Jasovskú jaskyňu vytvorila v minulosti pozdĺž tektonických porúch v stredotriasových sivých gutensteinských dolomitoch a svetlých steinhalmských vápencoch a dolomitoch silického príkrovu Slovenského krasu riečka Bodva. Jaskyňa dosahuje dĺžku 2122 m, z toho 550 m je sprístupnených verejnosti z moderného vstupného areálu z roku 1996. Charakterizujú ju dómovité a sieňovité priestory a bohatá sintrová výzdoba. V jaskyni sa zistil výskyt až 17 druhov netopierov, pričom ide o najvýznamnejšie zimovisko podkovárov veľkých. Archeologické nálezy bukovohorskej kultúry z neolitu, doby bronzovej a železnej, ako aj mnohé nápisy na stenách od roku 1452, napríklad o výťazstve vojsk Jána Jiskru z Brandýsa, svedčia o jej poznaní už oddávna. Pre jej mimoriadne hodnoty ju Výbor pre svetové dedičstvo na zasadnutí v Berlíne v roku 1995 zaradil ako súčasť vybraných jaskýň a priepastí Slovenského krasu a Aggtelekského krasu do Svetového prírodného dedičstva.
