IV. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite bolo úspešné
 
        V súlade s pravidlami rokovacieho poriadku zasadnutí Konferencie zmluvných strán OSN Dohovoru o biologickej diverzite prijatých na jej treťom zasadnutí, jej štvrté zasadnutie, ktorého hostiteľom bola vláda Slovenskej republiky, sa konalo v priestoroch Incheby v Bratislave od 4. do 15. mája 1998.

        Vo svojom otváracom prejave Maria Julia Alsogarayová, ministerka životného prostredia a prírodných zdrojov Argentíny, prezidentka tretieho zasadnutia Konferencie poukázala na dosiahnutý pokrok za obdobie od poslednej Konferencie, osobitne upozornila na závery zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (jún 1997), ktoré odsúhlasilo ekosystémový prístup zohľadňujúci aj sociálne aspekty a potreby národov ako najživotaschopnejší, ktorým by sa Dohovor o biologickej diverzite mal ďalej uberať.
 

 
Sokol rároh - symbol 4. zasadnutia zmluvných strán Konferencie Dohovoru o biodiverzite
 
        Ako jednu z činností, prebiehajúcu medzi zasadnutiami Konferencií, vysoko hodnotila zasadnutia Otvorenej pracovnej skupiny pre biologickú bezpečnosť, ďalej spomenula podpísanie memoranda o porozumení s  Potravinárskou a poľnohospodárskou organizáciou OSN (FAO),  spoluprácu s Medzinárodným panelom pre lesy (IPF) a jeho následníckou organizáciou Medzivládnym fórom pre lesy (IFF) a Medziagentúrnou pracovnou skupinou pre lesy (ITTF). Poznamenala, že tretie zasadnutie Pomocného orgánu pre vedecké, odborné a technologické poradenstvo (SBSTTA) sa zaoberalo biologickou diverzitou vnútrozemských vodných ekosystémov, ďalej spomenula aktivity týkajúceho sa mechanizmu clearingového domu a Globálneho fondu životného prostredia (GEF).

        Účastníkov Konferencie v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave privítal Vladimír Mečiar, predseda vlády Slovenskej republiky. Vyzdvihol, že pre
        Slovensko je veľká česť byť hostiteľom prebiehajúceho zasadnutia Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite. Poďakoval za prejav dôvery Slovensku, mladému štátu, ktorý iba nedávno oslávil piate výročie svojej nezávislosti. I keď biologická diverzita nie je u nás taká bohatá ako v niektorých iných regiónoch, Slovensko považuje ochranu životného prostredia za svoju prioritu a predseda vlády je presvedčený, že národná stratégia Slovenskej republiky pre biologickú diverzitu umožní krajine dosiahnuť svoj cieľ.
        Premiér vyzval všetkých účastníkov Konferencie, aby nezabudli na spoločnú zodpovednosť pred celým ľudstvom a pred budúcimi generáciami za ochranu svetového bohatstva biologickej diverzity, zaželal Konferencii úspešné rokovanie a vyjadril nádej, že meno Bratislavy bude spojené s novou etapou pri uplatňovaní Dohovoru.
 
 

Predsedníctvo na čele s predsedom, Ing. Jozefom Zlochom, ministrom životného prostredia SR

        Na funkciu Prezidenta IV. zasadnutia Konferencie bol navrhnutý Jozef Zlocha, minister životného prostredia Slovenskej republiky, do ktorej bol jednohlasne zvolený.
        Jozef Zlocha vo svojom prejave poukázal na skutočnosť, že Slovenská republika sa stala členskou krajinou Dohovoru v r. 1994, čím dokázala svoj záujem o otázky biologickej diverzity. Na margo dlhodobého výhľadového programu Dohovoru poznamenal, že jeho ciele sú veľmi ambiciózne a vyžadujú si spoluprácu všetkých vrstiev spoločnosti.

        Výkonný tajomník Sekretariátu Dohovoru a výkonný riaditeľ Environmentálneho programu OSN (UNEP) Calestous Juma vo svojom úvodnom vystúpení poďakoval odstupujúcej prezidentke za jej prácu, vyslovil hlboké uznanie vláde a ľudu Slovenskej republiky, že je hostiteľom tejto konferencie. Poďakoval všetkým, ktorí prispeli finančnými prostriedkami alebo nepeňažnou formou k činnosti Dohovoru v období po treťom zasadnutí Konferencie zmluvných strán, ktorého cieľom je ochrana biologickej diverzity, trvalo udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivé a rovnoprávne podieľanie sa na prínosoch z využívania genetických zdrojov.
        Slovenská republika, ako hostiteľská krajina IV. zasadnutia, bude v nasledujúcom období do 15. mája roku 2000 zohrávať dôležitú úlohu v medzinárodných procesoch, pretože minister životného prostredia SR Jozef Zlocha bol zvolený za prezidenta IV. zasadnutia Konferencie. Táto skutočnosť prináša povinnosť úzko spolupracovať s výkonným tajomníkom Dohovoru. Bratislavské zasadnutie sa považuje za významný medzník v medzinárodných procesoch súvisiacich s biodiverzitou, pretože jeho výsledky znamenajú prechod od počiatočnej koncentrácie na štartovacie aktivity smerom k dlhodobému plánu činnosti. Konferencia prijala 19 rozhodnutí.
        Za základnú metódu riešenia problémov ochrany biodiverzity a využívania jej zložiek si Konferencia zvolila ekosystémový prístup.
        V Bratislave sa primárna pozornosť venovala vnútrozemským vodným ekosystémom, posudzoval sa ich súčasný stav, ako aj trend vývoja a možnosti ich ochrany a trvalo udržateľného využívania. Na tomto základe prijala medzinárodný pracovný program, ktorý v spolupráci s inými organizáciami a Dohovormi ako napr. Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj alebo Ramsarský dohovor bude smerovať k spracovaniu prvého globálneho hodnotenia biodiverzity vnútrozemských vôd.
 
