Nata Hosťovecká (nar. v r. 1954) vyštudovala Literárny inštitút M. Gorkého v Moskve. V súčasnosti je redaktorkou týždenníka Slovenské národné noviny. Vydala básnické zbierky: Strihanie vrkočov (1978), Hra na štvrtú ženu (1983), Na konci nekonečna (1987), Ostrovy (1996), novelu Niečo ako nádej (1990). Napísala niekoľko rozhlasových hier. Za novelu V škriatkovisku získala na IV. Slovenskej literárnej prehliadke (v r. 1996) v Ružomberku 2. cenu v kategórii renomovaných autorov. Žije a tvorí v B. Bystrici. |
Dao sa dotkol tlačidla priezorovej obrazovky a pred
očami sa mu javil hustý zelenohnedý porast. Stromy. Ako dávno už
nevidel takéto zvláštne stromy. Zdalo sa mu, že odkedy sa vznesli z Reegy,
uplynula večnosť. Aj keď ho jeho profesia často nútila cestovať, v podstate
sa za celý život nedokázal stať skutočným pútnikom. Bol predovšetkým vedcom
. Všetky svoje sily venoval genetickým problémom, a keď sa musel od nich
čo len na chvíľočku odpútať, mal pocit, že sa kamsi prepadáva, strácal
sa sám sebe a jeho silové pole sa nebezpečne vychyľovalo z ustálených parametrov.
Ale táto planétka, nad ktorou práve krúžili, mu poskytovala vnútorné uspokojenie
a zároveň ho vzrušovala. Vedel, že je to konečný cieľ cesty, na ktorú sa
vlastne vybral ešte ako malý chlapec, keď sa rozhodoval, v akom odbore
bude pracovať. Vtedy po prvý raz počul o pokuse, ktorý profesor Ga kedysi
uskutočnil na tretej dvojplanéte bielej hviezdy spektrálnej triedy G2V
v galaxii Ró. Konečne objavil vhodné objekty vo vhodných prirodzených
podmienkach. Na sklonku svojho života sa mu dostalo možnosti
overiť si všetky svoje laboratórne výsledky v praxi. Vlastne ani nie tak
overiť, ako začať ich overovanie. Lebo čas potrebný na definitívne ukončenie
výskumu bol rozrátaný na niekoľko generácií dĺžky života vedca na Reege.
Profesor sa nikdy nedozvie, ako jeho pokus skončil..
Daa vždy priťahovali problémy, ktoré sa nikomu nechcelo
riešiť. Nikdy nevynikal príliš rýchlym analytickým sledom mylsenia. V škole
bol pomalý, riešenie jednoduchých matematických úloh mu trvalo dvakrát
dlhšie jako jeho rovesníkom. K správnemu výsledku sa sice vždy dopracoval,
ale omnoho neskôr, jako sa to od neho žiadalo. Rýchlo prišiel na to, že
technik z neho nikdy nebude. Začal hľadať nejaký druh štúdia, v ktorom
by sa mhol skryť, kde by ho nikto nenaháňal a nemeral čas potrebný na rozmýšľanie.
Vtedy náhodou natrafil na staré správy o pokuse
profesora Ga, ktorý svojho času vzrušil mysle miliónov vedcov a dnes takmer
upadol do zabudnutia. Genetika odvtedy urobila taký krok dopredu, že všetko
týkajúce sa tohoto problému vyzeralo jasné a vyriešené. Profesorov pokus
sice oficiálne ukončený nebol, ale akosi nikto nemal záujem v ňom pokračovať.
Vlastne ani nebolo v čom pokračovať. Profesor vykonal, čo bolo třeba a
niekoľko nasledujúcich generácií už aj zabudlo, že by mali čakať na to,
aký bude výsledok.
Dao preštudoval všetky dostupné materiály, ktoré
mu ochotne uvoľnili z Centrálneho archívu. Najvyššia genetická rada s uspokojením
skonštatovala, že úlohu má kto dokončiť a nechala mu k dispozícii všetko,
o čo žiadal. V podstate boli radi, že sa toho niekto ujal a potomkovia
im nebudú môcť vytknúť, že boli vo svojej práci nedôslední.
Antigravitačný systém odpojili a Dao už iba čakal na výsledky chemických
rozborov. Vedel, že v princípe je to zbytočnosť, pretože podľa starých
profesorových zápisov je atmosféra na tejto planéte takmer ideálna a už
aj pri povrchnej porovnávacej analýze bolo jasné, te sa tu veľa nezmenilo.
Merania to potvrdili - 78% X, 21% Y, vzácne plyny, spodné vrstvy presýtené
vodnými parami kondenzovanými na prachových časticiach. Ak im niečo bude
robiť problémy, tak je to príliš silná gravitácia. Pocítili ju už při zostupe.
Kedy boli prístroje nastavené na parametre Reegy, vyzeralo by to teraz
s nimi omnoho horšie.
