Výnimočnosť vysokých úhrnov 
atmosferických zrážok v lete u nás
 

    Niektorých ľudí prekvapí v lete ničivé sucho, iných pustošiace povodne. V lete sa občas vyskytnú dlhotrvajúce tropické horúčavy a niekedy aj niekoľkotýždňové premenlivé a chladné „anglické" počasie. Keďže pamäť bežného človeka je krátka, považujú sa často aj také prípady počasia, ktoré majú priemernú pravdepodobnosť opakovania raz za 10 rokov, za výnimočné, aké „ani najstarší obyvatelia nepamätajú". Tohtoročné júlové dažde však patria medzi tie skutočne výnimočné aj z klimatologického hľadiska a zaslúžia si podrobnejšiu odbornú analýzu. Na začiatku uvedieme niekoľko teoretických faktov, aby sme sa neskôr mohli lepšie orientovať v spleti čísel.

    Za normálne počasie považujeme v zmysle definície z klimatologického hľadiska polovicu všetkých prípadov, a to takých, ktoré sú okolo dlhodobého priemeru (DP) - 25 % pod a 25 % nad DP, za mimoriadne počasie považujeme horné a dolné 2 % zo všetkých prípadov. Teda, ak máme 100-ročný rad porovnaní júlových územných úhrnov zrážok na Slovensku (za obdobie 1898 až 1997), zistíme, že horné 2 % sú 2 najvyššie úhrny (192 mm z júla 1960 a 179 mm z júla 1997) a dolné 2 % sú 2 najnižšie úhrny (24 mm z júla 1928 a 29 mm z júla 1911). Tieto štyri júly môžeme teda z hľadiska celoslovenských mesačných priemerov považovať za mimoriadne nadnormálne a mimoriadne podnormálne. Interval normálu je v tomto prípade od 67 do 110 mm a 100-ročný priemer 87 mm. Je zrejmé, že ak by sme chceli takto zhodnotiť úhrny zrážok za obdobie od 5. do 9. júla 1997, tak by sme museli aspoň v uplynulých 100 rokoch vypočítať úhrny všetkých možných 5 denných období s podobným režimom zrážok ako má pentáda 5.-9. júl. Z detailnejšej analýzy vyplýva, že by to malo byť asi mesačné obdobie, teda od 20. júna do 20. júla v každom roku. Štatistickým spracovaním takýchto údajov by sme mohli určiť spoľahlivé kritériá na klimatologické ocenenie stupňa výnimočnosti úhrnov zrážok v tohtoročnom júli. Mimoriadne prípady počasia sa však vyskytujú veľmi nepriavidelne a častokrát ani 100-ročné obdobie pozorovania zrážok z asi 200 staníc iba od roku 1901 a od roku 1881 asi z 30 staníc. Tieto problémy by sme mohli nazvať klimatologicko-štatistické.
 
 


Izočiary úhrnov atmosférických zrážok v mm na Slovensku
za obdobie od 5. júla do 9. júla 1997

Izočiary úhrnov atmosférických zrážok v mm na Slovensku
za obdobie od 5. júla do 9. júla 1997
 

    Druhým okruhom problémov je teória vzniku a vypadávania zrážok v našej geografickej oblasti. O množstve vypadnutých zrážok rozhodujú najmä dva predpoklady:

Prvý predpoklad má základný význam. Napríklad, v jednom kubickom metri vzduchu môže byť pri teplote 0 °C maximálne 5 gramov vodnej pary, pri teplote 15 °C maximálne 13 gramov a pri teplote 30 °C maximálne 30 gramov. Maximálne množstvo vodnej pary je práve v stave nasýtenia, teda na začiatku procesu kondenzácie. Z týchto faktov vyplýva dôležitý poznatok - čím je vzduch teplejší, tým môže za určitých podmienok obsahovať viac vodnej pary, teda viac vody na vznik zrážok. Duhý predpoklad je tiež veľmi dôležitý, bez neho nemôžu vzniknúť výdatnejšie zrážky. Dlhotrvajúce výstupné pohyby vzduchu sa vyskytujú v priestore tlakových níží (cyklón) a na návetrí rozsiahlych pohorí v prúdiacom vzduchu. Krátkodobé a niekedy veľmi intenzívne výstupné pohyby sa vyskytujú v priestore tzv. kopovitých oblakov a najmä búrok. Ak si dáme všetky tieto predpoklady dohromady, vychádza nám zjednodušená schéma, že na vznik veľmi výdatných niekoľkodenných rážok je potrebný stály prísun veľmi teplého a vlhkého vzduchu do stacionárnej cyklóny s dostatočnou rýchlosťou prúdenia, aby došlo k zosilneniu zrážok na návetrí pohorí. Ak sú v takejto cyklóne ešte aj podmienky na vznik početných búrok, tak sa celkový zrážkový efekt zosilňuje. Je zrejmé, že takéto podmienky vznikajú najmä v tropických cyklónach (hurikány, tajfúny, cyklóny ...). U nás sa tomu približujú iba podmienky v letných mesiacoch, teda od začiatku júna do konca augusta.

