Človek v národnom v parku?
Áno, za určitých podmienok.
V prípade Chočského národného parku, tak ako v iných, nie je možné
ani nevyhnutné vylúčenie hospodárskej činnosti v lesoch. Charakter reliéfu,
jeho výrazná miestami extrémna členitosť už sama o sebe bráni intenzívnehu
hospodáreniu v lesoch na značnej rozlohe územia. Prirodzený potenciál územia
v kombinácii a vhodne volenými postupmi obhospodarovania výnosových lesov
umožnia zachovanie a postupnú obnovu pôvodných lesných ekosystémov.
Treba si uvedomiť, že tento cieľ nie je čisto ochranársky, ale je plne
v súlade aj so samotným lesným zákonom, pokiaľ chápeme lesné ekosystémy
ako obnoviteľný prírodný zdroj, ktorý prináša a bude prinášať úžitok predovšetkým
vďaka svojim prirodzeným schopnostiam autoregulácie a regenerácie.
Svoj význam pri vymedzení hraníc má aj predchádzajúca analýza
poľnohospodárskeho využívania pozemkov. Vo vlastnom území navrhovaného
národného parku poľnohospodársky pôdny fond tvorí len nepatrnú časť rozlohy
v podobe trvalých trávnych porastov využívaných na kosenie a pastvu oviec.
V mnohých chránených územiach na poľnohospodárskom pôdnom fonde štátna
ochrana prírody vlastnými prostriedkami zabezpečuje práve takéto činnosti
v záujme zachovania vzácnych lúčnych spoločenstiev. Supluje tak optimálny
historicky formovaný spôsob hospodárenia zo strany vlastníkov pôdy v horských
a podhorských oblastiach. Vylúčenie týchto aktivít by teda nebolo prospechom
pre ochranu územia, naopak, účinok by bol opačný. Potrebou však zostáva
optimálnosť extenzívneho obhospodarovania - jednoducho povedané hospodárenie
podľa zdravého sedliackeho rozumu" našich dedov a pradedov, ktorí síce
nepoznali pojem obnoviteľnosti a trvalej udržateľnosti prírodných zdrojov,
veľmi dobre však rozumeli jeho podstate.
V ochrannom pásme vychádza koncept opäť z potreby obnovy pôvodnej
krajinnej štruktúry. K prevažujúcej poľnohospodárskej pôde (lúky, pasienky,
sčasti orná pôda) a okrajovým častiam lesného pôdneho fondu tu pristupuje
ďalší krajinotvorný prvok - osídlenie, ktoré si v niektorých častiach zachovalo
aspoň sčasti svoj typický podhorský ráz. Ochranné pásmo sa nevyhýba ornej
pôde, živočíšnej výrobe, ani intravilánom obcí tam, kde je zachovaný potenciál
pre postupný návrat tradičných foriem poľnohospodárskej a remeselnej výroby.
Podmienky a regulatívy uplatňujúce sa v hospodárení tohto parku sa
teda javia ako obmedzujúce len do určitého času. V momente, keď si vlastník
a obyvateľ uvedomí, že pôda a majetok mu môžu priniesť úžitok aj
(alebo práve) takýmto spôsobom, prítomnosť národného územia nebude
viac chápať negativisticky, ale naopak ako prínos.
Národný park ako reklama pre rozvoj cestovného ruchu a turistiky
sa javí byť v rozpore s jeho primárnou funkciou, ako ju definuje
zákon a nemálo príkladov by sme v našich národných parkoch
určite našli. V našom prípade - Chočský národný park ako reklama pre rozvoj
vidieckeho turizmu v skutočnosti záujmy ochrany prírody posilňuje. Jej
cieľom je udržanie súčasných extenzívnych foriem turistiky v území a usmernenie
ďalšieho rozvoja aktivít cestovného ruchu do podhorských obcí s využitím
potenciálu sídel, tradičného hospodárenia a schopností domáceho obyvateľstva.
Vysoká atraktivita prírodných podmienok (kaňonovitá Kvačianska a
Prosiecka dolina, bralnatý Choč a Šíp, termálne pramene a travertíny v
Bešeňovej), kultúrno - historické pamiatky (hrad Likava, Liptovský hrad,
archeologické nálezisko Havránok, technické pamiatky - vodné mlyny
v Kvačianskej doline), absencia mamutích rekreačných stredísk, zariadení
a chatových osád - to sú ďalšie predpoklady podporujúce rozvoj trvale
udržateľného cestovného ruchu. Že nejde iba o neuskutočniteľnú víziu, to
dokazujú aktivity neziskovej organizácie A-projekt v Liptovskom Hrádku,
ktorá sa snaží o nájdenie spoločného východiska pre antagonistický vzťah
človeka a prírody v podhorskom prostredí, aj prvé úspechy v mikroregióne
Kvačany.
Dva celospoločenské záujmy sa stretli v južnej časti ochranného
pásma navrhovaného národného parku. Plánovaná diaľnica DI v úseku Ľubochňa
- Ivachnová, ktorá vzhľadom na charakter územia umožňuje len minimálnu
variantnosť riešenia, zasiahne niekoľkými kilometrami územie ochranného
pásma. Trasa diaľnice zatiaľ nie je prenesená do evidencie katastra nehnuteľností,
čo neumožňuje jej použitie pri vymedzení hraníc. K úprave dôjde o niekoľko
rokov - po realizácii výstavby, podobne ako v prípade TANAP-u.
Celkový postoj miestnych komunít, najmä však lesomajiteľov
ku zriadeniu národného parku je rôznorodý - od podpory zámeru až
po zásadný, no nezdôvodnený nesúhlas a kuriózne obvinenia zo snáh
o znárodnenie súkromného majetku. Otázka vlastníckych práv k pozemkom sa
stala nevyhnutnou súčasťou ochranárskej praxe od projektovania chránených
území až po praktický manažment. Ako ukázala prax, vlastníctvo k pôde a
spôsob jeho nadobudnutia formuje postoj vlastníka k akýmkoľvek zmenám
a zámerom dotýkajúcim sa jeho pozemkov, čo je prirodzené. Žiaľ, v mnohých
prípadoch by bolo presnejšie použiť výraz deformuje. Navrátenie vlastníckych
práv do súkromných rúk po dlhých rokoch totality často so sebou
prináša odmietavý postoj voči akýmkoľvek snahám štátu bez ohľadu na ich
celospoločenský význam a dopad na využívanie územia, nepochopenie, aj neochotu
k pochopeniu druhej strany, obavy z obmedzovania práv namiesto očakávanej
zodpovednosti za ochranu svojej pôdy ako obnoviteľného prírodného
zdroja. Nie sú výnimkou ani lesomajitelia, ktorí tvrdia, že najlepším ochranárom
je vlastník a zároveň vedome porušujú zákon. V takejto klíme ľahko padá
na úrodnú pôdu demagogické pôsobenie jednotlivcov, ktorí úlohu štátu v
ochrane prírody podceňujú alebo dokonca odmietajú už z princípu. Žiaľ,
práve takéto sú poznatky z predbežného prerokovania zámeru na zriadenie
Chočského národného parku s dotknutými obcami a vlastníkmi. Skúsenosť,
nás presviedča o tom, že nás čaká ťažká práca v oblasti osvety a vzdelávania,
ktorá je rovnako dôležitá ako vlastná starostlivosť o
územie.