Kým lokátory mapovali najbližší priestor, Dao sa povzbudzujúco rozhliadol
po kabíne. Uvedomoval si, že zloženie posádky nie je práve najideálnejšie,
ale veril, že tí, čo sa k nemu priadali, nesklamú. Šli dobrovoľne. Všetci
vedeli, že táto cesta bude možno ich poslednou. Nikdy sa totiž dopredu
nedalo odhadnúť, aké prekvapenie možno očakávať na planéte, kde existuje
život v akejkoľvek forme.
Zostup si naplánovali do presne vymedzených geografických
oblastí, podľa fáz postupnosti profesorovho pokusu. Základné stanoviská
sa nachádzali väčšinou medzi 20° a 30° šírky severne od rovníkovej časi
planéty a v ojedinelých prípadoch na tej istej šírke smerom na juh od rovníka.
Bolo tu dosť vhodných izolovaných miest, kde mohol profesor so svojimi
skupinami nerušene pracovať a zároveň vytvoril akési rezervácie, v ktorých
sa dali pokusné exempláre sledovať.
Keď boli vyhotovené snímky okolitej krajiny, Dao sa rozhodol ešte raz
zhrnúť dosiaľ známe fakty o pokuse. Profesor Ga celý svoj život zasvätil
génovej manipulácii. Pokusy na laboratórnych živočíchoch síce priniesli
skvelé výsledky, ale zákon Hlavnej rady prísne zakazoval akúkoľvek z jeho
teórií aplikovať na Vyššom tvorovi. V tom čase na Reege už dávno poznali
tretiu dvojplanétu bielej hviezdy v galaxii Ró, kde sa nádejne rozvíjal
biologický život. Boli tu dokonca i pomerne dokonale vyvinuté stavovce,
ktoré však rozbodne nemohli nazývať Vyššími tvormi.
Hlavná rada po celoplanetárnom Veľkom hlasovaní
nakoniec povolila, aby profesor Ga premiestnil svoje labgoratóriá
do tejto oblasti. Vybral si jeden z druhov stavovcov, ktoré sa stavbou
svojho tela a k nemu proporcionálnou váhou a štruktúrou mozgu najviac podobali
Vyššiemu tvorovi z Reegy. Boli sice omnoho menšie a krehkejšie, ale to
v danom prípade nebolo na škodu, pretože sa dali ľahšie ovládať. Genetickým
zásahom do embryonálnej bunky sa z nesúrodej ochlpenej masy škriekajúcich
živočíchov postupne vyvinul vysokoorganizovaný druh s úplne rovnakými vlastnosťami,
ktoré by sa dali v budúcnosti využívať na rôzne činnosti, a tým by v mnohom
odbremenil Vyšších tvorov. Technici sa nad jeho myšlienkami iba uškŕňali,
pokladali ich za zbytočné marenie času a za spiatočníctvo. Ale při stále
narastajúcich energetických problémoch, ktoré sa na Reege prejavovali,
mnohí boli za návrat k menej nákladným formám automatov. Myšlienka mať
doma malého živého robota sa stala natoľko módnou, že napokon prevažná
väčšina obyvateľstva bola na profesorovej strane a on sa až do konca svojho
života venoval zušľachťovaniu škrekľavých, nič nechápajúcich živočíchov.
Nemal ani tušenia, že jeho pokus je iba oficiálnym pláštikom pre
ďalekosiahle plány energetikov a ekológov, ktorí v budúcnosti cheli túto
planétu využiť jako surovinovú základňu a zdravotnú oddychovú zónu s lacným
personálom. Potom sa do Hlavnej rady dostalo vysoké percento humanistov,
zrušili sa laboratóriá na tretej planéte a chlpaté tvory boli ponechané
svojmu vlastnému osudu. Až teraz, keď sa energetický problém na Reege stal
takmer neriešiteľným, Najvyššia generická rada dala návrh na obnovenie
starých laboratórií. Nikto nebol proti. Bolo sa třeba chytať i tých najnemožnejších
teórií.
V kabíne začínalo byť dusno od napätia, ktoré
všetkých ovládlo pred vstupom na neznámu pôdu. Najprv sa spustili prieskumníci.
Dao pozoroval, jako sa ľahko odrážajú od země vďaka odpudivému silovému
polu zapojenému pod nohami a rýchlo miznú v húštine naokolo. Rozhodol
sa, že vyskúša príťažlivosť tejto planéty iba tak, bez pomoci, ale batériu
si nechal pre každý prípad pripnutú na kombinéze. Hneď pri pokuse o prvý
krok pocítil, jako mu nohy vrastajú do mäkkej hliny a všetka krv sa nezadržateľne
hrnie do prstov. Ruky mu pomaly oťažievali a opúchali a hlava akoby ulietala
kamsi k nízkym oblakom. Vzdal sa a zapojil silové pole.Možno časom, keď
sa trochu aklimatizujú, nebude im gravitácia robiť až také problémy. Ale
príliš tomu neveril. Všetky živočíchy, ktoré poznal z dokumentácie, boli
proti obyvateľom Reegy jako malé hračky. Stál a obzeral sa okolo seba.
