,286 0,003 2,719 0,143 0,010 1,650 - - -
xG - geometrický priemer, min. - minimálny obsah, max. - maximálny obsah
Zdroj: VÚPÚ

        Z hľadiska hodnotenia povrchových vôd v povodí Dunaja sa Cd nachádza vo veľmi nízkych koncentráciách, zodpovedajúcich I. triede čistoty. V povodí Váhu je situácia obdobná.

 
 
        V povodí Hrona v mieste odberu Hron - Sliač napriek významnému zníženiu koncentrácie Cd v roku 1996, vysoké hodnoty koncentrácie Cd v roku 1995 v rámci dvojročného hodnotenia naďalej odôvodňujú zaradenie do IV. triedy čistoty. Povodie Bodrogu a Hornádu, čiastkové povodie Bodrogu je vzhľadom ku koncentráciám Cd zaradené do I. resp. II. triedy čistoty. V čiastkovom povodí Hornádu je situácia horšia a obsah Cd sa pohybuje v rozmedzí tried I. - IV. (Smolník-1 Ústie - IV. trieda čistoty, Hnilec - prítok do nádrže Ružín - IV. trieda čistoty).

Triedy akosti vody a ich medzné hodnoty podľa STN 75 7221
Ukazovateľ jednotka TRIEDA
I II III IV V
Kadmium µ g.l-1 < 3 < 5 < 10 < 20 > 20
(hodnoty platia pre charakteristické hodnoty ukazovateľa kvality vody s pravdepodobnosťou neprekročenia 90%)

Kvalita vody vo vybraných vodných tokoch v roku 1996 - kadmium - ročné priemery
Vodný tok (meracia stanica) Obsah (µ g.l-1)
Malý Dunaj (Kolárovo) 0,03
Hornád (Ždaňa) 1,27
Bodva (Hasťovec) 0,32
Bodrog (Streda nad Bodrogom) 0,24
Smolník-1 Ústie 5,67
Hnilec (prítok do VN Ružín) 2,99
Zdroj: SHMÚ

Obsah kadmia v požívatinách r. 1996
Ukazovateľ Priemer Maximum Limit
Zemiaky 0,0134 0,05 0,05
Zelenina 0,006 0,006 0,05
Bravčové mäso 0,007 0,12 0,05
Mlieko 0,0025 0,016 0,01
Zdroj: ŠÚ SR

        Zdroje emisií kadmia:

        Účinky kadmia:
        Je pravdepodobný ľudský karcinogén (US EPA)+, vývojový toxikant pre zvieratá, spôsobuje poruchy tráviaceho ústrojenstva a dýchacieho ústrojenstva až po edém pľúc a smrť, poškodenie obličiek, existencia dostatočných dôkazov karcinogenity pre zvieratá a obmedzené pre človeka (IARC)+.

+US EPA- Americká agentúra pre ochranu životného prostredia
+IARC- Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny

        Olovo (Pb)
        Priemerné ročné koncentrácie olova v polietavom prachu v r.1996 (ng.m-3), (limit 0,5 µ g.m-3)
Lokalita Stanica Ročné koncentrácie
1995 1996
Bratislava Koliba 38 37
Turbínová 44  
Kamenné námestie 40 64
Trnavské mýto 58 50
Mamateyova 36 79
Banská Bystrica Lux 37 38
Horná Nitra Prievidza   33
Handlová   27
Žilina   43 41
Ružomberok Sihoť 18 30
Strážske   17  
Richnava   210   
Chopok     3,6
Mochovce   18,7 18,1
Topoľníky   21,3 27,7
Milhostov   29,0 28,7
Starina   18,1 21,8
Stará Lesná   18,8 27,2
Liesek   10,3 20,4
(priemerné ročné koncentrácie olova v polietavom prachu v r.1996 (ng.m-3) - pokračovanie)
Zdroj: SHMÚ

        Zo zhodnotenia obsahu olova v ovzduší, obdobne ako pri kadmiu vyplýva, že na žiadnej stanici neprekročila priemerná ročná koncentrácia limit platný v SR. Olovo obdobne ako kadmium patria k najfrekventovanejším kontaminantom pôd. Limitné hodnoty A, A1 pre výluh 2M HNO3 sú 30,0 mg.kg-1, pre celkový obsah 56,0 - 85,0 mg.kg-1. Pozaďový obsah je 20,0 mg.kg-1.

