Dao sa dotkol tlačidla priezorovej obrazovky a pred očami sa mu javil hustý zelenohnedý porast. Stromy. Ako dávno už  nevidel takéto zvláštne stromy. Zdalo sa mu, že odkedy sa vznesli z Reegy, uplynula večnosť. Aj keď ho jeho profesia často nútila cestovať, v podstate sa za celý život nedokázal stať skutočným pútnikom. Bol predovšetkým vedcom . Všetky svoje sily venoval genetickým problémom, a keď sa musel od nich čo len na chvíľočku odpútať, mal pocit, že sa kamsi prepadáva, strácal sa sám sebe a jeho silové pole sa nebezpečne vychyľovalo z ustálených parametrov. Ale táto planétka, nad ktorou práve krúžili, mu poskytovala vnútorné uspokojenie a zároveň ho vzrušovala. Vedel, že je to konečný cieľ cesty, na ktorú sa vlastne vybral ešte ako malý chlapec, keď sa rozhodoval, v akom odbore bude pracovať. Vtedy po prvý raz počul o pokuse, ktorý profesor Ga kedysi uskutočnil na tretej dvojplanéte bielej hviezdy spektrálnej triedy G2V v galaxii Ró. Konečne objavil  vhodné objekty vo vhodných prirodzených podmienkach. Na sklonku svojho života sa mu  dostalo  možnosti overiť si všetky svoje laboratórne výsledky v praxi. Vlastne ani nie tak overiť, ako začať ich overovanie. Lebo čas potrebný na definitívne ukončenie výskumu bol rozrátaný na niekoľko generácií dĺžky života vedca na Reege. Profesor sa nikdy nedozvie, ako jeho pokus skončil..
    Daa vždy priťahovali problémy, ktoré sa nikomu nechcelo riešiť. Nikdy nevynikal príliš rýchlym analytickým sledom mylsenia. V škole bol pomalý, riešenie jednoduchých matematických úloh mu trvalo dvakrát dlhšie jako jeho rovesníkom. K správnemu výsledku sa sice vždy dopracoval, ale omnoho neskôr, jako sa to od neho žiadalo. Rýchlo prišiel na to, že technik z neho nikdy nebude. Začal hľadať nejaký druh štúdia, v ktorom by sa mhol skryť, kde by ho nikto nenaháňal a nemeral čas potrebný na rozmýšľanie.
    Vtedy náhodou natrafil na staré správy o pokuse profesora Ga, ktorý svojho času vzrušil mysle miliónov vedcov a dnes takmer upadol do zabudnutia. Genetika odvtedy urobila taký krok dopredu, že všetko týkajúce sa tohoto problému vyzeralo jasné a vyriešené. Profesorov pokus sice oficiálne ukončený nebol, ale akosi nikto nemal záujem v ňom pokračovať. Vlastne ani nebolo v čom pokračovať. Profesor vykonal, čo bolo třeba a niekoľko nasledujúcich generácií už aj zabudlo, že by mali čakať na to, aký bude výsledok.
    Dao preštudoval všetky dostupné materiály, ktoré mu ochotne uvoľnili z Centrálneho archívu. Najvyššia genetická rada s uspokojením skonštatovala, že úlohu má kto dokončiť a nechala mu k dispozícii všetko, o čo žiadal. V podstate boli radi, že sa toho niekto ujal a potomkovia im nebudú môcť vytknúť, že boli vo svojej práci nedôslední.
Antigravitačný systém odpojili a Dao už iba čakal na výsledky chemických rozborov. Vedel, že v princípe je to zbytočnosť, pretože podľa starých profesorových zápisov je atmosféra na tejto planéte takmer ideálna a už aj pri povrchnej porovnávacej analýze bolo jasné, te sa tu veľa nezmenilo. Merania to potvrdili - 78% X, 21% Y, vzácne plyny, spodné vrstvy presýtené vodnými parami kondenzovanými na prachových časticiach. Ak im niečo bude robiť problémy, tak je to príliš silná gravitácia. Pocítili ju už při zostupe. Kedy boli prístroje nastavené na parametre Reegy, vyzeralo by to teraz s nimi omnoho horšie.
Kým lokátory mapovali najbližší priestor, Dao sa povzbudzujúco rozhliadol po kabíne. Uvedomoval si, že zloženie  posádky nie je práve najideálnejšie, ale veril, že tí, čo sa k nemu priadali, nesklamú. Šli dobrovoľne. Všetci vedeli, že táto cesta bude možno ich poslednou. Nikdy sa totiž dopredu nedalo odhadnúť, aké prekvapenie možno očakávať na planéte, kde existuje život v akejkoľvek forme.
