Tradícia, to nie je iba kŕčovité lipnutie na všetkom pôvodnom, bez ohľadu na vývoj a nové potreby človeka aj celej spoločnosti. Je to predovšetkým úcta k práci predchádzajúcich generácií a základ identity každej spoločnosti, či už je to národ, etnikum alebo iba záujmová skupina osôb. Tradícia je pevný základ pre tvorbu nového, ktoré má v danom prostredí vznikať. Toto v plnej miere platí najmä o rozvoji nášho vidieka. Tam stále ešte nachádzame veľa objektov s charakteristickými tradičnými znakmi regiónov nielen v ľudovom odeve a zvyklostiach, ale najmä v ľudovom staviteľstve.
 
 

Moderná reštaurácia v nórskom Lillehammeri s mnohými  tradičnými prvkami a bohatou rezbárskou výzdobou

    Práve v oblasti ľudového staviteľstva boli na jeho tradičných formách v nedávnej minulosti napáchané obrovské škody tým, že prirodzená vývojová línia bola násilne pretrhnutá záplavou cudzích, umelo vytvorených unifikovaných foriem vidieckych domov bez ohľadu na konkrétne prostredie (myslené sú regionálne znaky pôvodnej architektúry), do ktorého mali byť umiestňované. Toto násilné „pomešťovanie" vidieka pod rúškom zvýšenia životného štandardu obyvateľstva, viedlo spolu s hrubými rekultivačnými zásahmi do krajiny ku strate identity nášho vidieka, osobitne ku strate identity regiónov. Obce sa tak stali realizovanou víziou projektanta - architekta aj urbanistu, ktorí tvorili bez vzťahu k danému prostrediu a krajine, bez rešpektovania špecifík prostredia a tradíciou ustálených foriem určujúcich jeho ráz. Vidiecke domy, ulice aj centrá obcí sa na seba začali podobať ako vajce vajcu a identifikovať ich bolo možné často iba podľa výrazných krajinných prvkov v ich okolí (hory, rieky a pod.), alebo  podľa význačných a charakteristických priemyslových stavieb. Celkom iný prístup k tradícii vidíme v zahraničí, kde sú tradičné formy uplatňované aj pri stavbe celkom nových domov s novým moderným exteriérom aj interiérom zaručujúcim vysoký životný štandard. Tie však vychádzajú z tradičných foriem regiónu pri citlivom a progresívnom využití foriem nových a pri zachovaní výraznej kontinuity na okolie. Tak napríklad v Anglicku sú pre vidiek charakteristické tradičné kamenné ohrady oddeľujúce jednotlivé pasienky - parcely majiteľov, od seba. Dnes ich nachádzame v novej funkcii a čiastočne aj forme priamo v intervilánoch vidieckych sídiel, kde oddeľujú priestor pred domom do ulice, alebo dvor od ulice či susednej parcely. Tradícia je zachovaná tiež v povrchu domov (aj keď tie už dnes nie sú stavané z kameňa), strešnej krytine, zeleni okolo domov a pod. Vidiecke sídlo - celý súbor historických, starších aj nových objektov takto pôsobí kompaktne a vytvára harmonické prostredie pre príjemný život človeka.
 
 

Moderný anglický rodinný dom s mnohými tradičnými  prvkami anglického vidieka a malých miest

    Na tvorbe regionálnych znakov architektúry vidieka a menších miest sa výrazne podieľajú aj druhy stavebných materiálov nachádzajúcich sa v danom regióne, či dokonca v danej lokalite. U nás je to najmä drevo v horských a podhorských regiónoch, hlina v menej zalesnených oblastiach a rôzne druhy kameňa, ktoré viedli k rôznym formám jeho využívania, charakteristikých pre danú lokalitu, oblasť alebo región. Všetky tieto tradičné materiály sa však dajú vynikajúco využívať aj pri moderných stavbách. Príkladom vynikajúceho využitia tradičného materiálu aj s jeho tradičným opracovaním môže byť stavba modernej budovy v nórskom mestečku Oppdal, na ktorej je použitý miestny druh dobre štiepateľného lomového kameňa s hladko opracovanými čelami a tradičná priestorová forma objektu. Podobným spôsobom je postavená aj neďaleká moderná banka. Tieto budovy pôsobia v danom prostredí veľmi harmonicky, oveľa lepšie ako keby na ich stavbu či obloženie bol použitý napríklad leštený, zo zámoria dovezený mramor. Pre Nórsko charakteristické trávové strechy nájdeme nielen na budovách starých fariem či loveckých chyží v divočine, ale stretneme sa s nimi aj na novom kostolíku vysoko v horách, na budove železničnej stanice, ako aj na budove modernej reštaurácie v Lillehammeri, kde boli použité pre dekoráciu aj tradičné rezbárske motívy.
 
 

Staršie domy s výraznými znakmi anglického vidieka a  starými kamennými ohradami

  Všetky uvedené objekty sú predovšetkým projektované s obrovským citom pre dané prostredie, so znalosťou tohoto prostredia a s prísnym rešpektovaním tradičných znakov, ktoré sú na novom objekte citlivo a tvorivo rozvíjané. Toto je treba rešpektovať aj pri rozvoji nášho vidieka, aby bolo na tradičných pozitívnych znakoch architektúry a krajiny okamžite identické, že toto je slovenský vidiek so všetkými jeho charakteristickými črtami. Základom pre túto činnosť je aj Slovenskou agentúrou životného prostredia - Centrom územného plánovania a environmentálnej regionalizácie spracovávaný súbor regionálnych znakov, ktorý má služiť ako základ pre novú architektonickú tvorbu do konkrétneho prostredia tak, aby bol zachovaný duch tohoto prostredia - genius loci.

Ing. Miroslav Dužík
SAŽP - Cuper Trenčín