Prečo národný park v pohorí Choča a Šípu?

Kvačianska dolina, oblazy - Horný mlynTri rozsiahle Národné prírodné rezervácie Choč, Kvačianska dolina a Prosiecka dolina pokrývajú takmer štvrtinu územia Chočských vrchov. Platí tu najvyšší stupeň ochrany, ktorý svojimi prísnymi podmienkami zabezpečuje primeranú ochranu najvýznamnejším a najhodnotnejším častiam pohoria. Chočské vrchy sú rozlohou neveľkým, no dôležitým článkom v reťazi horských masívov, ktoré sa oblúkom  tiahnu severom Slovenska počnúc Malou Fatrou, končiac Pieninami, južnejšie je to masív Veľkej Fatry pokračujúci Nízkymi Tatrami až po Slovenský raj. Návrh na Chočský národný park tak uzatvára kruh vyhlásených a projektovaných národných parkov a tým i sieť významných biocentier, biokoridorov  a  jadrových území nadregionálneho či európskeho významu ako ich definuje Generel  nadregionálneho územného systému ekologickej stability a návrh Národnej ekologickej siete Slovenska (NECONET).
 Návrhy na zriadenie nových národných parkov na Slovensku (Poloniny, Muránska planina, Veľká Fatra) boli projektované v územiach existujúcich chránených krajinných oblastí, teda v územiach s už existujúcim vyšším stupňom ochrany,  existujúcim manažmentom i  určitým rozsahom   podkladov a dokumentácií o území, čo je pri projekčných prácach veľkým prínosom. S výnimkou najzápadnejšej časti územia, ktorá je v súčasnosti súčasťou ochranného pásma NP Malá Fatra, Chočský národný park je ojedinelý, nakoľko projekt spracováva územie doteraz v 1. stupni ochrany, teda voľnú krajinu. Správca tohto územia zabezpečujúci ochranu prírody sa v uplynulých rokoch viackrát zmenil. Snáď najvýznamnejší podiel na ochrane Chočských vrchov právom patrí bývalému Krajskému ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Banská Bystrica na čele s Ing. Júliusom Burkovským, ktorý túto časť slovenskej  prírody vždy obdivoval a venoval jej nemálo svojho pracovného úsilia.  Pomerne krátko, no intenzívne, spravovalo územie Stredisko štátnej ochrany prírody Liptovský Mikuláš, najmä vďaka bezprostrednejšiemu kontaktu s územím. K výraznému pokroku v poznaní i praktickej starostlivosti došlo za éry súčasného správcu -  Strediska Slovenskej agentúry životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, ktoré je zároveň i spracovateľom návrhu na zriadenie Chočského národného parku. Spoločným menovateľom všetkých spomenutých organizácií bola, a naďalej zostáva, ich široká územná pôsobnosť. Táto ale neumožňuje venovať tejto časti územia  pozornosť, akú by si vzhľadom na svoj charakter právom zaslúžila.  Na tomto mieste treba spomenúť i tých , ktorí v území pôsobia ako dobrovoľní spolupracovníci či ako riešitelia špeciálnych projektov. Spolu s ďalšími odborníkmi z celého Slovenska - účastníkmi XXXI. Tábora ochrancov prírody v Kvačanoch, ktorý bol v r. 1995 venovaný práve Chočským vrchom, svojim odborným potenciálom a skúsenosťami prispeli k poznaniu územia i príprave návrhu.