 

Z vystúpenia Dr. Klaussa Topfera, výkonného riaditeˇa UNEP

        Ďalšou prioritou je dlhodobý program pre poľnohospodárske ekosystémy, ktorý začal v r. 1996 a realizuje sa v spolupráci s Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Na národnej i medzinárodnej úrovni sa majú spracovať metodické postupy na hodnotenie biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov vrátane nástrojov na identifikáciu a monitoring. Pozornosť sa bude venovať predovšetkým postupom rýchleho hodnotenia a determinovaniu príčin znižovania biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov vrátane farmárskych systémov. Konferencia tiež rozhodla o potrebe úzkej spolupráce so Svetovou organizáciou obchodu (WTO) a požiadala výkonného tajomníka Dohovoru, aby spracoval štúdiu zameranú na hodnotenie vplyvu liberalizácie svetového obchodu na biodiverzitu.

        V Bratislave bol tiež prijatý pracovný program na podporu implementácie tzv. Jakartského mandátu pre morské a pobrežné ekosystémy, ktorý identifikuje kľúčové operačné ciele a činnosti pre integrovaný manažment morských a pobrežných oblastí, biologické zdroje morských a pobrežných ekosystémov, chránené územia v morských a pobrežných oblastiach, intenzívny chov a lov morských druhov a nepôvodné druhy a genotypy.

        Vo vzťahu k lesným ekosystémom sa Konferencia zmluvných strán zameriava na nové činnosti, ktoré nie sú predmetom rokovaní iných medzinárodných fór a predovšetkým Medzivládneho fóra o lesoch, ktorý je nástupcom Medzivládneho panelu o lesoch. Konferencia prijala pracovný program pre lesné ekosystémy. Zároveň požiadala Pomocný orgán pre vedecké a technologické poradenstvo pripraviť správu o stave a vývoji biodiverzity lesov a možnostiach jej ochrany a trvalo udržateľného využívania, ktorú posúdi na svojom piatom zasadnutí.
        Biotechnológie môžu pre ľudstvo priniesť značný úžitok, ale na druhej strane predstavujú potenciálne riziká pre životné prostredie i ľudské zdravie. Medzinárodné spoločenstvo jednoznačne potvrdilo, že si želá skoré prijatie Protokolu o biologickej bezpečnosti. Na svojom štvrtom zasadnutí Konferencia rozhodla, že Protokol bude prijatý na mimoriadnom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru vo februári 1999 a do troch mesiacov od jeho prijatia bude otvorený na podpis v sídle OSN v New Yorku.
        V Bratislave sa dosiahol pokrok v rokovaniach o implementácii článku Dohovoru, ktorý sa týka zachovávania a využívania tradičných poznatkov o biodiverzite, ktoré majú domorodé národy a miestne komunity. Bola ustanovená pracovná skupina, ktorá v období medzi zasadaniami Konferencie bude túto problematiku ďalej rozpracovávať. Medzi iným sa pracovná skupina bude zaoberať otázkami prístupu ku genetickým zdrojom a prerozdeľovaním prínosov z využívania genetických zdrojov. Možnosť podieľať sa na prínosoch z využívania genetických zdrojov môže byť významným podnetom pre rôzne záujmové skupiny, aby krajiny, v ktorých sa tieto zdroje prirodzene vyskytujú, zaviedli opatrenia ktoré zabezpečia ich ochranu a trvalo udržateľné využívanie. V nadväznosti na tento proces Zmluvné strany Dohovoru by mali v najbližšom období zhodnotiť existujúce legislatívne, politické a administratívne opatrenia, ktoré upravujú prístup ku genetickým zdrojom na ich územiach, ako aj súvisiace ľudské a inštitucionálne kapacity. Zasadnutie ďalej posudzovalo stimulačné opatrenia, verejné vzdelávanie a uvedomenie, hodnotenie dopadov ľudských činností na biodiverzitu a znižovanie ich negatívnych účinkov.
 
