Koncepcia uzemneho rozvoja Slovenska

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (II. návrh)

Naša odborná verejnosť, najmä územní plánovači postrehli, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 2. júla 1997 prijala zákon č. 229, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon, okrem iných zmien zaradil medzi územno-plánovaciu dokumentáciu v kategórii prognóza aj Koncepciu územného rozvoja Slovenska. V príslušných ustanoveniach zákona je uvedené, že Koncepciu územného rozvoja Slovenska obstaráva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a jej úlohou je riešiť celé územie Slovenska pri zohľadnení medzinárodných súvislostí.

Už v roku 1994 vláda SR svojím uznesením č. 1124 z 8. 11. 1994 prijala Koncepciu územného rozvoja Slovenska - I. návrh ako územnoplánovací podklad pre usmerňovanie a koordinovanie celoštátnych a regionálnych aktivít, ktorých príprava a realizácia má závažný priestorový význam. Týmto uznesením súčasne vláda schválila aj z koncepcie odvodené Zásady realizácie územného rozvoja Slovenska a uložila ministrovi životného prostredia vypracovať II. návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska do konca októbra t. r.
Preradenie Koncepcie územného rozvoja Slovenska z územnoplánovacích podkladov medzi územnoplánovaciu dokumentáciu významne posúva jej význam a koncepčný dosah na priestorovú organizáciu územia Slovenska. Treba však zdôrazniť, že v súčasnosti pripravovaný II. návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska je ešte územnoplánovacím podkladom. Až v ďalšom období bude Koncepcia územného rozvoja Slovenska - (III. návrh) obstaraná, spracovaná, prerokovaná a schvaľovaná ako územnoplánovací dokument v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady SR č. 229/1997 Z.z.

Východiská a podklady

     Práce MŽP SR v oblasti územného plánovania na celoštátnej úrovni vychádzajú z priebežného spracovávania podkladov, z vyhodnocovania čiastkových koncepcií a monitorovania priestorovej situácie územia Slovenska, ktoré zabezpečuje SAŽP - Centrum územného plánovania a environmentálnej regionalizácie, Banská Bystrica. Periodické spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska v konkrétnej etape má za úlohu vymedziť a vyjadriť základný koncepčný rámec riešenia celoštátnych investičných a iných aktivít a záujmov s priestorovými účinkami tak, aby boli stanovené a dodržané optimálne smery rozvoja osídlenia a formovania sídelných štruktúr v celoštátnych i medzinárodných súvislostiach.
     V súvislosti s prípravou Koncepcie územného rozvoja Slovenska-II. návrh boli posúdené všetky známe odvetvové koncepcie a rezortné zámery, schválené alebo rozpracované územné plány veľkých územných celkov a tiež zásadné koncepčné materiály MŽP SR, napr. Národný environmentálny akčný program, Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky, Koncepcia infraštrukturálnych projektov, Program odpadového hospodárstva SR do roku 2000 a iné.
     Na štrukturovanie a obsah mali ďalej vplyv smernice a zásady Európskej únie a Rady Európy. Slovenská republika ako asociovaný člen Európskej únie v záujme integrácie s ostatnými krajinami musí nevyhnutne popri iných činnostiach vykonať príslušné kroky aj v oblasti priestorovej integrácie. Dôležitú úlohu zohralo najmä zasadanie Rady Európskej únie v roku 1994 v Lipsku, ktoré sa venovalo výlučne otázkam územného plánovania, a na ktorom bol prijatý dokument Zásady politiky rozvoja Európskeho priestoru.
K cieľom európskej koncepcie územného rozvoja patrí najmä: hospodárska a sociálna súdržnosť so snahou znižovať disproporcie medzi centrálnymi a periférnymi regiónmi, trvaloudržateľný rozvoj nie len ako vyvážený hospodársky rozvoj s ohľadom
na stav a vývoj životného prostredia, ale tiež ako vyvážený územný rozvoj a prierezový charakter územného plánovania pri reštrukturalizácii slabších regiónov a pri zachovaní a obnovení prírodných systémov a ich pôsobení v nadnárodných súvislostiach.
Medzi akčné oblasti európskej koncepcie územného plánovania patria najmä snahy o vyvážený a polycentrický priestorový rozvoj, zabezpečenie infraštruktúry a dopravy, aktívnu ochranu zveľaďovania prírodného, krajinného a kultúrneho dedičstva.
     Okrem týchto oblastí sa nemôže Koncepcia územného rozvoja Slovenska nezaoberať problematikou regionálnej politiky a s tým súvisiacim regionálnym rozvojom. Ekonomické plánovanie regionálneho rozvoja, ako rozvinutie trhových vzťahov je podmienené súčinnosťou s fyzickým plánovaním, ktoré je u nás zabezpečované procesmi a legislatívou územného plánovania. Komplexnosť tohoto procesu si vyžaduje, aby územné plánovanie vytváralo dostatočné informácie o priestorových a územnotechnických podmienkach pre uplatňovanie regionálnej hospodárskej politiky na všetkých úrovniach, t. j. na celoštátnej, regionálnej i miestnej. Na úrovni regionálnej túto úlohu plnia územné plány veľkých územných celkov, na miestnej úrovni územné plány obcí. Na celoštátnej úrovni je nástrojom práve Koncepcia územného rozvoja Slovenska ako predpoklad i súčiniteľ efektívnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenska.
     Týmito otázkami sa vo vzťahu k štruktúre a obsahu Koncepcie územného rozvoja Slovenska zaoberala medzirezortná pracovná komisia aj za účasti zástupcov vedecko-výskumných pracovísk a nevládnych organizácií. Na základe takto pripraveného zadania bola Koncepcia územného rozvoja-II. návrh spracovaná a v tomto duchu i prerokovaná.
Dá sa teda predpokladať, že po prijatí Koncepcie územného rozvoja Slovenska-II. návrh vládou SR budú schválené Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska-II. návrh efektívne pôsobiť v širokej škále úloh optimálneho organizovania a využívania územia SR.