    Ďalší okruh problémov súvisí s tzv. klimatickou zmenou, teda s globálnym oteplením vplyvom rastúceho skleníkového efektu atmosféry. Globálne oteplenie totiž prináša so sebou nielen rast teploty vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry, ale aj rast obsahu vodnej pary v celej atmosfére až do výšky niekoľko km. Okrem tohto môže globálne oteplenie spôsobiť posun klimatických pásiem na Zemi tak, že v niektorých oblastiach bude častejší výskyt cyklón v blízkosti veľmi teplého a vlhkého vzduchu ako doteraz a v iných menej častý. Môže to zapríčiniť, že v niektorých oblastiach sveta sa rapídne zvýši výskyt ničivých lejakov a v iných dôjde k dramatickému poklesu úhrnov zrážok v teplej časti roka. Ak by u nás vzrástla priemerná teplota vzduchu v lete o 3 °C do roku 2075 (niektoré scenáre to predpokladajú) výrazne by vzrástla aj pravdepodobnosť výskytu dlhších periód s veľmi teplým a veľmi vlhkým vzduchom. V takom prípade stačí pomerne nevýrazná cyklóna na to, aby vznikli rozsiahle a veľmi intenzívne zrážky podobne ako bývajú každoročne v juhovýchodnej Číne alebo v juhovýchodnej časti USA. Vzhľadom na to, že absolútna vlhkosť vzduchu môže rásť rýchlejšie ako teplota vzduchu (dané je to fyzikálnym vzťahom vlhkosti vzduchu pri stave nasýtenia a teploty vzduchu), môže sa o niekoľko desaťročí u nás niekoľkokrát zvýšiť výskyt katastrofálnym lejakov. Ak sa však v súvislosti s posunom klimatických pásiem dostaneme do stredomorského pásma (ak sa posunie frontálna zóna v lete ďalej na sever), môžeme v lete očakávať častejší výskyt dlhých teplých a bezzrážkových periód s epizodickým výskytom veľmi intenzívnych lejakoch na začiatku a na konci leta. Zrejme budú na celom území Slovenska výnimočne možné pri lokálnych lejakoch denné úhrny zrážok aj nad 300 mm, no pravdepodobne nebudú môcť prekročiť 500 mm denne. Doteraz bol najvyšší denný úhrn zrážok 232 mm v Salke pri Štúrove 12. júla 1957 a skoro každý rok sa niekde na Slovensku vyskytne denný úhrn zrážok nad 80 mm. Doteraz najvyšší denný úhrn zrážok zaznamenali na ostrove Reunion - 1870 mm.

