V októbri
(14. 10.) si odborná verejnosť pripomenula dvadsiate výročie 1. Medzinárodnej
konferencie o environmentálnej výchove v Tbilisi. Dôležitosť environmentálnej
výchovy preveril čas. Súčasťou tohto procesu je výchova špecialistov environmentáalistov,
ku ktorej sa v súčasnosti objavujú veľmi rozdielne prístupy. Problematika
životného prostredia sa ukázala byť atraktívnou a perspektívnou pre rôzne
inštitúcie, nielen štátne, ale najmä podnikateľské. Je to tak aj s výchovou
a vzdelávaním v tejto oblasti. Nejasnosti a nedoriešenosť systému vzdelávania
v ekológii a environmentalistike viedla k chaotickému a nesystémovému prístupu
v tomto smere. Potreba vniesť do zabezpečovania environmentálnej výchovy
systémovosť viedla Ministerstvo životného prostredia SR k vytvoreniu Koordinačnej
komisie pre oblasť environmentálneho vzdelávania a výchovy, ktorá sa delegovaním
zástupcov zainteresovaných rezortov dostala na medzirezortnú úroveň.
Pri príprave koncepcie environmentálneho vzdelávania a výchovy sa vychádza z potreby zabezpečiť na systémovom princípe plynule výchovu od predškolského veku, cez základné, stredné a vysoké školy, postgraduály, až po tretí vek, vo vzájomnej nadväznosti postupného prehlbovania a špecializácie výchovy. Tento systémový prístup si však vyžaduje zavedenie dočasných a prechodných foriem vzdelávania do obdobia, kedy sa systémový princíp vzdelávania naplní na všetkých stupňoch.
V súčasnosti je celý rad mimovládnych, ale najmä podnikateľských inštitúcií, ktoré sa usilujú nahradiť nedostatok v systéme environmentálneho vzdelávania rôznymi doškoľovacími akciami. Tiež rezorty hľadajú možnosť riešiť túto otázku vytváraním vlastných inštitútov, najmä na zabezpečenie vzdelania potrebného pre zvyšovanie kvalifikácie vlastných pracovníkov. Všetko toto úsilie, pri známom nedostatku odborníkov, vedie dosť často k amaterizmu, pri ktorom je nedostatok odborníkov riešený na úkor kvality vzdelávacieho procesu.
Jedným zo spôsobov, ako tomu predchádzať, je zabezpečenie výchovy odborníkov na vysokých školách, ktoré na to majú predpoklady a akreditáciu. Podľa vyhlášky MŠ SR č. 313/97 je výchovu špecialistov, ktorí majú predpoklady na riešenie environmentálnych problémov, možné zabezpečovať v rámci biologických vied, najmä v odbore ekológia, ale environmentalistika je, z nepochopiteľných dôvodov, zaradená do špeciálnych technických vied. Tento jednoznačný odklon k technickej stránke životného prostredia je pre výchovu špecialistov environmentalistov škodlivý, pretože sa neguje oveľa širší okruh environmentálnych problémov z oblasti prírodných, medicínskych, poľnohospodárskych a spoločenských vied.
So zreteľom na neustále narastajúci objem ekológie ako vedy a environmentalistiky ako vedného odboru je možné navrhnúť a odporučiť na zváženie podrobnejšie členenie týchto vedných disciplín. V ekológii je predpoklad pre akceptovanie niekoľkých odborov. Odbor všeobecná a teoretická ekológia, odbor autekológia a demekológia rastlín a živočíchov. Odbor synekológia je možné členiť na ekológiu terestrických a vodných ekosystémov, systémovú ekológiu a produkčnú ekológiu. V odbore ekológia krajiny je možné rozlíšiť špecializácie so zameraním na všeobecnú, regionálnu, štrukturálnu a dynamickú ekológiu krajiny, ekológiu obnoviteľných prírodných zdrojov, ochranu a diverzitu krajiny. V odbore aplikovanej ekológie je možné diferencovať špecializáciu na agroekológiu, ekológiu lesa, urbánnu ekológiu, environmentálnu ekológiu, limnoekológiu a plánovanie a tvorbu krajiny.