Štruktúra a obsah

Koncepcia územného rozvoja Slovenska - II. návrh je z hľadiska štruktúry materiálu spracovaná obdobne ako bol spracovaný I. návrh z roku 1994. Komplexný materiál obsahuje textovú časť doplnenú tabuľkami a grafickými schémami, zásady pre realizáciu a grafickú časť. Textová časť je štrukturovaná do piatich blokov - základných kapitol, ktoré sa zaoberajú ucelenými problémovými okruhmi nasledovne:

Rámcové podmienky koncepcie územného rozvoja Slovenska
Sídelná štruktúra
Krajinná štruktúra
Odvetvové koncepcie s územnými dopadmi
Návrh na verejnoprospešné stavby pre zabezpečenie územného rozvoja Slovenska v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska - II. návrh

Jednotlivé bloky rozoberajú vecnú problematiku z pohľadu riešenia celoštátnych otázok územného rozvoja v súvislostiach medzinárodných s vyústením do odporúčaní pre jednotlivé kraje.
Rámcové podmienky koncepcie hovoria o východiskových podmienkach vyplývajúcich z doterajších prác vykonaných v oblasti územného rozvoja a z integračných tendencií do európskych štruktúr. V tejto časti je popísaný aj vývoj základných tendencií ovplyvňujúcich územný rozvoj, a to predovšetkým tendencie vývoja obyvateľstva, domácností a požiadaviek na bytovú výstavbu, hospodárstva a makroekonomických rámcov a vzťah regionálnej politiky a územného rozvoja.
V rámci tendencií vývoja obyvateľstva boli prevzaté oficiálne prognózne úvahy vývoja obyvateľstva Štatistického úradu SR z roku 1996. Nakoľko tieto prognózne úvahy boli vykonané iba za Slovenskú republiku ako celok, bolo potrebné vykonať vlastnú úvahu možného vývoja obyvateľstva za územia krajov. Táto úvaha sa ako neoficiálny názor slúžiaci iba pre účely Koncepcie územného rozvoja Slovenska - II. návrh vykonala v dvoch variantoch - nízkom a vysokom. Prognózne hodnoty vývoja obyvateľstva tejto koncepcie sú v oboch variantoch mierne odlišné od oficiálnej úvahy Štatistického úradu SR, čo je spôsobené ako metodikou výpočtu, tak územnými jednotkami, za ktoré sa táto úvaha vykonala. Na základe prognóz o vývoji obyvateľstva sa odvodila úvaha o možnom vývoji ekonomicky aktívnych obyvateľov a taktiež v spojení s vývojom sektorov národného hospodárstva aj názor na možný vývoj zamestnanosti.
Kapitola sídelná štruktúra je zameraná na koncepčné úvahy o vývoji sídelných štruktúr na celoslovenskej úrovni a z toho vyplývajúcich odporúčaní pre krajskú úroveň. Kapitola postupne popisuje východiskový stav sídelného systému, predpoklady ďalšieho vývoja sídelných centier a sídelných štruktúr, koncepciu nadradeného sídelného systému, sídelné štruktúry Slovenskej republiky. Súčasťou tejto kapitoly je aj spracovanie otázok ochrany a využívania kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok sídelného systému. Sú tu popísané celkové princípy riešenia týchto otázok v rámci územného rozvoja, stručne zhodnotený a charakterizovaný stav v jednotlivých krajoch a sú vyjadrené zásady ochrany a využívania kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok.