    Na priloženej trojici obrázkov uvádzame časové grafy celoslovenských zrážkových úhrnov v októbri až máji, v júni a v júli v jednotlivých rokoch obdobia 1900 až 1997. Z grafov vyplýva niekoľko skutočností: a) od roku 1960 postupne klesali júlové územné úhrny zrážok a júl 1997 sa z tohoto hľadiska javí ako veľmi výnimočný, b) pri júnových úhrnoch zrážok nepozorujeme žiaden významnejší trend (ani v priemere, ani pri maximálnych mesačných úhrnoch), c) úhrny za obdobia október až máj majú mierny klesajúci trand, d) júlu 1997 predchádzal zrážkovo normálny (a teplý) jún 1997 a zrážkovo silne podnormálne ( a teplotne normálne ) obdobie október 1996 až máj 1997. Porovnateľne vlhký bol júl 1960, ktorý však nasledoval po vlhkom júni 1960 a po zrážkovo mierne podnormálnom období - október 1959 až máj 1960. Na základe širších klimatických súvislostí bol teda júl 1960 podstatne nepriaznivejší a nepriaznivejší bol aj júl 1965, pretože tam išlo o kombináciu veľmi vlhkého obdobia - október 1964 až máj 1965 a veľmi vlhkých mesiacov - jún a júl 1965. Podobne nepriaznivých kombinácií sa vyskytlo niekoľko aj pred rokom 1960. Nepriazeň tohtoročného júla môžeme z dlhodobého hľadiska charakterizovať nasledovne: a) už takmer 10 rokov trvá pomerne teplá a relatívne suchá perióda, ktorá sa takto javí najmä v lete, b) od októbra 1974 sa na Slovensku nevyskytla významnejšia povodňová situácia, c) počasie v posledných 20 rokoch malo podstatne odlišný charakter ako predtým, d) poľnohospodárstvo, štátna správa, miestna správa a nakoniec aj samotní občania sa rýchle adaptovali na nové podmienky a „zabudli" na staré dobré zvyky spred roku 1974 - na Slovensku sa predtým totiž pomerne často vyskytovali povodne, a preto boli všetci stále ostražití a mali rešpekt pred vodou, e) veľké úhrny zrážok spadli v júli 1997 za krátke obdobie 5 dní a prevažne na územie s veľkým sklonom terénu a malou retenčnou (zadržiavacou) schopnosťou. Na druhej strane sa však zdá, že stav riečnych hrádzí bol na Slovensku lepší ako v Čechách a na Morave, čiže niečo z tej ostražitosti pred vodou ešte predsa len zostalo. V ČR však boli úhrny zrážok miestami podstatne vyššie ako v SR.

