Čo nôžeme nájsť v Chočskom národnom parku.
Chočské vrchy a Šípska Fatra - to je malý raj pre geológa rovnako
ako pre ornitológa, či botanika. Územie je budované druhohornými
horninami krížňanského a chočského príkrovu. Typický obraz oboch
pohorí - to je ostro rezaný reliéf s divokými a neprístupnými bralami na
vápencoch a dolomitoch striedajúci sa s hladšie modelovanými povrchovými
tvarmi, ktoré vznikli v menej odolných zložkách (pieskovce, bridlice).
Členitý skalnatý reliéf nachádzame najmä u oboch dominánt územia - v masíve
Choča (1611 m) a Šípu (1169 m) a vo východnej časti územia, ktorá
je členená hlbokými rozrezanými dolinami. V nich sú zastúpené najrozmanitejšie
povrchové formy a krasové javy - rokliny so skalnými terasami,
vodopádmi a obrími hrncami, ponory a vyvieračky, jaskyne i priepasti. Podzemné
krasové javy nájdeme po celom území, zvláštnosťou je ľadová jaskyňa v masíve
Šípu i 2200 m dlhá Liskovská jaskyňa s archeologickými a paleontologickými
nálezmi. V mieste výrazného paleogénneho zlomu nachádzame vývery
minerálnych a termálnych vôd i aktuálnu tvorbu travertínových terás (Lúčky,
Bešeňová).
Územie reprezentuje vzácna pestrosť lesných spoločenstiev
a zastúpenie takmer všetkých lesných vegetačných stupňov od druhého bukovo
- dubového (Prírodná rezervácia Turícke dubiny) cez fragmenty dubovo
- bukového a bukového stupňa a prevažujúci jedľovo - bukový a smrekovo
- bukovo - jedľový stupeň až po ôsmy lesný vegetačný stupeň - kosodrevina
na vrchole Choča. Na značnej rozlohe vďaka reliéfnym a expozičným pomerom
sa zachovali lesné ekosystémy s pôvodným druhovým zastúpením
a diferencovanosťou jednotlivých prvkov štruktúry porastov.
Kvetena je druhovo pestrá, čo je dané karbonatickým podložím
aj geomorfologickou a výškovou členitosťou. V zmysle fytogeografického
členenia Slovenska fatranská flóra je obohatená aj o prvky tatranskej kveteny,
dokladom čoho je výskyt všivca oederovho či fialky alpskej.
Flóra má prevažne horský až vysokohorský charakter a je v nej zastúpených
viacero vzácnych, chránených , endemických i reliktných druhov: prvosienka
holá, astra alpínska, plesnivec alpínsky, poniklec slovenský, horec clusiov.
Nachádzame ich vo vrcholových partiách Choča a Šípu, ale i v karbonatických
dolinách - Kvačianska, Prosiecka, Suchá i Anenská a Turícka, kde zostupujú
do nižších nadmorských výšok v dôsledku inverzie. Zaujímavý je napr. výskyt
tučnice alpínskej, ktorá rastie hojne v porastoch dryádky na vrchole Choča,
ale nájdeme ju aj na dne roklín. Ojedinelý nie je výskyt paleoendemitov,
napr. klinček lesklý a stračia nôžka tatranská. Zastúpenie rastlinných
spoločenstiev je pestré - od fytocenóz alpínskeho a subalpínskeho
bezlesného stupňa, smrekových lesov, reliktných borín cez viaceré spoločenstvá
skál až po spoločenstvá lúk, pasienkov či pramenísk a slatín. Lokalitám
vlhkomilnej vegetácie, ktorá je zastúpená vzácne a fragmentálne v Kalamenskej,
Turíckej a Lúčanskej doline, či na Svorade a Hrádku, napríklad druhmi prvosienka
pomúčená, vachta trojlistá, všivec močiarny, žabník skorocelový,
je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, aby nedochádzalo k ich degradácii
a tým i ochudobneniu kveteny územia. Na svoje si prídu aj obdivovatelia
orchideí, ktoré tu majú bohaté zastúpenie. Za všetky spomeniem vzácny
vstavačovec bazový.
Ani fauna nezaostáva za rastlinstvom. Viaže sa predovšetkým na
lesy, kosodrevinu a skaly. Z hľadiska biodiverzity významné sú aj biotopy
v kultúrnej krajine ochranného pásma najmä v tých častiach, kde je zachované
tradičné hospodárenie. Fauna v navrhovanom národnom parku je bohatá na
zastúpenie všetkých skupín od bezstavovcov po cicavce vysokým počtom druhov
ale i vysokým počtom druhov vzácnych a ohrozených. Svedčí to o tom, že
územie ako celok poskytuje vyhovujúce stanovištné a potravné podmienky
i dostatok refúgií pre druhy priamo či nepriamo ohrozené činnosťou človeka.
Z viac ako päťdesiatich druhov zaradených do Červenej knihy ohrozených
a vzácnych druhov rastlín a živočíchov, ktoré majú zastúpenie v tomto území,
spomeniem aspoň niektoré - vážku Cordulegaster bidentatus,
bystrušku Carabus obsoletus, z motýľov jasoňa červenookého, z obojživelníkov
mloka karpatského, z vtákov orla skalného a z cicavcov vydru riečnu.
Svoje nezastupiteľné miesto tu majú pre bežného návštevníka takmer
neviditeľné a málo zaujímavé drobné bezstavovce rovnako ako medveď,
rys, či iné veľké šelmy. Najlepším príkladom rozmanitosti je skupina
vtákov, ktoré zoogeograficky patria k 12 prvkom. Nachádzame
tu zachovalé biotopy ohrozených kurovitých vtákov, v lesoch hniezdiská
dravcov a sov či bociana čierneho, vo vápencových skalách murárika červenokrídleho,
poľné biotopy obýva ohrozený chriašteľ poľný.
Na záver už len malá štatistika: V navrhovanom národnom parku
a jeho ochrannom pásme sa nachádzajú 4 národné prírodné rezervácie, 4 prírodné
rezervácie, 2 národné prírodné pamiatky a 3 prírodné pamiatky, na vyhlásenie
sa pripravuje 5 chránených území. Verím, že neostane len pri ochrane týchto
reprezentatívnych vzoriek prírodného dedičstva Chočských vrchov a Šípskej
Fatry, ale úspešná bude aj snaha o jeho zaslúženú komplexnú a systémovú
ochranu. Moje uznanie patrí všetkým, ktorí k tomu prispeli, osobitné poďakovanie
kolegom z Liptovského Mikuláša za ich úsilie.