V environmentalistike vzniká celý rad nových smerov a špecializácií, ktoré nie sú ešte vykryštalizované. Predbežne je možné ich zahrnúť do troch špecializácií. Environmentálne inžinierstvo, ktoré obsahuje technológie, odvetvové problémy, tvorbu prostredia, toxikológiu, obnoviteľné, neobnoviteľné a energetické zdroje a pod. Environmentálny manažment obsahuje riadenie, plánovanie, politiku, E.I.A, didaktiku, právo a iné. Teritoriálna environmentalistika sa zameriava na globálne, regionálne a lokálne problémy štátnej správy a samosprávy, environmentálne systémy urbanizované, poloprírodné a umelé, rozvoj území a pod.
Návrh na uvedené podrobnejšie členenie vedných disciplín ekológie a environmentalis-tiky bol predmetom jednania pripravovaných oborových komisií a po dopracovaní sa predloží Ministerstvu školstva SR.
Zameranie štúdia ekológie a environmentalistiky vychádza z cieľovej profilácie absolventa takéhoto štúdia, ktorý by mal zvládnuť teoretické základy ekológie a ich aplikáciu pri riešení environmentálnych problémov. Každá vysoká škola rieši túto profiláciu odlišne, podľa celkového zamerania a charakteru školy. Je to v súlade so snahou o diverzifikáciu procesu vzdelávania, v ktorom každá vysoká škola má svoj špecifický a neopakovateľný profil. Vytvára sa tak mozaika rôznych profilácií vysokých škôl, v ktorej si môže študent vyberať a formovať svoj osobitný profil. Je to dobrý základ pre vzájomné výmeny študentov, za predpokladu, že sa zladí časová postupnosť a nadväznosť predmetov v jednotlivých semestroch medzi vysokými školami.
Prepojením medzi klasickými ekologickými disciplínami a novo sa profilujúcimi environmentálnymi disciplínami je environmentálna ekológia. Je súčasťou aplikovanej ekológie. Predstavuje široký ekologický základ pre všetky odbory ekológie a environmentalistiky.
Environmentálna ekológia je na Slovensku predbežne zabezpečovaná na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Päťročné štúdium je rozvrhnuté do dvoch etáp. Prvá - trojročná etapa magisterského štúdia je zameraná na získanie základného ekologického vzdelania od všeobecnej ekológie a základných poznatkov o biote a abiote, cez úroveň živých systémov a ich prostredie až po krajinu, jej ekologické systémy prírodné a človekom vytvorené, ich ochranu a stabilitu, obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje. Druhá časť štúdia má ťažisko v štúdiu environmentálnej problematiky na základe vzťahov medzi človekom a jeho prostredím, najmä so zreteľom na charakter činností človeka a ich dopad na životné prostredie pri snahe o trvale udržateľný rozvoj spoločnosti.
Pri výučbe environmentálnej ekológie je hlavným cieľom rozvíjať najmä tvorivé a syntetické myslenie a nie iba pamäť. Naučiť myslieť a chápať vzájomné súvislosti medzi človekom, organizmami a prostredím. Veľký význam má aktívne prijímanie vedomostí tvorivou činnosťou. Pre tento účel slúži systémovo pojaté praktické seminárne štúdium, ktoré tvorí súčasť výučby od letného semestra II. ročníka až po obhajobu diplomovej práce. Prispievajú k tomu tiež čiastkové seminárne práce vypracovávané v rámci ťažiskových predmetov. Študent má možnosť a povinnosť aktívne a iniciatívne sa podieľať na svojom vzdelávaní. Profil environmentálneho ekológa je pomerne široký. Dáva vzdelanostný základ pre ďalšiu špecializáciu či už v praxi alebo nadstavbovým štúdiom. Už počas štúdia je vytvorená možnosť pre rozvíjanie špeciálnych záujmov a zameraní, najmä pri praktickom seminárnom štúdiu.
Žiadnu, akokoľvek dokonalú, koncepciu environmentálneho vzdelávania a výchovy nebude možné zabezpečiť a úspešne realizovať bez dostatočného počtu schopných odborníkov. Týchto odborníkov pripravujú a mali by pripravovať vysoké školy na to kvalifikované.