Nepopulárne živočíchy, alebo aj vy trpíte predsudkami?
(4.)
Netopiere
„Deň prebiehal pokojne a ľahol som si opäť s kľúčom na zápästí. Zrazu
som sa v noci zobudil. Lucy chripela, tvár mala skrivenú, ústa otvorené.
Jej zuby sa v šere zdali ešte dlhšie a ostrejšie ako ráno. Najmä očné zuby
vyčnievali ako tesáky. Sadol som si k posteli a Lucy sa zrazu nepokojne
pomrvila. V tom čosi zatrepalo na oblok. Podišiel som k nemu a pozrel cez
škáru v rolete. V mesačnom svite som zazrel, že buchot spôsobil veľký netopier,
ktorý krúžil pri obloku a zakaždým krídlom narazil do obloka. Keď som sa
vrátil k posteli, všimol som si, že Lucy si strhla z krku cesnakový veniec
..."
Úryvok zo svetoznámej knihy Brama Stokera - Dracula jasne hovorí,
akú významnú úlohu hrali netopiere v hororových knihách a filmoch. Tak
ako v Draculovi i v iných hororoch sa upíri prevtelovali do netopierov
a v tejto podobe chodili svojim obetiam cicať krv. Netopiere sa tak stali
dokonalým vyjadrením tajomnosti a mrazivého vzrušenia. V žiadnom horore
spravidla nikdy nechýbala scéna zachytávajúca netopiere lietajúce okolo
zámku osvetleného mesačným svitom, ktorá vyvolávala atmosféru napätia a
hrôzy.
Keby sme skúmali príčiny, prečo vlastne netopiere tak skvele poslúžili
spisovateľom a filmovým režisérom hororových filmov, dospeli by sme pravdepodobne
k dvom záverom. Námet použiť práve netopiere do role upírov, ktorí cicajú
krv, nie je ani tak náhodný. Kdesi v Amerike sa totiť vyskytuje malá skupina
netopierov, tzv. upírovití, ktoré sa živia krvou zvierat. Pre človeka nie
sú nebezpečné, pretože napádajú len väčšie cicavce, najmä dobytok. Krv
im však necicajú, ale zviera pohryzú a vytekajúcu krv lížu.
To bol možno jeden z dôvodov zveriť rolu upíra práve netopierom. Hlavným
dôvodom však určite bola skutočnosť, že netopiere pôsobili a aj pôsobia
tajomným dojmom. Ľudia ich kedysi málo poznali, väčšinou na nich pôsobili
hrôzostrašne a preto im pripisovali rôzne nadprirodzené schopnosti. Je
paradoxné, že i v dnešnej modernej dobe trpí mnoho ľudí predsudkami voči
netopierom. Strach z nich si často nevedia ani vysvetliť. Ten však má len
jednu príčinu, a to nevedomosť o spôsobe života týchto nesmierne zaujímavých
živočíchov. V našom rozprávaní by som vám chcel priblížiť netopiere z iného
pohľadu, nie z toho vymysleného, v ktorom ich opisovali ako krvilačné dravce.
Priblížme si spôsob ich života a aj sami prídete na to, že nie je dôvod
sa ich obávať. Sú to neškodné a veľmi užitočné tvory.
Netopiere sú nočné živočíchy. Ich aktivita začína v podvečer, hneď
ako sa trochu zotmie a trvá až do skorého rána. Vtedy vyletujú zo svojich
úkrytov, ktorými bývajú jaskyne, staré povaly, veže kostolov, podzemné
bunkre, bútľavé stromy a v poslednom čase čoraz častejšie i rôzne škáry
v panelových domoch. Často ich môžeme vidieť, ako krúžia okolo pouličných
lámp, kde nachádzajú dostatok potravy. Všetky naše druhy sú výlučne hmyzožravé
a v okolí svietiacich lámp chytajú hmyz prilákaný svetlom. V našej vlasti
sa vyskytuje pomerne málo druhov netopierov. Z celkových asi 950 druhov
obývajúcich našu planétu sa u nás nachádza len 24 druhov. Väčšina žije
najmä v tropických pralesoch, kde sa vyskytujú i pomerne veľké druhy. Známy
kaloň jedlý meria asi 40 cm a v rozpätí krídel dosahuje takmer pol druha
metra. Potravu tropických druhov tvorí hlavne hmyz, ovocie a sladké šťavy
z kvetov. Veľa ľudí považuje netopiere za vtáky. Je to však veľký omyl,
pretože netopiere sú cicavce, ktorým sa predné končatiny premenili na krídla.