Kdesi v korunách stromov poskakovali mniatúrne vtáčence a opreteky
burcovali okolie piskľavým škrekotom. Na konári viselo dolu hlavou chlpaté
zvieratko, ktoré by mohol rozpučiť jedným úderom dlane. Bolo mu ho
ľúto. Už vedel, že plán s oddychovou zdravotnou zónou na tejto planéte
sa nevydarí. Sám tajne dúfal, že si tu nájde svoj druhý domov a bude sa
až do konca života venovať svojej vedeckej činnosti. Teraz sa mu to už
zdalo nemožným.
Vkročil do húštiny.
Záverečná správa doktora Daa o priebehu a výsledkoch
pokusu profesora GA na Q časti 3. dvojplanéty Bielej hviezdy G2V v galaxii
RÓ
Pracovné skupiny pod vedením doktora Daa uskutočnili
v priebehu šiestich rokov zodpovedajúcich kalendáriu planéty Reegy kontrolovanú
previerku pokusu klonovania embryonálnej bunky a ďalších génových manipulácií
živočíšneho druhu Era-era, započatého profesorom Ga v roku ...
Výsledok pozorovaní: Živočíšny druh Era-era
jestvuje na tejto planéte v dvoch rôznych vývojových štádiách. Delí
sa na skupiny, ktoré neboli podrobené genetickému zásahu a na skupiny pokusné.
Obe sa od seba líšia výraznými fyzickými i psychickými znakmi a prejavmi.
U pokusného druhu Era - era vidíme v porovnaní s druhou skupinou
slabšie ochlpenie celého tela, zmenšené čeľuste a nadočnicové oblúky, pohybuje
sa výhradne na dvoch zadných končatinách, používa pracovné nástroje, ktoré
si dokáže sám zhotovovať. Pri podrobnejšej analýze sme zistili, že na zhotovenie
jednoduchej časti nástroja jedinec tohto druhu použil najmenej 200
presne naprogramovaných cieľavedomých a v určitej postupnosti za sebou
idúcich aktov. Ak ich prenesieme na obrazovku a navzájom spojíme, dostaneme
hustú mriežku, ktorá nápadne pripomína spojenia prebiehajúce v mozgu Vyššieho
tvora.
Ďalším výrazne odlišným znakom je dorozumievací
systém pokusného druhu. Mohli by sme ho nazvať akýmsi primitívnym typom
jazyka. Nezakladá sa iba na jednoduchých signálnych zvukoch, ale môžu sa
ním tvoriť celé jednoduché vety. Skúmania tiež ukázali že u tohto druhu
už neprebieha iba biologický typ vývoja za účelom reprodukcie druhu, ale
nastupuje tu už fáza vývoja sociálnokultúrneho. Bolo započaté štádium uvedomovania
si životných procesov a javov. V rôznych situáciách, ktoré sme vopred naprogramovali,
bolo konanie Era-era vysoko organizované a vedomé. Nekonali už iba na základe
reflexov a inštinktu, ale sledovali určitý cieľ.
Na základe týchto faktov možno konštatovať, že hoci
vývojový stupeň je ešte veľmi nízky, no podľa zjavných znakov by sme druh
Era-era mali zaradiť do stupnice Vyšších tvorov. Svoju teóriu by som chcel
podporiť tým, že ako odborník pokladám pokus profesora Ga za nie celkom
vydarený. Génovými manipuláciami na pokusných skupinách nezabránil ich
prirodzenému samostatnému vývoju, hoci v určitom zmysle doňho zasiahol.
Je to badateľné najmä pri styku Era-era s pracovníkmi môjho tímu.
V ich správaní sa voči nám pozorujeme absolútnu poslušnosť a podriaďovanie
sa našim príkazom, občas až extázovitého charakteru. No napriek tomu
táto poslušnosť má u každého jedinca svoje špecifické črty a konanie
každého z nich je absolútne individuálne.
Rýchlo sa rozvíjajúce schopnosti Era- era a ich
nepopierateľná inteligencia vylučujú možnosť, aby boli použití ako živé
roboty na Reega. Ľahko sa síce prispôsobujú novým podmienkam, sú chápaví,
ale aj - a to je najdôležitejší argument - dokážu samostatne tvorivo
myslieť, čo by mohlo v budúcnosti spôsobiť obyvateľom Reegy nedozierne
komplikácie.
Záver: Na základe uvedených faktov odporúčam ponechať pokusný druh
živočíchov v ich prirodzených podmienkach na materskej planéte.
Dao vložil záznam do kontajnera pre Hlavnú radu planéty
a znova si začal v hlave premietať fakty, o ktorých sa v správe nezmienil.
Bolo to správanie sa Era-era v čase, keď nevedeli, že ich pozorujú. Vtedy
akoby sa v nich uvoľňovala akási neznáma energia, ktorá prebúdzala
ich neuveriteľnú agresivitu. Jednotlivé skupiny sa navzájom napádali, zvádzali
medzi sebou krvané bitky kvôli nič neznamenajúcim maličkostiam, vyvolávali
úmyselné škriepky, ktoré sa väčšinou končili smrťou mnohých jedincov tohto
vzácneho druhu.
A Daa neprestávala trápiť otázka, či mal právo navrhnúť,
aby boli Era-era zaradení do stupnice Vyšších tvorov.