Čo nôžeme nájsť v Chočskom národnom parku.

Chočské vrchy a Šípska Fatra  - to je malý raj pre geológa rovnako ako pre ornitológa, či  botanika. Územie je budované druhohornými horninami krížňanského a chočského príkrovu.  Typický obraz oboch pohorí - to je ostro rezaný reliéf s divokými a neprístupnými bralami na vápencoch a dolomitoch striedajúci sa s hladšie modelovanými povrchovými tvarmi, ktoré vznikli v menej odolných zložkách (pieskovce, bridlice). Členitý skalnatý reliéf nachádzame najmä u oboch dominánt územia - v masíve Choča (1611 m) a Šípu (1169 m)  a vo východnej časti územia, ktorá je členená hlbokými rozrezanými dolinami. V nich sú zastúpené najrozmanitejšie povrchové formy  a krasové javy - rokliny so skalnými terasami,  vodopádmi a obrími hrncami, ponory a vyvieračky, jaskyne i priepasti. Podzemné krasové javy nájdeme po celom území, zvláštnosťou je ľadová jaskyňa v masíve Šípu i 2200 m dlhá Liskovská jaskyňa s archeologickými a paleontologickými nálezmi.  V mieste výrazného paleogénneho zlomu nachádzame vývery minerálnych a termálnych vôd i aktuálnu tvorbu travertínových terás (Lúčky, Bešeňová).
 Územie  reprezentuje vzácna pestrosť lesných spoločenstiev a zastúpenie takmer všetkých lesných vegetačných stupňov od druhého bukovo - dubového  (Prírodná rezervácia Turícke dubiny) cez fragmenty dubovo - bukového a  bukového stupňa a prevažujúci jedľovo - bukový a smrekovo - bukovo - jedľový stupeň  až po ôsmy lesný vegetačný stupeň - kosodrevina na vrchole Choča. Na značnej rozlohe vďaka reliéfnym a expozičným pomerom sa zachovali  lesné ekosystémy  s pôvodným druhovým zastúpením a diferencovanosťou jednotlivých prvkov štruktúry porastov.
 Kvetena je druhovo pestrá, čo je dané karbonatickým podložím aj geomorfologickou a výškovou členitosťou. V zmysle fytogeografického členenia Slovenska fatranská flóra je obohatená aj o prvky tatranskej kveteny, dokladom čoho je výskyt  všivca oederovho či fialky alpskej.  Flóra má prevažne horský až vysokohorský charakter a je v nej zastúpených viacero vzácnych, chránených , endemických i reliktných druhov: prvosienka holá, astra alpínska, plesnivec alpínsky, poniklec slovenský, horec clusiov. Nachádzame ich vo vrcholových partiách Choča a Šípu, ale i v  karbonatických dolinách - Kvačianska, Prosiecka, Suchá i Anenská a Turícka, kde zostupujú do nižších nadmorských výšok v dôsledku inverzie. Zaujímavý je napr. výskyt tučnice alpínskej, ktorá rastie hojne v porastoch dryádky na vrchole Choča, ale nájdeme ju aj na dne roklín. Ojedinelý nie je výskyt paleoendemitov,  napr. klinček  lesklý a stračia nôžka tatranská. Zastúpenie rastlinných spoločenstiev je pestré - od fytocenóz  alpínskeho a subalpínskeho bezlesného stupňa, smrekových lesov, reliktných borín cez viaceré spoločenstvá skál až po spoločenstvá lúk, pasienkov či pramenísk a slatín.  Lokalitám vlhkomilnej vegetácie, ktorá je zastúpená vzácne a fragmentálne v Kalamenskej, Turíckej a Lúčanskej doline, či na Svorade a Hrádku, napríklad druhmi prvosienka pomúčená, vachta trojlistá, všivec močiarny,  žabník skorocelový, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, aby nedochádzalo k ich degradácii a tým i ochudobneniu kveteny územia. Na svoje si prídu  aj obdivovatelia orchideí, ktoré tu majú  bohaté zastúpenie. Za všetky spomeniem vzácny vstavačovec bazový.
 Ani fauna nezaostáva za rastlinstvom. Viaže sa predovšetkým na lesy, kosodrevinu a skaly. Z hľadiska biodiverzity významné sú aj biotopy v kultúrnej krajine ochranného pásma najmä v tých častiach, kde je zachované tradičné hospodárenie. Fauna v navrhovanom národnom parku je bohatá na zastúpenie všetkých skupín od bezstavovcov po cicavce vysokým počtom druhov ale i vysokým počtom druhov vzácnych a ohrozených. Svedčí to o tom, že  územie ako celok poskytuje vyhovujúce stanovištné a potravné podmienky  i dostatok refúgií pre druhy priamo či nepriamo ohrozené činnosťou človeka.  Z viac ako päťdesiatich druhov zaradených do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov, ktoré majú zastúpenie v tomto území, spomeniem aspoň niektoré -  vážku Cordulegaster bidentatus,  bystrušku Carabus obsoletus, z motýľov jasoňa červenookého, z obojživelníkov mloka karpatského, z vtákov orla skalného a z cicavcov  vydru riečnu. Svoje nezastupiteľné  miesto tu majú pre bežného návštevníka takmer neviditeľné a málo zaujímavé drobné bezstavovce rovnako ako  medveď, rys, či iné veľké šelmy.  Najlepším príkladom rozmanitosti je skupina vtákov, ktoré zoogeograficky   patria k 12 prvkom. Nachádzame tu zachovalé biotopy ohrozených kurovitých vtákov, v lesoch hniezdiská dravcov a sov či bociana čierneho, vo vápencových skalách murárika červenokrídleho, poľné biotopy obýva ohrozený chriašteľ poľný.
 Na záver už len malá štatistika: V navrhovanom národnom parku a jeho ochrannom pásme sa nachádzajú 4 národné prírodné rezervácie, 4 prírodné rezervácie, 2 národné prírodné pamiatky a 3 prírodné pamiatky, na vyhlásenie sa pripravuje 5 chránených území. Verím, že neostane len pri ochrane týchto reprezentatívnych vzoriek prírodného dedičstva Chočských vrchov a Šípskej Fatry, ale úspešná bude aj snaha o jeho zaslúženú komplexnú a systémovú ochranu. Moje uznanie patrí všetkým, ktorí k tomu prispeli, osobitné poďakovanie kolegom z Liptovského Mikuláša za ich úsilie.