V kapitole krajinná štruktúra sú samostatne popísané pozitívne faktory ekologickej stability, negatívne faktory pôsobiace na ekologickú stabilitu, úroveň životného prostredia, zdravotný stav a ochrana zdravia obyvateľstva. Ďalej sa pozornosť venuje krajinnoekologickému členeniu Slovenska a je naznačený princíp hodnotenia stretov územného systému ekologickej stability s vybranými prvkami územného systému ekologických stresových faktorov.
Štvrtá základná kapitola popisuje odvetvové koncepcie s územnými dopadmi. Z pohľadu vecného sa pri jednotlivých sektoroch a odvetviach vychádzalo predovšetkým zo spracovaných a schválených rezortných koncepcií. Ide o nasledovné odvetvia - poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, priemysel, vybrané zariadenia sociálnej infraštruktúry (zdravotníctvo a školstvo), rozvoj rekreácie a turizmu, dopravnú infraštruktúru, energetiku, telekomunikácie a poštu. V časti dopravná infraštruktúra boli nad časový horizont rezortnej koncepcie vyjadrené názory na odporúčaný rozvoj dopravnej infraštruktúry z pohľadu urbanisticko-dopravných tendencií vychádzajúci z koncepcie vývoja sídelnej štruktúry SR a medzinárodných súvislostí.
Posledná kapitola je venovaná náčrtu verejnoprospešných stavieb pre zabezpečenie územného rozvoja Slovenska v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska - II. návrh. Verejnoprospešné stavby boli orientované iba do polohy infraštruktúr a to dopravnej infraštruktúry, vodného hospodárstva a energetiky.
Zásady pre realizáciu územného rozvoja vyjadrujú podstatné časti vyplývajúce z koncepčných úloh, ktoré je treba pri ďalšom riešení územného rozvoja na nižších hierarchických stupňoch zohľadňovať. Grafická časť II. návrhu koncepcie pozostáva z nasledovných výkresov: l. Európske urbanistické súvislosti vo vzťahu k Slovenskej republike (m 1:3 000 000), 2. Sídelné štruktúry (m 1:500 000), 3. Kultúrne dedičstvo (m 1:500 000), 4. Krajinná štruktúra (m 1:250 000, 5. Vodné hospodárstvo (m 1:250 000), 6. Doprava (m 1:250 000), 7. Rekreácia a turizmus (m 1:500 000), 8. Energetika (m 1:250 000), 9. Verejnoprospešné stavby (m 1:500 000).
Vo výkrese 4. Krajinná štruktúra je znázornená legislatívna ochrana prírody, nadregionálny územný systém ekologickej stability , prispôsobený novej legislatívnej ochrane prírody, ktorý je doplnený základnými prvkami regionálnych územných systémov ekologickej stability, upravených pre možnosti grafického spracovania v danej mierke so snahou o zosúladenie s prvkami nadregionálneho územného systému ekologickej stability.
Ing. arch. Peter Kovačik,
riaditeľ odboru územného plánovania, environmentálnej regionalizácie, informatiky a monitoringu MŽP SR
Ing.arch.Vojtech Hrdina, CSc.,
hlavný riešiteľ KÚRS-II. návrh, AUREX, s r.o.,Bratislava
obrazok: Koncepcia územného rozvoja Slovenska - Ťažiská osídlenia