Nepopulárne živočíchy, alebo aj vy trpíte predsudkami? (4.)

Netopiere


„Deň prebiehal pokojne a ľahol som si opäť s kľúčom na zápästí. Zrazu som sa v noci zobudil. Lucy chripela, tvár mala skrivenú, ústa otvorené. Jej zuby sa v šere zdali ešte dlhšie a ostrejšie ako ráno. Najmä očné zuby vyčnievali ako tesáky. Sadol som si k posteli a Lucy sa zrazu nepokojne pomrvila. V tom čosi zatrepalo na oblok. Podišiel som k nemu a pozrel cez škáru v rolete. V mesačnom svite som zazrel, že buchot spôsobil veľký netopier, ktorý krúžil pri obloku a zakaždým krídlom narazil do obloka. Keď som sa vrátil k posteli, všimol som si, že Lucy si strhla z krku cesnakový veniec ..."
Úryvok zo  svetoznámej knihy Brama Stokera - Dracula jasne hovorí, akú významnú úlohu hrali netopiere v hororových knihách a filmoch. Tak ako v Draculovi i v iných hororoch sa upíri prevtelovali do netopierov a v tejto podobe chodili svojim obetiam cicať krv. Netopiere sa tak stali dokonalým vyjadrením tajomnosti a mrazivého vzrušenia. V žiadnom horore spravidla nikdy nechýbala scéna zachytávajúca netopiere lietajúce okolo zámku osvetleného mesačným svitom, ktorá vyvolávala atmosféru napätia a hrôzy.
Keby sme skúmali príčiny, prečo vlastne netopiere tak skvele poslúžili spisovateľom a filmovým režisérom hororových filmov, dospeli by sme pravdepodobne k dvom záverom. Námet použiť práve netopiere do role upírov, ktorí cicajú krv, nie je ani tak náhodný. Kdesi v Amerike sa totiť vyskytuje malá skupina netopierov, tzv. upírovití, ktoré sa živia krvou zvierat. Pre človeka nie sú nebezpečné, pretože napádajú len väčšie cicavce, najmä dobytok. Krv im však necicajú, ale zviera pohryzú a vytekajúcu krv lížu. To bol možno jeden z dôvodov zveriť rolu upíra práve netopierom. Hlavným dôvodom však určite bola skutočnosť, že netopiere pôsobili a aj pôsobia tajomným dojmom. Ľudia ich kedysi málo poznali, väčšinou na nich pôsobili hrôzostrašne a preto im pripisovali rôzne nadprirodzené schopnosti. Je paradoxné, že i v dnešnej modernej dobe trpí mnoho ľudí predsudkami voči netopierom. Strach z nich si často nevedia ani vysvetliť. Ten však má len jednu príčinu, a to nevedomosť o spôsobe života týchto nesmierne zaujímavých živočíchov. V našom rozprávaní by som vám chcel priblížiť netopiere z iného pohľadu, nie z toho vymysleného, v ktorom ich opisovali ako krvilačné dravce. Priblížme si spôsob ich života a aj sami prídete na to, že nie je dôvod sa ich obávať. Sú to neškodné a veľmi užitočné tvory.
Netopiere sú nočné živočíchy. Ich aktivita začína v podvečer, hneď ako sa trochu zotmie a trvá až do skorého rána. Vtedy vyletujú zo svojich úkrytov, ktorými bývajú jaskyne, staré povaly, veže kostolov, podzemné bunkre, bútľavé stromy a v poslednom čase čoraz častejšie i rôzne škáry v panelových domoch. Často ich môžeme vidieť, ako krúžia okolo pouličných lámp, kde nachádzajú dostatok potravy. Všetky naše druhy sú výlučne hmyzožravé a v okolí svietiacich lámp chytajú hmyz prilákaný svetlom. V našej vlasti sa vyskytuje pomerne málo druhov netopierov. Z celkových asi 950 druhov obývajúcich našu planétu sa u nás nachádza len 24 druhov. Väčšina žije najmä v tropických pralesoch, kde sa vyskytujú i pomerne veľké druhy. Známy kaloň jedlý meria asi 40 cm a v rozpätí krídel dosahuje takmer pol druha metra. Potravu tropických druhov tvorí hlavne hmyz, ovocie a sladké šťavy z kvetov. Veľa ľudí považuje netopiere za vtáky. Je to však veľký omyl, pretože netopiere sú cicavce, ktorým sa predné končatiny premenili na krídla. Tieto krídla sú vlastne lietacie blany, ktoré sú spojené s prednými a zadnými končatinami a chvostom. Sú veľmi jemné a pružné.
