Človek v národnom v parku?

Áno, za určitých podmienok. V prípade Chočského národného parku, tak ako v iných,  nie je možné ani nevyhnutné vylúčenie hospodárskej činnosti v lesoch. Charakter reliéfu, jeho výrazná miestami extrémna členitosť už sama o sebe bráni intenzívnehu hospodáreniu v lesoch na značnej rozlohe územia. Prirodzený potenciál územia v kombinácii a vhodne volenými postupmi obhospodarovania výnosových lesov  umožnia zachovanie  a postupnú obnovu pôvodných lesných ekosystémov. Treba si uvedomiť, že tento cieľ nie je čisto ochranársky, ale je plne v súlade  aj so samotným lesným zákonom, pokiaľ chápeme lesné ekosystémy ako obnoviteľný prírodný zdroj, ktorý prináša a bude prinášať úžitok predovšetkým vďaka svojim prirodzeným schopnostiam autoregulácie a regenerácie.
 Svoj význam pri vymedzení hraníc má aj predchádzajúca analýza poľnohospodárskeho využívania pozemkov. Vo vlastnom území navrhovaného národného parku poľnohospodársky pôdny fond tvorí len nepatrnú časť rozlohy v podobe trvalých trávnych porastov využívaných na kosenie a pastvu oviec. V mnohých chránených územiach na poľnohospodárskom pôdnom fonde štátna ochrana prírody vlastnými prostriedkami zabezpečuje práve takéto činnosti v záujme zachovania vzácnych lúčnych spoločenstiev.  Supluje tak optimálny historicky formovaný spôsob hospodárenia zo strany vlastníkov pôdy v horských a podhorských oblastiach. Vylúčenie týchto aktivít by teda nebolo prospechom pre ochranu územia, naopak, účinok by bol opačný. Potrebou však zostáva optimálnosť extenzívneho obhospodarovania - jednoducho povedané hospodárenie podľa „zdravého sedliackeho rozumu" našich dedov a pradedov, ktorí síce nepoznali pojem obnoviteľnosti a trvalej udržateľnosti prírodných zdrojov, veľmi dobre však rozumeli jeho podstate.
 V ochrannom pásme vychádza koncept opäť z potreby obnovy pôvodnej  krajinnej štruktúry. K prevažujúcej poľnohospodárskej pôde (lúky, pasienky, sčasti orná pôda) a okrajovým častiam lesného pôdneho fondu tu pristupuje ďalší krajinotvorný prvok - osídlenie, ktoré si v niektorých častiach zachovalo aspoň sčasti svoj typický podhorský ráz. Ochranné pásmo sa nevyhýba ornej pôde, živočíšnej výrobe, ani intravilánom obcí tam, kde je zachovaný potenciál pre postupný návrat tradičných foriem poľnohospodárskej a remeselnej výroby. Podmienky  a regulatívy uplatňujúce sa v hospodárení tohto parku sa teda javia ako obmedzujúce len do určitého času. V momente, keď si vlastník  a obyvateľ uvedomí,  že pôda a majetok mu môžu priniesť úžitok aj (alebo práve) takýmto spôsobom, prítomnosť národného územia nebude  viac chápať negativisticky, ale naopak ako  prínos.
 Národný park ako reklama pre rozvoj cestovného ruchu a turistiky sa javí byť v rozpore s jeho primárnou funkciou,  ako ju definuje zákon a  nemálo príkladov by sme v  našich národných parkoch určite našli. V našom prípade - Chočský národný park ako reklama pre rozvoj vidieckeho turizmu v skutočnosti záujmy ochrany prírody posilňuje. Jej cieľom je udržanie súčasných extenzívnych foriem turistiky v území a usmernenie ďalšieho rozvoja aktivít cestovného ruchu do podhorských obcí s využitím potenciálu sídel, tradičného hospodárenia a schopností domáceho obyvateľstva. Vysoká atraktivita prírodných podmienok (kaňonovitá Kvačianska  a Prosiecka dolina, bralnatý Choč a Šíp, termálne pramene a travertíny v Bešeňovej), kultúrno - historické pamiatky (hrad Likava, Liptovský hrad, archeologické nálezisko Havránok, technické pamiatky - vodné  mlyny v Kvačianskej doline), absencia mamutích rekreačných stredísk, zariadení a chatových osád  - to sú ďalšie predpoklady podporujúce rozvoj trvale udržateľného cestovného ruchu. Že nejde iba o neuskutočniteľnú víziu, to dokazujú aktivity neziskovej organizácie A-projekt v Liptovskom Hrádku, ktorá sa snaží o nájdenie spoločného východiska pre antagonistický vzťah človeka a prírody v podhorskom prostredí, aj prvé úspechy v mikroregióne Kvačany.
 Dva celospoločenské záujmy sa stretli v južnej časti ochranného pásma navrhovaného národného parku. Plánovaná diaľnica DI v úseku Ľubochňa - Ivachnová, ktorá vzhľadom na charakter územia umožňuje len minimálnu variantnosť riešenia,  zasiahne niekoľkými kilometrami územie ochranného pásma. Trasa diaľnice zatiaľ nie je prenesená do evidencie katastra nehnuteľností, čo neumožňuje jej použitie pri vymedzení hraníc. K úprave dôjde o niekoľko rokov - po realizácii výstavby, podobne ako  v prípade TANAP-u.
 Celkový postoj miestnych komunít, najmä však  lesomajiteľov ku zriadeniu národného parku je rôznorodý - od  podpory zámeru až po zásadný, no nezdôvodnený nesúhlas  a kuriózne obvinenia zo snáh o znárodnenie súkromného majetku. Otázka vlastníckych práv k pozemkom sa stala nevyhnutnou súčasťou ochranárskej praxe od projektovania chránených území až po praktický manažment. Ako ukázala prax, vlastníctvo k pôde a spôsob jeho nadobudnutia  formuje postoj vlastníka k akýmkoľvek zmenám a zámerom dotýkajúcim sa jeho pozemkov, čo je prirodzené. Žiaľ, v mnohých  prípadoch by bolo presnejšie použiť výraz deformuje.  Navrátenie vlastníckych práv do súkromných rúk po dlhých rokoch totality   často so sebou prináša odmietavý postoj voči akýmkoľvek snahám štátu bez ohľadu na ich celospoločenský význam a dopad na využívanie územia, nepochopenie, aj neochotu k pochopeniu druhej strany, obavy z obmedzovania práv namiesto očakávanej zodpovednosti za ochranu  svojej pôdy ako obnoviteľného prírodného zdroja. Nie sú výnimkou ani lesomajitelia, ktorí tvrdia, že najlepším ochranárom je vlastník a zároveň vedome porušujú zákon. V takejto klíme ľahko padá na úrodnú pôdu demagogické pôsobenie jednotlivcov, ktorí úlohu štátu v ochrane prírody podceňujú alebo dokonca odmietajú už z princípu. Žiaľ, práve takéto sú poznatky z predbežného prerokovania zámeru na zriadenie Chočského národného parku s dotknutými obcami a vlastníkmi. Skúsenosť, nás presviedča o tom, že nás čaká ťažká práca v oblasti osvety a vzdelávania, ktorá je    rovnako dôležitá ako vlastná starostlivosť o územie.