Ranger Service     Zvláštnu skupinu ľudí, ktorí pomáhajú pri spoznávaní a ochrane územia národného parku tvoria strážcovia - rangeri. Na území parku ich pracuje 23 v siedmych okrskoch. Ich úlohou je v prvom rade vytvárať pozitívny obraz o národnom parku. Slušivé a praktické uniformy, korektné vystupovanie a široké spektrum vedomostí, ktoré vedia veľmi pútavo vyrozprávať z nich za posledné roky spravili európsku strážcovskú špičku. Zásluhu na tom má najmä pán Gordon Miller, v jednej osobe vedúci strážca v okrsku Edale a predseda Svetovej rangerskej federácie. Vo Veľkej Británii už dávnejšie dospeli k záveru, že len cez dobrú spoluprácu s miestnymi komunitami možno územie národných parkov naplno využiť pre všetky jeho proklamované funkcie. Zákon o ochrane prírody  z roku 1966 dáva na prvé miesto udržanie a ochranu prírodných ekosystémov, na druhé miesto podporovanie ekologického cítenia verejnosti. Tretím bodom je rešpektovanie potrieb miestneho obyvateľstva. Strážcovia - rangeri preto tvoria dôležité spojivko medzi miestnymi komunitami a správou parku pri riešení obojstranne kladených požiadaviek. Približne dvadsať percent z pracovného času trávia strážcovia v školách pri výučbe environmentálnej výchovy. Táto, v mnohých krajinách podceňovaná, resp. vyučovaná pedagógmi bez patričnej kvalifikácie, je v Peaku pre žiakov veľmi príťažlivá. Osobitné a špecifické postavenie má tu strážca ako záchranár. Popri svojich bežných povinnostiach je spôsobilý poskytovať prvú pomoc, do jeho pracovnej náplne patrí hľadanie nezvestných a v tých najsmutnejších prípadoch i transport mŕtvych z neprístupných lokalít. Najmä o hľadaní nezvestných by rangeri vedeli rozprávať celé hodiny. Anglické vrtochy počasia sú známe aj u nás a nie je nič zvláštne, že slnečné a jasné ráno vystrieda o desiatej vietor, o jedenástej hustá nízka oblačnosť, o dvanástej sa môžeme po výdatnom daždi prvýkrát prezliecť do suchých šiat a o druhej opäť svieti slnko,akoby sa vôbec nič nestalo. Hmly, pri ktorách klesá viditeľnosť aj pod desať metrov sú veľkým nebezpečím pre neskúsených turistov. Blúdenie po rašelinisku s veľkosťou 14 km² sa spravidla končí úplným vyčerpaním. Ak sa počasie nezlepší, alebo nešťastníka neobjavia rangeri, chladná noc v takomto nehostinnom prostredí zriedkakedy končí šťastne. Preto samozrejmosťou pre pohyb v Peaku je podrobná mapa územia a buzola. Strážca v Peaku - to je predovšetkým dobrý znalec miestnych pomerov a pútavý rozprávač so širokým záberom vedomostí. Na snímke v klobúku Gordon Miller, vedúci strážca v okrsku  Edale a predseda Svetovej rangerskej federácie