Skúsenosti z projektovania.
Myšlienka národného parku v Chočských vrchoch nie je nová. Prvýkrát sa
objavuje už v 60-tych rokoch v období vzniku už spomínaných rezervácií.
Počiatočná idea i navrhovaná kategória ochrany sa však postupne menili,
tak ako sa vyvíjala klíma v štátnej ochrane prírody na Slovensku.
Ako človeka, ktorý v širšom území Chočských vrchov nielen pracuje ale i
žije, osobne ma veľmi potešila i poctila úloha stať sa hlavným riešiteľom
projektu na zriadenie tohto národného parku. Na prvý pohľad jednoduchá
úloha oprášiť a dopracovať posledný návrh Slovenského ústavu ochrany prírody
v Bratislave spred štyroch rokov sa ukázala byť oveľa zložitejšou.
Práve skúsenosti získané počas uplynulých rokov pri zabezpečovaní praktickej
starostlivosti o toto územie nás doviedli ku viacerým dilemám a rozporom,
s ktorými spracovateľ predchádzajúceho návrhu zápasiť objektívne nemusel,
či nemohol. Konečné znenie návrhu tak v priebehu spracovania menilo svoju
podobu.
Primárnym rámcom, ktorý určil celkovú koncepciu vymedzenia národného
parku a jeho ochranného pásma je geografická celistvosť územia
vyznačujúceho sa rovnakou, či veľmi príbuznou charakteristikou prírodných
pomerov počnúc geologickou stavbou a končiac biotou - prírodných daností,
ktoré svojou rozmanitosťou a vysokou koncentráciou ojedinelých javov na
pomerne malej rozlohe i stupňom zachovalosti dávajú opodstatnenie kategórii
národný park. Počiatočná myšlienka prepojiť navrhovaným Chočským
národným parkom existujúce národné parky Malá Fatra a TANAP nadobudla reálnu
podobu po konzultáciách v širšom odbornom kruhu, vrátane pracovníkov manažmentu
oboch národných parkov. V tom čase sa zrodila i kacírska" myšlienka pričleniť
Šípsku Fatru k navrhovanému národnému parku ako celok, čo po legislatívnej
stránke znamená vyňatie jej časti z ochranného pásma NP Malá Fatra súčasne
so zriadením Chočského národného parku. O opodstatnenosti tohto riešenia
nás presvedčila existencia geograficky výraznej prirodzenej hranice v podobe
rieky Oravy a možnosť zvýšenia stupňa ochrany v najcennejšom jadre Šípskej
Fatry porovnateľnom s charakterom a významom Chočských vrchov. Nezanedbateľné
sú aj komplikácie pri vymedzení hraníc na parcelný stav, ktoré by
vznikli s napojením na súčasnú hranicu ochranného pásma NP Malá Fatra,
ako aj sťažená dostupnosť územia pri zabezpečovaní starostlivosti o toto
územie zo strany súčasného správcu - Správy NP Malá Fatra so sídlom vo
Varíne. Súčasná orografická príslušnosť Šípskej Fatry k celku Veľkej
Fatry, t. j. ani k jednému z predmetných pohorí, navrhovanému riešeniu
nebráni. Pre zaujímavosť možno spomenúť pôvodnú klasifikáciu z obdobia
70-tych rokov, podľa ktorej oddiel Šípskej Fatry bol súčasťou orografického
celku Chočské vrchy. Vymedzenie hranice na východe - Suchou dolinou, t.
j. rozhraním orografických celkov Chočské vrchy a Tatry, tak uzatvára geograficky
ucelený komplex prírodných pomerov a krajinných štruktúr.
Požiadavka na spracovanie hraníc národného parku, ktorý sa nachádza
v troch okresoch a v 35 katastrálnych územiach, na parcelný stav priniesla
nielen desiatky hodín úmornej práce s astronomickým počtom čísel, ale aj
nemálo prekvapení. Štátna cesta, ktorá je už niekoľko rokov v prevádzke,
dodnes však neevidovaná v katastri nehnuteľností či nesúlad katastrálnych
podkladov s evidenciou lesných pozemkov podľa lesného hospodárskeho plánu,
často zmenili v teréne jasne identifikovateľnú hranicu na neriešiteľný
problém. Poučnou kapitolou projektovania bola nesporne analýza vlastníckych,
resp. užívateľských vzťahov. Nezavŕšený proces odovzdávania lesov pôvodným
majiteľom bez prenesenia zmien do katastra nehnuteľností, núti spracovateľa
kombinovať rôzne druhy evidencií v snahe priblížiť sa reálnemu stavu.
Ak k tomu pripočítame kurióznu situáciu, keď doteraz platné údaje a podklady
k dispozícii už nie sú a nové ešte nie sú, naša snaha o predloženie návrhu
v termíne a požadovanej kvalite bola úspešne zavŕšená takmer zázrakom.
Naše poďakovanie preto patrí všetkým pracovníkom úradov a inštitúcií požiadaných
o spoluprácu, ktorí nám ochotne venovali svoj čas aj nad rámec štandardného
poskytovania služieb. Žiaľ, našli sa aj takí, ktorí našu prácu
sťažovali a znemožňovali. Jedným z mantinelov, ktoré korigovali celkovú
koncepciu vymedzenia národného parku a jeho ochranného pásma bol aj vlastný
zákon NR SR č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon definuje
národný park okrem iného ako územie v ktorom je ochrana prírody nadradená
nad ostatné činnosti". Na prvý pohľad ochranársky bezproblémové
vymedzenie územia , ktoré umožňuje táto klauzula, môže v budúcnosti
spôsobiť ťažkosti pri zabezpečení starostlivosti, pokiaľ sa vhodným spôsobom
do úvahy nezoberie aj súčasné obhospodarovanie územia a jeho odlišnosť
či príbuznosť s tradičným historicky daným spôsobom využívania krajiny.