| Baktericíd | chemický prípravok na ničenie baktérií, najmä patogénnych |
| Bakteriofág | každý organizmus požierajúci baktérie. Fakticky je to vírus, ktorý napáda baktérie tak, že injekuje do nich svoju fágovú DNK, ktorá modifikuje bakteriálnu DNK tak, že táto produkuje DNK fágovú |
| Bakteriológia | mikrobiologická veda o baktériách, hlavne o patogénnych, baktériách využívaných vo farmaceutickom, potravinárskom priemysle, v rôznych technológiách čistenia odpadových vôd, ako aj o baktériách pôdnych |
| Bakterioríza | spolužitie (symbióza) niektorých baktérií v kontakte s koreňmi niektorých rastlín - napr. hľuzkové baktérie na koreňoch Bôbovitých |
| Bastard | medziodrodový, medzidruhový, zriedkavejšie medzirodový kríženec. Najčastejšie býva neplodný. Medziodrodové a medzidruhové krížence vznikajú spontánne a vo voľnej prírode sú pomerne časté. Krížence vzdialenejších kategórií vznikajú len zásahom človeka |
| Bastardizácia | všeobecne kríženie jedincov toho istého druhu, ale často neznámeho genetického založenia. V užšom slova zmysle je to kríženie jedincov prislúchajúcich k rôznym systematickým jednotkám |
| Batyál | prostredie na morskom dne, obyčajne v hĺbkach 2000 až 3000 m |
| Bentál | prostredie na dne potokov, riek, jazier, vodných nádrží, niekedy aj plytkého mora |
| Bernská
konvencia |
vznikla v roku 1979 z podnetu Rady Európy. Je to dohoda o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov (rastlín a živočíchov) a ich prírodných stanovíšť, ktorú podpísali členské štáty Rady Európy. Vláda Slovenskej republiky súhlasila s pristúpením Slovenska k tejto konvencii. Dohoda kladie osobitný dôraz na ohrozené a ľahko zraniteľné taxóny (u živočíchov aj na druhy sťahovavé) |
| B - horizont | vrstva v pôdnom profile, ležiaca pod A - horizontom, z ktorého je táto obohacovaná o rozpustné minerálne zložky vyplavované sem presakujúcou vodou |
| Biena | dvojročka - dvojročná rastlina, prežívajúca v dvoch vegetačných cykloch. V prvom roku vyklíči, vytvorí najčastejšie prízemnú ružicu listov, prezimuje (rôznym spôsobom). V druhom roku vytvorí kvetnú os, vykvitne, donesie semená a po ich dozretí hynie (napr. mrkva, naše hľúboviny, cukrová repa a iné) |
| Binominálna
nomenklatúra |
spôsob pomenovania živých organizmov, zavedený Linnéom, používajúci dva latinské (resp. aj iné) názvy. Prvé meno je rodové a druhé je druhové (napr. Vrabec domáci - Passer domesticus) |
| Bioaktivácia | veľmi účinná a často používaná technológia biologického čistenia odpadových vôd |
| Biocenoid | umele vytvorené, alebo človekom silne ovplyvnené a pozmenené spoločenstvo organizmov (biocenóz). Biocenoid sa často označuje ako antropogénna cenóza (napr. cenóza poľa, lesné monokultúry, sady, záhrady a umele udržiavaná mestská zeleň) |
| Biocenológia | časť ekológie, ktorá sa zaoberá štúdiom rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Podľa toho sa rozdeľuje na fytocenológiu a zoocenológiu |
| Biocyklus | biosféra ako celok je rozdelená na tri rozsiahle časti (biocykly) podľa troch základných typov životného prostredia : biocyklus morský (marinný), biocyklus sladkovodný (limnický) a biocyklus suchozemský (terestrický). Organizmy v každom z týchto biocyklov žijú rozdielnym spôsobom života. Známe sú však prípady, že určitý organizmus môže obývať dva (resp. aj všetky tri) biocykly |