Na Slovensku je mnoho chránených stromov, ale máloktorý má takú históriu a význam pre slovenský národ ako Lipa kráľa Mateja. Tento strom rastúci v blízkosti Bojnického zámku patrí medzi najstaršie nielen u nás, ale aj v Európe. Podľa povesti ju zasadil vtedajší pán Bojníc Matúš Čák Trenčiansky, známy ako “ Pán Váhu a Tatier ”, pravdepodobne v roku 1301. V XV. storočí navštevoval tieto miesta uhorský kráľ Matej Korvín z rodu Hunyadiovcov. Jeho prezývka pochádza z latinského corvinus čo znamená havran. Údajne pod touto lipou poriadal snemy a oslavy, preto sa zaužíval názov Lipa kráľa Mateja. Vo svojom optime dosahoval strom impozantných rozmerov : výška 30 metrov, obvod 12,5 metra a priemer koruny 36 metrov.
 
 
Lipa kráľla Mateja v roku 1974
 
        V druhej polovici XIX. storočia vznikli na našom území snahy o národné obrodenie a povznesenie národa, zrovnoprávnenie s ostatnými národmi v Európe a vo svete. Lipa ako tradičný symbol slovanstva (v germánskom svete túto úlohu plnili duby) sa v tomto období dostáva do popredia pozornosti. Bojnickú lipu si začala všímať aj národovecká tlač v roku 1862, kedy sa V. Podolský zmieňuje o nej ako o strome “ slovenskému národu posvätnom ”. O význame líp v tomto období svedčí aj to, že prvé zhromaždenia národovcov sa konali práve pod lipami. Strom však už v tom čase mal viac než 500 rokov a začali sa na ňom prejavovať náznaky deštrukcií. Poznačili ho aj niektoré divoké víchrice, ktoré sa touto oblasťou prehnali. Vtedajší majiteľ zámku gróf Pálfy prejavil záujem i úsilie na záchranu tohto stromu, a preto na eliminovanie dôsledkov nepriaznivých vplyvov nechal strom spevniť železnými skobami.
 
 

 
        Záchrana Lipy kráľa Mateja však neležala na srdci len minulým generáciám, tieto snahy pretrvali až do súčasnosti. V období po druhej svetovej vojne prvé konzervačné práce na lipe vykonal v roku 1952 Ján Kováčik, zamestnanec Bojnického múzea. V ďalších prácach sa pokračovalo po 23 ročnej prestávke, v roku 1975. Neskôr, v roku 1982 celkový zdravotný stav lipy zhodnotila odborná komisia a usúdila, že strom chradne a usýchajú mu konáre. Od nasledujúceho roka badať vzrast starostlivosti o tento vzácny strom spočívajúci v zrušení chodníkov v bezprostrednej blízkosti lipy a prihnojenie pôdy minerálnymi i organickými hnojivami. V roku 1986 z iniciatívy bývalého Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici sa na základe prieskumu zdravotného stavu vypracovali zásady ochranárskej starostlivosti pre tento chránený strom, ktoré sa postupne aj realizovali. Odstránili sa niektoré odumreté časti, ošetrená bola dutina, drevené podperné paženie bolo nahradené väzbou oceľovými lankami, v okolí stromu sa prihnojilo močovkou i maštaľným hnojom a na základe listovej analýzy sa použili aj listové hnojivá. Vážnym problémom bolo zabezpečenie závlahy, pretože vypustenie naďalekého jazierka v roku 1984 v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na zámku, sa považovalo za jednu z hlavných príčin intenzívneho chradnutia stromu v dôsledku vlahového deficitu po poklese podzemnej vody. Zavlažovanie sa zabezpečilo najprv z fontánky pri vchode do zámku, neskôr v dôsledku nedostatku pitnej vody a ekonomickej náročnosti tohto spôsobu sa využil tzv. Pálfyho vodovod. Všetky tieto práce zabezpečoval Ing. R. Vacho.
 
 

Máj 1988

 
        V deväťdesiatych rokoch sa stromu začala venovať sústavnejšia a intenzívnejšia pozornosť. Do tejto problematiky sa zainteresovali viaceré odborné pracoviská ako napr. Ústav dendrobiológie SAV v Mlyňanoch, Výskumný ústav okrasných a ovocných drevín v Bojniciach, Arborétum TU Zvolen Borová Hora, Nadácia Za Horné Ponitrie a iné. Z netradičných spôsobov sa v roku 1992 a opakovane v roku 1993 aplikovala nová progresívna metóda na oživenie koreňovej sústavy pomocou mikrobiálnych húb rodu Trichoderma. Táto metóda je v zahraničí zaužívanejšia ako u nás. Práce vykonala firma Ing. R. Leontovyča PLANT - REGENERA rovnako aj aplikáciu prostriedkov proti hmyzu v roku 1994 po zistení poškodzovania chrobákmi z čeľade Cerambycidae. V zime na prelome rokov 1993 - 1994 došlo k odlomeniu jedného fragmentu lipy. Následne sa vykonala revízia celkového zdravotného stavu, ktorá konštatovala naďalej sa zhoršujúci stav. Súčasne sa navrhli ozdravné opatrenia a ďalší postup. Najmä dôkladné ošetrenie stromu, zabezpečenie genofondu vegetatívnym množením a propagácia prác. V roku 1997 realizovala firma PLANT - REGENERA komplexnú konzerváciu torza stromu, ktoré ostalo po mnohých amputáciách.
 
 

Jún 1997

 
        Zhoršovaniu zdravotného stavu Lipy kráľa Mateja sa vlastne ani nemožno čudovať, veď má takmer 700 rokov. Na jej záchranu sa doteraz vynaložilo veľké úsilie a nemalé finančné prostriedky. Tento strom si to však plne “ zaslúži ”, veď sa nejedná o bežný strom, akých je medzi chránenými stromami mnoho. Okrem toho, ide dná o jeden z najstarších stromov a možno aj najstarší v Európe. A práve lipa ako symbol Slovanov je spätá s históriou nášho územia, ktorej prelomové obdobia sa zapísali do jej letokruhov možno výraznejšie ako iné. Zachovanie súčasného torza tohto vzácneho stromu je rovnako aktuálne dnes ako v minulosti. Nebude to však možné “ naveky ”, pretože ide o živý organizmus, s obmedzeným obdobím trvania života. Pamätalo sa na to v Programe na záchranu genofondu najvýznamnejších chránených stromov, ktorý bol vypracovaný odbornou organizáciou ochrany prírody v B. Bystrici v roku 1993 a aktualizovaný v roku 1995. V zmysle tohto programu sa v Arboréte Borová Hora vegetatívne rozmnožilo potomstvo Lipy kráľa Mateja naštepením odobratých vrúbľov do vypestovaných podpníkov. Pôvodne sa ujalo 35 štepencov, ale v súčasnosti ich je menej pre chúlostivosť materiálu. Potomkovia Lipy kráľa Mateja budú zasadení v blízkosti torza rodičovského stromu.

        Konzílium expertov, ktoré sa v záujme záchrany Lipy kráľa Mateja schádza každoročne od osemdesiatych rokov, v roku 1997 potvrdilo, že zdravotný stav stromu sa podarilo stabilizovať napriek tomu, že presiahol maximálny vek. Je to sľubné konštatovanie, ktoré dáva nádej pri pokračujúcej odbornej starostlivosti na predĺženie života stromu takže ho s úctou a potešením budú môcť vnímať aj ďalšie generácie.