NAD TZV. VEĽKOU NOVELOU STAVEBNÉHO ZÁKONA (2.)

V predchádzajúcom čísle Enviromagazínu sme priniesli prvú časť rozhovoru s JUDr. Viliamom Bartošovičom, zástupcom riaditeľky environmentálneho práva MŽP SR, autorom obsiahlej novely stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, o tzv. veľkej novele stavebného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 1997 a bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 229/1997. V minulej časti JUDr. Bartošovič objasnil tie doplnené a zmenené časti stavebného zákona, ktoré sa týkajú územného plánovania a upravujú ich ustanovenia § 1 až 42 stavebného zákona. Táto časť je venovaná stavebnému poriadku, uzákonenému v ustanoveniach § 43 až 143 citovaného zákona v znení neskorších predpisov.
 
 
Ako rieši schválená novela možnosť stavať stavbu pre právnické alebo fyzické osoby oprávnené podnikať pre vlastnú podnikateľskú potrebu ? 
Celkom po novom a pružne. Vyplýva to zo schváleného zákona § 44 odsek 2, ktorý citujem doslovne : „Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie podľa osobitných predpisov môže stavať stavbu pre vlastnú potrebu, aj keď stavebné alebo montážne práce nie sú predmetom jej činnosti, ak zabezpečí výkon činnosti stavebného dozoru odborne spôsobilou osobou." Osobami oprávnenými na podnikanie sú osoby uvedené v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. 
Vieme, že novela rozšírila aj rozsah účastníkov stavebného konania. Kto je teda účastníkom stavebného konania od jej účinnosti? 
Odpoveď na túto otázku dáva nové znenie § 59, ktoré ustanovuje, že účastníkom stavebného konania je a/ stavebník, b/ právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susedných pozemkov a stavieb, ak vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom môžu byť stavebným povolením dotknuté, c/ osoba navrhnutá na výkon činnosti stavebného dozoru. 
Kto môže vôbec vykonávať činnosť stavebného dozoru ?
Odpoviem stručne : fyzická osoba, ktorá má predpísané vzdelanie, preukázala odbornú spôsobilosť skúškou a dostala preukaz odbornej spôsobilosti. Podrobnosti upravuje Zákon č. 136/1995 Z.z. 
Ako je to z nájomcami  bytov a nebytových priestorov pri zmene dokončenej stavby bytového domu a vlastníkmi bytov, ktoré si zakúpili občania z bývalej komunálnej bytovej výstavby ? Sú účastníkmi stavebného konania ? 
Oba prípady novela zohľadňuje. V citovanom ustanovení § 59 odseku 2 ukladá zákon prizvať nájomcov bytov a nebytových priestorov na stavebné konanie, ak by ich nájomné práva mohli byť stavebným povolením dotknuté. Pokiaľ ide o vlastníkov bytov, ktoré si zakúpili z bývalej komunálnej výstavby, sú vlastníkmi a sú účastníkmi stavebného konania z tohto dôvodu. Z uvedeného nijako nevyplýva, že okruh účastníkov sa vymenovanými subjektmi uzatvára. Naopak, stavebný úrad je oprávnený prizvať na stavebné konanie aj iné právnické a fyzické osoby, najmä projektanta a zhotoviteľa. 
Môže stavebný úrad zastaviť stavebné konanie, ak áno, v akých prípadoch ?
Oprávnenie zastaviť stavebné konanie dáva stavebnému úradu nové znenie § 60 ods. 2 v prípadoch, ak stavebník a/ nepredložil projektovú dokumentáciu a statické výpočty nosných konštrukcií stavieb, vypracované odborne spôsobilou osobou, b/ nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie ( sú uvedené v § 58 odsek 2 až 4), c/ nedoplnil žiadosť o vydanie stavebného povolenia v určenej lehote, d/ neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia. 
Ako upravuje novela konanie o dodatočnom povolení stavby ?
Problematiku konania o dodatočnom povolení  stavby upravuje stavebný zákon u nás po prvý raz v novom ustanovení § 88 a, ktoré odcitujem v plnom znení, teda vrátane nadpisu : „ § 88a - Konanie o dodatočnom povolení stavby, 1/ Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. 2/ Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 3/ Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo /§ 58 ods. 2/ a vlastník zastaveného pozemku s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší /§ 137/. Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. 4/ V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky pre dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 5/ Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami, alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 6/ Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby." 
Čo si sľubujete od uzákoneného postupu ?
Predovšetkým zavedenie poriadku vo výstavbe. Tu musia aktívne a rýchle konať všetky stavebné úrady, ktorými sú okresné úrady. Musia odstrániť prieťahy, ktoré trvajú v niektorých prípadoch dlhé roky, čo nehovorí pozitívne o dodržiavaní zákonnosti a vytvára ovzdušie na ďalšie porušovanie zákonov. To je v spoločnosti, ktorá hovorí podchvíľou o právnom štáte, neprípustné. 
Čo však v prípade, ak vlastník stavbu v určenej lehote neodstráni ? 
