Prečo národný park v pohorí Choča a Šípu?
Tri
rozsiahle Národné prírodné rezervácie Choč, Kvačianska dolina a Prosiecka
dolina pokrývajú takmer štvrtinu územia Chočských vrchov. Platí tu najvyšší
stupeň ochrany, ktorý svojimi prísnymi podmienkami zabezpečuje primeranú
ochranu najvýznamnejším a najhodnotnejším častiam pohoria. Chočské vrchy
sú rozlohou neveľkým, no dôležitým článkom v reťazi horských masívov, ktoré
sa oblúkom tiahnu severom Slovenska počnúc Malou Fatrou, končiac
Pieninami, južnejšie je to masív Veľkej Fatry pokračujúci Nízkymi Tatrami
až po Slovenský raj. Návrh na Chočský národný park tak uzatvára kruh vyhlásených
a projektovaných národných parkov a tým i sieť významných biocentier, biokoridorov
a jadrových území nadregionálneho či európskeho významu ako ich definuje
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability a
návrh Národnej ekologickej siete Slovenska (NECONET).
Návrhy na zriadenie nových národných parkov na Slovensku (Poloniny,
Muránska planina, Veľká Fatra) boli projektované v územiach existujúcich
chránených krajinných oblastí, teda v územiach s už existujúcim vyšším
stupňom ochrany, existujúcim manažmentom i určitým rozsahom
podkladov a dokumentácií o území, čo je pri projekčných prácach veľkým
prínosom. S výnimkou najzápadnejšej časti územia, ktorá je v súčasnosti
súčasťou ochranného pásma NP Malá Fatra, Chočský národný park je ojedinelý,
nakoľko projekt spracováva územie doteraz v 1. stupni ochrany, teda voľnú
krajinu. Správca tohto územia zabezpečujúci ochranu prírody sa v uplynulých
rokoch viackrát zmenil. Snáď najvýznamnejší podiel na ochrane Chočských
vrchov právom patrí bývalému Krajskému ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti
a ochrany prírody Banská Bystrica na čele s Ing. Júliusom Burkovským, ktorý
túto časť slovenskej prírody vždy obdivoval a venoval jej nemálo
svojho pracovného úsilia. Pomerne krátko, no intenzívne, spravovalo
územie Stredisko štátnej ochrany prírody Liptovský Mikuláš, najmä vďaka
bezprostrednejšiemu kontaktu s územím. K výraznému pokroku v poznaní i
praktickej starostlivosti došlo za éry súčasného správcu - Strediska
Slovenskej agentúry životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, ktoré je
zároveň i spracovateľom návrhu na zriadenie Chočského národného parku.
Spoločným menovateľom všetkých spomenutých organizácií bola, a naďalej
zostáva, ich široká územná pôsobnosť. Táto ale neumožňuje venovať tejto
časti územia pozornosť, akú by si vzhľadom na svoj charakter právom
zaslúžila. Na tomto mieste treba spomenúť i tých , ktorí v území
pôsobia ako dobrovoľní spolupracovníci či ako riešitelia špeciálnych projektov.
Spolu s ďalšími odborníkmi z celého Slovenska - účastníkmi XXXI. Tábora
ochrancov prírody v Kvačanoch, ktorý bol v r. 1995 venovaný práve Chočským
vrchom, svojim odborným potenciálom a skúsenosťami prispeli k poznaniu
územia i príprave návrhu.