Skúsenosti z projektovania.

Myšlienka národného parku v Chočských vrchoch nie je nová. Prvýkrát sa objavuje už v 60-tych rokoch v období vzniku už spomínaných rezervácií. Počiatočná idea i navrhovaná kategória ochrany sa však postupne menili, tak ako sa vyvíjala  klíma v štátnej ochrane prírody na Slovensku. Ako človeka, ktorý v širšom území Chočských vrchov nielen pracuje ale i žije, osobne ma veľmi potešila i poctila úloha stať sa hlavným riešiteľom projektu na zriadenie tohto národného parku. Na prvý pohľad jednoduchá úloha oprášiť a dopracovať posledný návrh Slovenského ústavu ochrany prírody v Bratislave spred štyroch  rokov sa ukázala byť oveľa zložitejšou. Práve skúsenosti získané počas uplynulých rokov pri zabezpečovaní praktickej starostlivosti o toto územie nás doviedli ku viacerým dilemám a rozporom, s ktorými spracovateľ predchádzajúceho návrhu zápasiť objektívne nemusel, či nemohol. Konečné znenie návrhu tak v priebehu spracovania menilo svoju podobu.
 Primárnym rámcom, ktorý určil celkovú koncepciu vymedzenia národného parku a jeho ochranného pásma je  geografická celistvosť územia  vyznačujúceho sa rovnakou, či veľmi príbuznou charakteristikou prírodných pomerov počnúc geologickou stavbou a končiac biotou - prírodných daností, ktoré svojou rozmanitosťou a vysokou koncentráciou ojedinelých javov na pomerne malej rozlohe i stupňom zachovalosti dávajú opodstatnenie kategórii národný park.  Počiatočná myšlienka prepojiť navrhovaným Chočským národným parkom existujúce národné parky Malá Fatra a TANAP nadobudla reálnu podobu po konzultáciách v širšom odbornom kruhu, vrátane pracovníkov manažmentu oboch národných parkov. V tom čase sa zrodila i „kacírska" myšlienka pričleniť Šípsku Fatru k navrhovanému národnému parku ako celok, čo  po legislatívnej stránke znamená vyňatie jej časti z ochranného pásma NP Malá Fatra súčasne so zriadením Chočského národného parku. O opodstatnenosti tohto riešenia nás presvedčila existencia geograficky výraznej prirodzenej hranice v podobe rieky Oravy a možnosť zvýšenia stupňa ochrany v najcennejšom jadre Šípskej Fatry porovnateľnom s charakterom a významom Chočských vrchov. Nezanedbateľné sú aj  komplikácie pri vymedzení hraníc na parcelný stav, ktoré by vznikli  s napojením na súčasnú hranicu ochranného pásma NP Malá Fatra, ako aj sťažená dostupnosť územia pri zabezpečovaní starostlivosti o toto územie zo strany súčasného správcu - Správy NP Malá Fatra so sídlom vo Varíne.  Súčasná orografická príslušnosť Šípskej Fatry k celku Veľkej Fatry, t. j. ani k jednému z predmetných pohorí, navrhovanému riešeniu nebráni. Pre zaujímavosť možno spomenúť pôvodnú klasifikáciu z obdobia 70-tych rokov, podľa ktorej oddiel Šípskej Fatry bol súčasťou orografického celku Chočské vrchy. Vymedzenie hranice na východe - Suchou dolinou, t. j. rozhraním orografických celkov Chočské vrchy a Tatry, tak uzatvára geograficky ucelený komplex   prírodných pomerov a krajinných štruktúr.
 Požiadavka na spracovanie hraníc národného parku, ktorý sa nachádza v troch okresoch a v 35 katastrálnych územiach, na parcelný stav priniesla nielen desiatky hodín úmornej práce s astronomickým počtom čísel, ale aj nemálo prekvapení. Štátna cesta, ktorá je už niekoľko rokov  v prevádzke, dodnes však neevidovaná v katastri nehnuteľností či nesúlad katastrálnych podkladov s evidenciou lesných pozemkov podľa lesného hospodárskeho plánu, často zmenili v teréne jasne identifikovateľnú hranicu na neriešiteľný problém. Poučnou kapitolou projektovania bola nesporne analýza vlastníckych, resp. užívateľských vzťahov. Nezavŕšený proces odovzdávania lesov pôvodným majiteľom  bez prenesenia zmien do katastra nehnuteľností, núti spracovateľa kombinovať rôzne druhy evidencií v snahe priblížiť sa  reálnemu stavu.  Ak k tomu pripočítame kurióznu situáciu, keď doteraz platné údaje a podklady k dispozícii už nie sú a nové ešte nie sú, naša snaha o predloženie návrhu v termíne a požadovanej kvalite bola úspešne zavŕšená takmer zázrakom. Naše poďakovanie preto patrí všetkým pracovníkom úradov a inštitúcií požiadaných o spoluprácu, ktorí nám ochotne venovali svoj čas aj nad rámec štandardného poskytovania  služieb. Žiaľ, našli sa aj takí,  ktorí našu prácu sťažovali a znemožňovali. Jedným z mantinelov, ktoré korigovali celkovú koncepciu vymedzenia národného parku a jeho ochranného pásma bol aj vlastný zákon NR SR č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon definuje národný park okrem iného ako územie „ v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti". Na prvý pohľad  ochranársky bezproblémové  vymedzenie územia , ktoré umožňuje táto klauzula,  môže v budúcnosti spôsobiť ťažkosti pri zabezpečení starostlivosti, pokiaľ sa vhodným spôsobom do úvahy nezoberie aj súčasné obhospodarovanie územia a jeho odlišnosť či príbuznosť s tradičným historicky daným spôsobom využívania krajiny.