 

Rokovania na vysokej úrovni prebiehali v prvom týždni 4. zasadnutia 

        V oblasti stimulačných opatrení by Zmluvné strany mali zhodnotiť súvisiace legislatívne a administratívne opatrenia a zamerať sa na posúdenie reálneho vplyvu existujúcich opatrení na biodiverzitu. Opatrenia na podporu verejného vzdelávania a uvedomenia boli Konferenciou posudzované po prvýkrát. Konferencia zdôraznila, že tieto opatrenia by mali byť prenesené do národných stratégií a akčných plánov a vyzvala Organizáciu OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby posúdila možnosť začatia globálnej iniciatívy zameranej na vzdelávanie, školenia a verejné uvedomenie v oblasti biodiverzity. Konferencia jednoznačne zvýraznila význam vedeckých poznatkov pre implementáciu Dohovoru. Vlády by mali venovať pozornosť budovaniu inštitucionálnych i ľudských kapacít v oblasti taxonómie, ktorých je nedostatok vo väčšine krajín. Taxonomické poznatky sú pritom potrebné pri mnohých aktivitách, ktoré súvisia s ochranou biodiverzity a využívaním jej zložiek.
        Konferencia zhodnotila priebeh pilotnej fázy budovania mechanizmu clearing-house, ktorý je mechanizmom pre podporu vedeckej a technickej spolupráce a výmenu informácií a vyzvala Zmluvné strany, ak tak doposiaľ neurobili, aby ustanovili národné mechanizmy clearing-house.
        Po prvýkrát boli posúdené národné správy o implementácii Dohovoru. Konferencia usúdila, že Zmluvné strany vynaložili veľké úsilie pri ich spracovávaní, ale zároveň požiadala svoj Pomocný orgán pre vedecké, technické a technologické poradenstvo, aby sa ďalej zaoberal návrhom štandardného formátu národných správ, ktorý by umožňoval na základe predložených správ spracovávať globálne analýzy o implementácii Dohovoru a stave biodiverzity. Konferencia poukázala aj na potrebu zosúlaďovania prípravy národných správ s inými dohovormi a procesmi.
 
 

Stánok WRI

        Rovnako po prvýkrát sa hodnotilo inštitucionálne usporiadanie Dohovoru o biodiverzite a posudzovala sa jeho efektívnosť. Podľa očakávania prebiehali zložité rokovania o činnosti Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF), ktorý okrem vlastných aktivít vykonáva funkciu finančného mechanizmu Dohovoru o biodiverzite. Konferencia prijala dodatočné smernice pre financovanie projektov pre ochranu a využívanie biodiverzity z GEF a zaoberala sa možnosťami získavania dodatočných finančných zdrojov.
        Sprievodným podujatím na vysokej úrovni bol okrúhly stôl ministrov o biodiverzite, ktorému predsedal Jozef Zlocha. Účastníci okrúhleho stola diskutovali o otázkach integrácie biodiverzity do sektorov, osobitná pozornosť sa venovala integrácii biodiverzity do cestovného ruchu, ktorý v súčasnosti patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce priemyselné odvetvia. Treťou diskutovanou témou bola úloha súkromného sektoru pri implementácii Dohovoru o biodiverzite.

        V súlade s rozhodnutím Konferencie sa piate zasadnutie Konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite uskutoční v Keni v prvej polovici roku 2000.
        Na záver je potrebné uviesť, že spolupracujúce organizácie i samotní účastníci hodnotili priebeh a úroveň organizačného zabezpečenia veľmi pozitívne. Pozitívne hodnotenie sa odrazilo v oficiálnych poďakovaniach (v prílohe), počas rokovaní i v celkových ohlasoch v masmédiách. Konanie tohto medzinárodného podujatia v Bratislave malo význam nielen z hľadiska pokroku v riešení celosvetovej ochrany biodiverzity, ale tiež z hľadiska propagácie Slovenska. IV. zasadnutia sa zúčastnilo cca 1400 delegátov z viac ako 140 krajín, z nich mnohí prišli na Slovensko prvý raz a v histórií bude uvedené ako posledné v tomto storočí.

        Podľa K. Topfera, generálneho riaditeľa Programu OSN pre životné prostredie, bol program Konferencie naplnený a význam Konferencie je najmä v tom, že prijala vznik tzv. otvorenej pracovnej skupiny na podporu dohovoru o úlohe pôvodných národov v ochrane biodiverzity, ktorá pomôže riešiť otázku spoločného prístupu ku genetickým zdrojom a ich využívaniu. Úlohy, na ktorých sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo v Bratislave sú úlohami, s ktorými vstupujeme do tretieho tisícročia.

        V rozhodnutí Konferencie je aj poďakovanie vláde a ľudu Slovenskej republiky tohto znenia:
Konferencia zmluvných strán, ktorá zasadala od 4. do 15. mája 1998 v Bratislave na láskavé pozvanie vlády Slovenskej republiky, hlboko oceňuje mimoriadnu láskavosť, vrelú pohostinnosť a vynikajúce zariadenia, ktoré poskytli vláda a ľud Slovenskej republiky ministrom, ?lenom delegácií, pozorovate?om a ?lenom Sekretariátu, ktorí sa zú?astnili Konferencie, vyjadruje svoju úprimnú v?aku vláde Slovenskej republiky a jej ?udu za srde?né prijatie, ktoré sa dostalo Konferencii a všetkým, ktorí sa svojou prácou na nej podie?ali a prispeli k úspechu Konferencie.