Tieto krídla sú vlastne lietacie blany, ktoré sú spojené s prednými a zadnými
končatinami a chvostom. Sú veľmi jemné a pružné.
Mnohí z vás si už asi neraz položili otázku, ako sa vlastne dokážu
netopiere orientovať v úplnej tme a ako v nej chytajú hmyz. Ak si všimneme
netopiera úplne zblízka, vidíme, že jeho oči sú veľmi malé, zdá sa nám,
že až zakrpatené. Ťažko by sa mohol podľa nich riadiť. Táto záhada dlho
trápila aj vedcov. Po jej vyriešení zistili, že netopiere majú zvláštny
a ojedinelý systém orientácie, ktorý je známy len u niektorých druhov živočíchov,
napr. delfínov. Za letu a pri love koristi sa netopiere orientujú sluchom.
Svojím hlasom vysielajú ultrazvukové signály, ktoré ľudské ucho nepočuje.
Tieto sa odrážajú od prekážok alebo koristi späť k netopierovi, ktorý ich
zachytáva ušami, kde má zvláštne zachytávacie lieviky. Zachytené signály
netopier vyhodnocuje a podľa nich zistí vzdialenosť, smer, tvar prekážok
i koristi. Vyslanie, odrazenie, zachytenie a vyhodnotenie signálu má veľmi
krátke časové rozpätie. Za jednu sekundu dokáže netopier vyslať a vyhodnotiť
viacero signálov.
Zaujímavým javom v živote netopierov je ich zimný spánok. Netopiere,
aby prežili obdobie zimy, kedy nemôžu nájsť potravu, musia upadnúť do stavu
letargickej strnulosti. Čo je letargická strnulosť? Je to obmedzenie všetkých
životných funkcií, t.j. dýchania, srdcovej činnosti, krvného obehu a nervovej
činnosti na minimum. Táto schopnosť má v ich živote veľký význam, pretože
jedine takto môžu celé zimné obdobie vyžiť z nahromadených tukových zásob.
Pri výbere zimných úkrytov sú veľmi starostlivé a vyberajú si len také
priestory, ktoré sú chránené pred chladom a prievanom a vyznačujú sa vysokou
vzdušnou vlhkosťou. Najčastejšie preto zimujú v jaskyniach, kde často vytvárajú
kolónie s niekoľkými desiatkami, stovkami, vzácne i tisíckami jedincov.
Netopiere sa pária na jeseň, krátko predtým, ako sa uložia na zimný spánok.
Zaujímavosťou je, že u samíc, ktoré sa spárili v tomto období, dochádza
k vlastnému oplodneniu až na jar budúceho roka, po prebudení zo zimného
spánku. Životaschopnosť samčích pohlavných buniek je totiž v tele samice
veľmi dlhá. Za 2 - 3 mesiace po oplodnení samica privádza na svet jedno,
zriedkavo i dve mláďatá. V tomto čase žijú samice spolu v úkrytoch. Pri
kotení sa samica zavesí do vodorovnej polohy a novonarodené mláďa zachytí
do lietacej schostovej blany. Mláďa sa hneď po narodení prisaje k mliečnej
bradavke a zachytí sa srsti samice. Tá ho už hneď v prvých dňoch berie
na svoje lovecké potulky. U niektorých druhov mláďa počas neprítomnosti
samice zostáva v úkryte. Pri dostatku potravy mláďa pomerne rýchlo rastie
a za nejaký čas je schopné letu.
S netopiermi sa môžeme stretnúť skoro všade, či už v lesoch, mestách
alebo dedinách. Najčastejšie ich však môžeme nájsť v jaskyniach, ktoré
sú ich domovom. Ak náhodou nektorého nájdete, nezabíjajte ho! Môžete si
ho z blízka obzrieť a možno zistíte, že nie je taký ošklivý, ako ste si
mysleli. Rozhodne sa ho nemusíte báť.
Ing. Ľubor Čačko
snímky: autor
Ďalšie zaujimavé fotky.
1. Podkovár krpatý
2. Netopier pozdný