Priemerný obsah olova v pôdach SR (mg.kg-1 suchej pôdy)
hĺbka vzorky v m štatistické charakteristiky
celkový obsah obsah v 2M HNO3 obsah v 0,05 EDTA
xG min. max. xG min. max. xG min. max.
Poľnohospodárske pôdy
0 - 0,10 24,87 9,50 1050,00 14,23 3,70 649,00 3,56 0,16 268,00
0,20 - 0,30 22,25 2,50 1075,00 10,85 0,50 820,00 - - -
0,35 - 0,45 18,12 4,00 1650,00 7,51 1,20 1136,00 - - -
Lesné pôdy
0 - 0,10 40,53 9,90 342,00 23,71 1,00 232,20 - - -
0,20 - 0,30 26,51 4,50 265,30 9,66 0,10 183,90 - - -
0,35 - 0,45 21,96 4,30 222,90 6,37 0,20 153,60 - - -
xG - geometrický priemer, min. - minimálny obsah, max. - maximálny obsah
Zdroj: VÚPÚ

        V povodí Dunaja, povodí Váhu i Hrona zodpovedajú koncentrácie Pb I. triede čistoty. V povodí Bodrogu a Hornádu sa pohybuje obsah Pb v rozsahu tried čistoty I. - III. (Slovinský potok - Ústie, Smolník-1 Ústie, Ondava - Brehov III. trieda čistoty).

Triedy akosti vody a ich medzné hodnoty podľa STN 75 7221
Ukazovateľ jednotka TRIEDA
I II III IV V
Olovo µ g.l-1 < 10 < 20 < 50 < 100 > 100
 
Kvalita vody vo vybraných vodných tokoch v roku 1996 - olovo - ročné priemery 
Vodný tok (meracia stanica) Obsah (µ g.l-1)
Malý Dunaj (Kolárovo) 1,4
Váh (Komárno) 0,5
Hornád (Ždaňa) 8,4
Ondava (Brehov) 7,2
Bodva (Hosťovec) 7,0
Bodrog (Streda nad Bodrogom) 5,1
Hnilec (prítok do VN Ružín) 6,3
Zdroj: SHMÚ

Cudzorodé látky v požívatinách - olovo - rok 1996 (µ g.kg-1)
Ukazovateľ Priemer Maximum Limit
Zemiaky 0,016 0,085 0,3
Múka 0,05 0,36 0,5
Bravčové mäso 0,042 0,46 0,5
Mlieko 0,018 0,1 0,1
Maslo 0,026 0,295 0,3
Zdroj: ŠÚ SR

        Zdroje emisií olova:

        Účinky olova: Má karcinogénne účinky na zvieratá, je pravdepodobný ľudský karcinogén, pri akútnej expozícii dochádza k poškodeniu mozgu, obličiek a gastrointestinálnych symptómov, pri chronickej expozícii dochádza k nepriaznivým účinkom na krvotvorbu, centrálny nervový systém, krvný tlak, obličky, má nežiaduce účinky na reprodukciu a pôrodnú váhu detí.

        Zhodnotené látky predstavujú len veľmi malú časť zo širokej škály znečisťujúcich látok negatívne ovplyvňujúcich podmienky života človeka, rastlín a živočíchov. Na stránkach Enviromagazínu budete mať možnosť sa postupne oboznámiť s výskytom, zdrojmi a účinkami aj ďalších škodlivín.