Mnohí z vás si už asi neraz položili otázku, ako sa vlastne dokážu netopiere orientovať v úplnej tme a ako v nej chytajú hmyz. Ak si všimneme netopiera úplne zblízka, vidíme, že jeho oči sú veľmi malé, zdá sa nám, že až zakrpatené. Ťažko by sa mohol podľa nich riadiť. Táto záhada dlho trápila aj vedcov. Po jej vyriešení zistili, že netopiere majú zvláštny a ojedinelý systém orientácie, ktorý je známy len u niektorých druhov živočíchov, napr. delfínov. Za letu a pri love koristi sa netopiere orientujú sluchom. Svojím hlasom vysielajú ultrazvukové signály, ktoré ľudské ucho nepočuje. Tieto sa odrážajú od prekážok alebo koristi späť k netopierovi, ktorý ich zachytáva ušami, kde má zvláštne zachytávacie lieviky. Zachytené signály netopier vyhodnocuje a podľa nich zistí vzdialenosť, smer, tvar prekážok i koristi. Vyslanie, odrazenie, zachytenie a vyhodnotenie signálu má veľmi krátke časové rozpätie. Za jednu sekundu dokáže netopier vyslať a vyhodnotiť viacero signálov.
Zaujímavým javom v živote netopierov je ich zimný spánok. Netopiere, aby prežili obdobie zimy, kedy nemôžu nájsť potravu, musia upadnúť do stavu letargickej strnulosti. Čo je letargická strnulosť? Je to obmedzenie všetkých životných funkcií, t.j. dýchania, srdcovej činnosti, krvného obehu a nervovej činnosti na minimum. Táto schopnosť má v ich živote veľký význam, pretože jedine takto môžu celé zimné obdobie vyžiť z nahromadených tukových zásob. Pri výbere zimných úkrytov sú veľmi starostlivé a vyberajú si len také priestory, ktoré sú chránené pred chladom a prievanom a vyznačujú sa vysokou vzdušnou vlhkosťou. Najčastejšie preto zimujú v jaskyniach, kde často vytvárajú kolónie s niekoľkými desiatkami, stovkami, vzácne i tisíckami jedincov. Netopiere sa pária na jeseň, krátko predtým, ako sa uložia na zimný spánok. Zaujímavosťou je, že u samíc, ktoré sa spárili v tomto období, dochádza k vlastnému oplodneniu až na jar budúceho roka, po prebudení zo zimného spánku. Životaschopnosť samčích pohlavných buniek je totiž v tele samice veľmi dlhá. Za 2 - 3 mesiace po oplodnení samica privádza na svet jedno, zriedkavo i dve mláďatá. V tomto čase žijú samice spolu v úkrytoch. Pri kotení sa samica zavesí do vodorovnej polohy a novonarodené mláďa zachytí do lietacej schostovej blany. Mláďa sa hneď po narodení prisaje k mliečnej bradavke a zachytí sa srsti samice. Tá ho už hneď v prvých dňoch berie na svoje lovecké potulky. U niektorých druhov mláďa počas neprítomnosti samice zostáva v úkryte. Pri dostatku potravy mláďa pomerne rýchlo rastie a za nejaký čas je schopné letu.
S netopiermi sa môžeme stretnúť skoro všade, či už v lesoch, mestách alebo dedinách. Najčastejšie ich však môžeme nájsť v jaskyniach, ktoré sú ich domovom. Ak náhodou nektorého nájdete, nezabíjajte ho! Môžete si ho z blízka obzrieť a možno zistíte, že nie je taký ošklivý, ako ste si mysleli. Rozhodne sa ho nemusíte báť.

Ing. Ľubor Čačko
snímky: autor

Ďalšie zaujimavé fotky.
1. Podkovár krpatý
2. Netopier pozdný