    Zostup si naplánovali do presne vymedzených geografických oblastí, podľa fáz postupnosti profesorovho pokusu. Základné stanoviská sa nachádzali väčšinou medzi 20° a 30° šírky severne od rovníkovej časi planéty a v ojedinelých prípadoch na tej istej šírke smerom na juh od rovníka. Bolo tu dosť vhodných izolovaných miest, kde mohol profesor so svojimi skupinami nerušene pracovať a zároveň vytvoril akési rezervácie, v ktorých sa dali pokusné exempláre sledovať.
Keď boli vyhotovené snímky okolitej krajiny, Dao sa rozhodol ešte raz zhrnúť dosiaľ známe fakty o pokuse. Profesor Ga celý svoj život zasvätil génovej manipulácii. Pokusy na laboratórnych živočíchoch  síce priniesli skvelé výsledky, ale zákon Hlavnej rady prísne zakazoval akúkoľvek z jeho teórií aplikovať na Vyššom tvorovi. V tom čase na Reege už dávno poznali tretiu dvojplanétu bielej hviezdy v galaxii Ró, kde sa nádejne rozvíjal  biologický život. Boli tu dokonca i pomerne dokonale vyvinuté stavovce, ktoré však rozbodne nemohli nazývať Vyššími tvormi.
     Hlavná rada po celoplanetárnom Veľkom hlasovaní nakoniec povolila, aby profesor Ga  premiestnil svoje labgoratóriá do tejto oblasti. Vybral si jeden z druhov stavovcov, ktoré sa stavbou svojho tela a k nemu proporcionálnou váhou a štruktúrou mozgu najviac podobali Vyššiemu tvorovi z Reegy. Boli sice omnoho menšie a krehkejšie, ale to v danom prípade nebolo na škodu, pretože sa dali ľahšie ovládať. Genetickým zásahom do embryonálnej bunky sa z nesúrodej ochlpenej masy škriekajúcich živočíchov postupne vyvinul vysokoorganizovaný druh s úplne rovnakými vlastnosťami, ktoré by sa dali v budúcnosti využívať na rôzne činnosti, a tým by v mnohom odbremenil Vyšších tvorov. Technici sa nad jeho myšlienkami iba uškŕňali, pokladali ich za zbytočné marenie času a za spiatočníctvo. Ale při stále narastajúcich energetických problémoch, ktoré sa na Reege prejavovali, mnohí boli za návrat k menej nákladným formám automatov. Myšlienka mať doma malého živého robota sa stala natoľko módnou, že napokon prevažná väčšina obyvateľstva bola na profesorovej strane a on sa až do konca svojho života venoval zušľachťovaniu škrekľavých, nič nechápajúcich živočíchov. Nemal ani tušenia, že jeho pokus  je iba oficiálnym pláštikom pre ďalekosiahle plány energetikov a ekológov, ktorí v budúcnosti cheli túto planétu využiť jako surovinovú základňu a zdravotnú oddychovú zónu s lacným personálom. Potom sa do Hlavnej rady dostalo vysoké percento humanistov, zrušili sa laboratóriá na tretej planéte a chlpaté tvory boli ponechané svojmu vlastnému osudu. Až teraz, keď sa energetický problém na Reege stal takmer neriešiteľným, Najvyššia generická rada dala návrh na obnovenie starých laboratórií. Nikto nebol proti. Bolo sa třeba chytať i tých najnemožnejších teórií.
    V kabíne  začínalo byť dusno od napätia, ktoré všetkých ovládlo pred vstupom na neznámu pôdu. Najprv sa spustili prieskumníci. Dao pozoroval, jako sa ľahko odrážajú od země vďaka odpudivému silovému polu zapojenému pod nohami a rýchlo miznú v húštine naokolo.  Rozhodol sa, že vyskúša príťažlivosť tejto planéty iba tak, bez pomoci, ale batériu si nechal pre každý prípad pripnutú na kombinéze. Hneď pri pokuse o prvý krok pocítil, jako mu nohy vrastajú do mäkkej hliny a všetka krv sa nezadržateľne hrnie do prstov. Ruky mu pomaly oťažievali a opúchali a hlava akoby ulietala kamsi k nízkym oblakom. Vzdal sa a zapojil silové pole.Možno časom, keď sa trochu aklimatizujú, nebude im gravitácia robiť až také problémy. Ale príliš tomu neveril. Všetky živočíchy, ktoré poznal z dokumentácie, boli proti obyvateľom Reegy jako malé hračky. Stál a obzeral sa okolo seba. Kdesi v korunách stromov  poskakovali mniatúrne vtáčence a opreteky burcovali okolie piskľavým škrekotom. Na konári viselo dolu hlavou chlpaté zvieratko, ktoré by mohol rozpučiť jedným úderom dlane.  Bolo mu ho ľúto. Už vedel, že plán s oddychovou zdravotnou zónou na tejto planéte sa nevydarí. Sám tajne dúfal, že si tu nájde svoj druhý domov a bude sa až do konca života venovať svojej vedeckej činnosti. Teraz sa mu to už zdalo nemožným.
    Vkročil do húštiny.

