V jeseni a na začiatku zimy časť zložiek živej prírody hynie, pričom prežitie druhov zaisťujú ich pasívne štádiá - vajíčka, kukly. Iná časť nečinne prekoná zimu v rôznych úkrytoch. Sú to hlavne rôzne druhy hmyzu, ktoré sa na zimu uchyľujú nielen do jaskýň, pivníc, štôlní, ale aj do interiéru miestností obytných a iných budov. Popri muchách a komároch také priestory využívajú napríklad útle bledozelené zlatoočky, pestré motýle babôčky, niektoré pavúky a kosce.

        Posledne menované tvory sú hostia v dome, lebo okrem prezimovania nemajú v interiéroch iné záujmy, na rozdiel od múch a komárov. Preto ak majú zimu úspešne prežiť, pomôžme im k tomu opatrným prenesením do málo využívanej a nevyhrievanej miestnosti. V opačnom prípade im teplý vzduch odníme vodu a čoskoro z nich budú krehké, nehybné sušienky.

        Nevšední a nevítaní “ hostia ” sa v miestnostiach najmä blízko okien, objavujú tam, kde sú nad oknami hniezda belorítok, prípadne lastovičiek. Tie už dávnejšie z našich končín zaleteli do Afriky, ich hniezda ostali prázdne, studené. Zostali však v nich početné parazity cicajúce vtáčatám krv ako ploché, sivohnedé, okolo 5 mm veľké bezkrídle muchy, ploštice a tiež blchy. Z okien sálajúce teplo ich zláka k štrbinám, ktorými vniknú až dnu, a potom ich ( okrem bĺch ) nájdeme loziť po stene a strope. Nemajú síce záujem o ľudskú krv, ale sú nevzhľadné a vtáčatá v hniezde dlhodobo obťažujú. Preto s pokojným svedomím môžeme pozhadzovať z blata pozliepané prázdne hniezda. Ak boli na vyhovujúcom mieste a polohe, je takmer isté, že ich vtáčiky po návrate zo zimovísk obnovia.

        Napokon bližšie k ľuďom, i keď nie až do ich domov, sa uchyľujú aj v zime atraktívne teplokrvné vtáky a cicavce. Zima je pre nich obdobím mnohých problémov a rizík. Preto je vhodné nadeliť im niečo z našej hojnosti do kŕmidiel, krmeľcov a prístreškov.
        Nezabúdajme teda ani v zime na živú prírodu, všímajme si ju a pomôžme podľa svojich možností.

RNDr. Ján Kleinert