Stavebný úrad môže v takom prípade uložiť pokutu od 100 000 Sk do 1 milióna Sk (ak ide o fyzickú osobu) alebo vo výške od 2 miliónov do 5 miliónov Sk, ak je stavebníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie. Zákon zmocňuje v § 94 ods. 2 stavebný úrad, ak vlastník v určenej lehote stavbu neodstráni, aby uložil odstrániť stavbu právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá má oprávnenie na stavebné alebo montážne práce a pôsobí v blízkosti stavby, ktorá sa má odstrániť, vykonať neodkladné práce a určí pre ne podmienky. Odstránenie stavby postavenej na cudzom pozemku môže nariadiť aj súd v exekučnom konaní, ak o jej odstránení právoplatne rozhodol. Pred nariadením odstránenia môže taktiež uložiť pokutu. 
V záujme zvýšenia úcty k zákonom sa výrazne zvyšujú pokuty za priestupky fyzických osôb. Aké sú teraz uzákonené najnižšie pokuty a aké najvyššie ?
Fyzickým osobám môže stavebný úrad uložiť za priestupky uvedené v § 105 pokuty od neurčenej dolnej hranice  do 5 miliónov Sk. 
Aké pokuty možno uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám oprávneným na podnikanie ?
Pre uvedené subjekty stanovuje teraz zákon pokutu od 100 tisíc Sk do 5 miliónov Sk, pričom kritériom je závažnosť a následky priestupku a závažnosť porušenia stavebného zákona.  
Najvyššiu pokutu, od 2 miliónov do 5 miliónov Sk, môže uložiť okresný úrad právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá a/ vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie o využití územia, o chránenom území alebo o ochrannom pásme bez takého rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b/ uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, c/ neudržiava stavbu do tej miery, že sú ohrozené životy alebo zdravie osôb, d/ užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, e/ bez vážneho dôvodu nevykonala neodkladné zabezpečovacie práce nariadené stavebným úradom, f/ nevykonala v určenej lehote rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby. 
Dotýka sa schválená novela stavebného zákona aj vyplácania náhrad za vyvlastnené pozemky a stavby?
Áno, dotýka sa. Náhrada za vyvlastnenie pozemkov a budov, ktoré boli vyvlastnené v minulosti a náhrada nebola bývalým vlastníkom vyplatená, ako aj  náhrada za majetok, ktorý bude vyvlastnený vo verejnom záujme v budúcnosti, sa určuje podľa jedného predpisu, ktorým je vyhláška č. 465/1991 Zb. ministerstva financií SR o cenách stavieb, pozemkov a trvalých porastov. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastníctvo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Za presťahovanie hnuteľného majetku užívateľa vyvlastneného majetku do miesta nového určenia sa poskytne náhrada vo výške účelne vynaložených nákladov. 
Často nám kladú čitatelia otázku, či je možné zrušiť rozhodnutie o vyvlastnení pozemku alebo stavby ? 
Áno. Na žiadosť účastníka vyvlastňovacieho konania alebo jeho právneho zástupcu, napr. dediča  zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať šesť mesiacov po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí o vyvlastnení, ktorá však nesmie byť dlhšia ako dva roky. Pred uplynutím tejto lehoty možno podať žiadosť len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel stratilo platnosť, alebo bolo zrušené. 
Čo však s prípadmi, keď lehota uplynula pred účinnosťou tejto novely a žiadosť o zrušenie vyvlastnenia nebola podaná ?
Ráta sa aj s tým : v takých prípadoch  možno podať žiadosť do šesť mesiacov od účinnosti tejto novely, teda  najneskoršie do 28. februára 1998.
Pomerne často ste v tomto rozhovore použili termín „stavebný úrad", môžete vysvetliť, o ktorý úrad ide ? 
Stavebným úradom je podľa § 117, ods. 1 zásadne okresný úrad. 
Prešli niektoré právomoci stavebného úradu aj na obec ? 
Áno, obec vykonáva právomoc stavebného úradu tým, že je oprávnená zo zákona : a/ preberať ohlásenia stavebníkov drobných stavieb, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, b/ preberať ohlásenia o stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavieb, c/ preberať písomné ohlásenie na vykonanie drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, d/ vydávať povolenie na informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom, še/ vykonávať kolaudačné konanie, ak povolila terénne úpravy, informačné, reklamné a propagačné zariadenia. 
Kedy nadobudne schválená novela stavebného zákona účinnosť ?
Dňom 1. septembra 1997.
Chcete, pán doktor, ešte niečo dodať ? 
Áno. V prvom rade sa chcem úprimne poďakovať spolupracovníčkam, menovite Ing. Daniele Stykovej, zástupkyni riaditeľky odboru environmentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb ministerstva a Ing. arch. Miloslave Paškovej, zástupkyni riaditeľa odboru územného plánovania, environmentálnej regionalizácie, monitoringu a informatiky ministerstva za kvalitné vecné podklady, z ktorých parlamentom schválená novela vychádza. Chcem ubezpečiť najmä odbornú verejnosť, že Ministerstvo životného prostredia SR má záujem krátko po uverejnení novely v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikovať úplné znenie stavebného zákona, teda so zapracovaním všetkých doterajších noviel. To preto, lebo podľa kvalifikovaného odhadu stavebný zákon priebežne používa asi 13 tisíc subjektov a je potrebné dať im k dispozícii jeho úplné platné znenie. Doterajších 5 noviel jeho používanie dosť zneprehľadnilo. Cieľom je umožniť kvalitné a dôsledné využívanie stavebného zákona v praxi, najmä v podmienkach rozhodovacej činnosti okresných a krajských úradov. 
Za rozhovor poďakovala Veronika Lukáčová