    Záverečná správa doktora Daa o priebehu a výsledkoch pokusu profesora GA na Q časti 3. dvojplanéty Bielej hviezdy G2V v galaxii RÓ
    Pracovné skupiny pod vedením doktora Daa uskutočnili v priebehu šiestich rokov zodpovedajúcich kalendáriu planéty Reegy kontrolovanú previerku pokusu klonovania embryonálnej bunky a ďalších génových manipulácií živočíšneho druhu Era-era, započatého profesorom Ga v roku ...
    Výsledok pozorovaní:  Živočíšny druh Era-era  jestvuje na tejto planéte v dvoch  rôznych vývojových štádiách. Delí sa na skupiny, ktoré neboli podrobené genetickému zásahu a na skupiny pokusné. Obe sa od seba líšia výraznými fyzickými i psychickými znakmi a prejavmi. U pokusného druhu Era - era vidíme v porovnaní s druhou skupinou  slabšie ochlpenie celého tela, zmenšené čeľuste a nadočnicové oblúky, pohybuje sa výhradne na dvoch zadných končatinách, používa pracovné nástroje, ktoré si dokáže sám zhotovovať. Pri podrobnejšej analýze sme zistili, že na zhotovenie jednoduchej časti nástroja jedinec tohto druhu použil  najmenej 200 presne naprogramovaných cieľavedomých a v určitej postupnosti za sebou idúcich aktov. Ak ich prenesieme na obrazovku a navzájom spojíme, dostaneme hustú mriežku, ktorá nápadne pripomína spojenia prebiehajúce v mozgu Vyššieho tvora.
    Ďalším výrazne odlišným znakom je dorozumievací systém pokusného druhu. Mohli by sme ho nazvať akýmsi primitívnym typom jazyka. Nezakladá sa iba na jednoduchých signálnych zvukoch, ale môžu sa ním tvoriť celé jednoduché vety. Skúmania tiež ukázali že u tohto druhu  už neprebieha iba biologický typ vývoja za účelom reprodukcie druhu, ale nastupuje tu už fáza vývoja sociálnokultúrneho. Bolo započaté štádium uvedomovania si životných procesov a javov. V rôznych situáciách, ktoré sme vopred naprogramovali, bolo konanie Era-era vysoko organizované a vedomé. Nekonali už iba na základe reflexov a inštinktu, ale sledovali určitý cieľ.
    Na základe týchto faktov možno konštatovať, že hoci vývojový stupeň je ešte veľmi nízky, no podľa zjavných znakov by sme druh Era-era mali zaradiť do stupnice Vyšších tvorov. Svoju teóriu by som chcel podporiť tým, že ako odborník pokladám pokus profesora Ga za nie celkom vydarený. Génovými manipuláciami na pokusných skupinách nezabránil ich prirodzenému samostatnému vývoju, hoci v určitom zmysle doňho zasiahol. Je to badateľné najmä pri styku Era-era s pracovníkmi môjho tímu.  V ich správaní sa voči nám pozorujeme absolútnu poslušnosť a podriaďovanie sa  našim príkazom, občas až extázovitého charakteru. No napriek tomu táto poslušnosť má u každého jedinca svoje špecifické črty  a konanie každého z nich je absolútne individuálne.
    Rýchlo sa rozvíjajúce schopnosti Era- era a ich nepopierateľná inteligencia vylučujú možnosť, aby boli použití ako živé roboty na Reega. Ľahko sa síce prispôsobujú novým podmienkam, sú chápaví, ale aj - a to je  najdôležitejší argument - dokážu samostatne tvorivo myslieť, čo by mohlo v budúcnosti spôsobiť obyvateľom Reegy nedozierne komplikácie.
Záver: Na základe uvedených faktov odporúčam ponechať pokusný druh živočíchov v ich prirodzených podmienkach na materskej planéte.

1. Zabezpečiť ďalšie kontrolné sledovanie ich vývoja
2. Neuskutočňovať ďalšie genetické zásahy do organizmu  Era-era
3. Zaradiť druh Era-era do stupnice Vyšších tvorov.

    Dao vložil záznam do kontajnera pre Hlavnú radu planéty a znova si začal v hlave premietať fakty, o ktorých sa v správe nezmienil. Bolo to správanie sa Era-era v čase, keď nevedeli, že ich pozorujú. Vtedy akoby sa v nich uvoľňovala akási neznáma energia,  ktorá prebúdzala ich neuveriteľnú agresivitu. Jednotlivé skupiny sa navzájom napádali, zvádzali medzi sebou krvané bitky kvôli nič neznamenajúcim maličkostiam, vyvolávali úmyselné škriepky, ktoré sa väčšinou končili smrťou mnohých jedincov tohto vzácneho druhu.
    A Daa neprestávala trápiť otázka, či mal právo navrhnúť, aby boli Era-era zaradení do stupnice Vyšších tvorov.