    Povodeň, ktorá poznačila začiatok prázdnin a dovoleniek, neprekvapila termínom svojho výskytu. V tomto ročnom období sa môžu vyskytnúť poveternostné situácie, ktorých dôsledky sú také silné, že spôsobujú povodne. Pozoruhodnejšie bolo to, že v posledných dvoch desaťročiach sa u nás vyskytovali povodne skôr výnimočne a viac sme sa sústreďovali na problémy súvisiace s nízkymi prietokmi v riekach. Je na mieste položiť si otázku, či boli úhrny zrážok až také vysoké, že museli vyvolať povodeň s takými katastrofálnymi dôsledkami, alebo sa k nim pridali aj ďalšie priťažujúce faktory, ako sú hrubé zásahy človeka do prírodného prostredia, zanedbaná údržba hrádzí a vodohospodárskych objektov, ťažkopádne prispôsobovanie sa ľudí, ktorých život je poznačený celým radom civilizačných vplyvov na náhle rýchlo sa meniace podmienky.
    Z analýz úhrnov zrážok počas priatich najexponovanejších dní tohtoročnej povodne, teda od 5. do 9. júla 1997 vyplýva, že napríklad v Čadci počas 4 dní - od 5. do 8. júla 1997 - napršalo 150 mm zrážok, čo sme na tejto meteorologickej stanici aspoň od roku 1921 ešte nezaznamenali, napríklad v roku 1943 to bolo od 6. do 9. júla  117 mm, v roku 1970 od 15. do 18. júla 119 mm a v roku 1991 od 1. do 4. augusta 102 mm. V Zborove nad Bystricou na Kysuciach napršalo počas piatich dní - od 5. do 9. júla 1997 - 192 mm zrážok. Veľmi podobná situácia tam bola v roku 1903, kedy úhrn zrážok za 6 dní - od 6. do 11. júla - dosiahol 181 mm. V Chmelnici, ktorú oddeľuje od južne situovaného povodia Torysy hrebeň Levočských vrchov, dosiahol úhrn zrážok za 5 dní - od 5. do 9. júla 1997 - 170 mm. Podobných epizód tam v tomto storočí zaregistrovali už viac ako desať, no žiadna z nich sa výdatnosťou zrážok nevyrovnala tej poslednej, najbližšie môžeme zaradiť obdobie od 15. do 19. júla 1970, kedy za 5 dní napršalo 123 mm zrážok. Na Myjave za dva dni - 6. a 7. júla 1997 napršalo 108 mm, podobne v Bratislave na Kolibe v roku 1968, kedy 6. a 7. augusta napršalo presne 100 mm zrážok.
    V období od 5. do 9. júla 1997 boli zrážkovo najexponovanejšie malé Karpaty, všetky horské masívy medzi Moravou a Slovenskom, teda Javorníky, Slovenské Beskydy na hraniciach s Poľskom, Malá Fatra a Tatry, kde počas týchto piatich dní napršalo viac ako 200 mm zrážok. V priľahlých oblastiach k týmto regiónom, ako aj v Strážovských vrchoch, v nižších polohách Kysúc, v Spišskej Magure, v Zamagurí a v oblasti Levočských vrchov napršalo v rovnakom čase 150 až 200 mm zrážok. Spolu 100 až 150 mm zrážok spadlo v tomto období v nižších polohách Záhoria, ojedinele aj na juhozápadnom Slovensku, v Považskom Inovci, v nižších polohách Oravy, v severnej časti Veľkej Fatry, v Nízkych Tatrách, na hornom Liptove, na niektorých miestach Popradskej a Hornádskej kotliny, v oblasti Čergova a severozápadnej časti Nízkych Beskýd. Na ostatnom území Slovenska boli zrážky podstatne nižšie, prevažne dosiahli menej ako 50 mm.
    Ak hodnotíme 24 hodinové úhrny zrážok, tak pozoruhodné sú tie, ktoré dosiahnu viac ako 50 mm, a výnimočne sa už vyskytujú denné úhrny zrážok vyššie ako 100 mm. Vážne bolo to, že takéto vysoké denné úhrny zrážok boli v niektorých regiónoch zaznamenané viac dní po sebe. Všeobecne sa dá konštatovať, že v období piatich dní - od 5. do 9. júla 1997 - pršalo každý deň takmer na celom území Slovenska, iba posledný deň - 9. júla 1997 - sa v západnej polovici Slovenska už na mnohých miestach zrážky nevyskytli. V jednotlivých dňoch pole zrážok vykazovalo istú podobnosť. Detailné rozdelenie úhrnov zrážok za uvedených 5 dní vidíme na priloženej mapke.
    Je potrebné zdôrazniť, že výhodou boli podpriemerné zrážky v predchádzajúcich mesiacoch, od októbra 1996 do júna 1997, čo vytvorilo prostredie, ktoré na začiatku obdobia zrážok v júli mohlo padajúce zrážky dobre absorbovať. Na konci druhej dekády júla sme zaznamenali opäť výdatnejšie zrážky, ktoré však nedosiahli úroveň z prvej dekády júla, napriek tomu však v presýtených povodiach riek mimoriadne komplikovali krajne nepriaznivú situáciu.
    Júl 1997 bol druhý najbohatší júl na zrážky na Slovensku aspoň od roku 1881, priestorový úhrn zrážok pre Slovensko vypočítaný dvojitým váženým priemerom dosiahol 179 mm. V pohraničných oblastiach Kysúc, Oravy a v Tatrách dosiahli mesačné úhrny zrážok viac ako 400 mm, ale na východe Podunajskej nížiny, ako aj na niektorých miestach Východoslovenskej nížiny menej ako 100 mm (priložená mapka). Ešte vyšší priestorový úhrn zrážok, ako počas tohtoročného júla, sme zaznamenali na Slovensku v roku 1960, a to až 192 mm (priložený obrázok).

    Pretože veľká časť povodia Moravy je na území Českej republiky, uvádzame pre informáciu dostupné mesačné úhrny zrážok za júl 1997 na niektorých meteorologických staniciach ČR, ktoré sme získali z medzinárodnej výmeny údajov. Niektoré z týchto úhrnov sú podstatne vyššie ako na hociktorej stanici na Slovensku: Svratouch 351 mm, Vizovice 287 mm, Brno - Tuřany 225 mm, Olomouc  229 mm, Rejvíz 720 mm, Přerov 233 mm, Ostrava - Poruba 382 mm, Uherské Hradiště 232 mm, Lysá hora 813 mm, Kroměříž 238 mm, Valašské Meziříčí 514 mm, Strážnice 195 mm.
    Záverom môžeme zdôrazniť najmä nasledujúce fakty: počasie v našej oblasti je prirodzene  veľmi premenlivé, no výnimočné prípady sa vyskytujú veľmi zriedka, očakávaná klimatická zmena môže premenlivosť zrážok ešte zvýšiť, ak nám na niečom veľmi záleží, musíme to zabezpečiť s ohľadom na výskyt mimoriadneho počasia s pravdepodobnosťou najmenej raz za 50-ročné obdobie.
 
 

RNDr. Milan Lapin, CSc.
Katedra meteorológie a klimatológie
MFF UK, Bratislava
RNDr. Pavol Faško, CSc.
Slovenský hydrometeorologický ústav
Bratislava