Z krás živej prírody je na prvom mieste kvetena, ktorá je tu pestrá.
Okrem kvetov ktoré rastú aj u nás ako plesnivce, horce, zvončeky, klinčeky,
žltohlavy európske sme videli aj niekoľko endemitov. Vo viacerých vyššie
položených dolinách nás očaril pohľad na ružové koberce práve kvitnúcich
azaliek. Treba tu ešte spomenúť botanickú záhradu Alpinium Juliana, kotrú
založil veľký milovník alpskej kveteny Július Kugy. A tak ten, kto nemá
čas alebo nechce ísť do vyššie položených dolín, tu môže za malý poplatok
uvidieť všetky kvety Julských Álp.
Na turistické značenie sa používa len červená farba vo forme terča
alebo pásu. Je tu veľa značených ciest, vo vysokohorskom teréne vedených
často odvážne zaistených technickými pomôckami. Je tu aj niekoľko diaľkových
ciest - tranzverzál. Z nich je najznámejšia Skovenská planinská poť dlhá
800 km a od Mariboru prechádza všetkými pohoriami Slovinska: Pohorie, Kamnické
a Savinské Alpy, Karavanky, Julské Alpy, Kras a končí sa na brehu jadranského
mora v Ankarane. Zaujímavé je, že ju abslolvuje každý rok 100 žien zo Slovinska.
Na mapách aj v teréne má číslo 1. Turistické mapy sú tu dostať v mierkach
1:50000 a 1:25000. Sú podrobnejšie a sú na nich vyznačené aj stupne obtiažnosti
trás. Pre tých, čo chcú poznávať krásy tunajšej prírody, je dobrou pomôckou
celofarebná publikácia vreckového formátu Triglavski narodni park - 74
naravnich znamenitostí (prírodných zaujímavostí). Všetky spomenuté zaujímavosti
nájdete na náučných chodníkoch.
Turistických chát je v podhorí aj vo vysokohorskom prostredí. Menšia
skupina dostane nocľah aj bez predbežného prihlásenia sa. Pri návšteve
vysokohorských je treba so sebou doniesť pitnú vodu. Na niektorých chatách
akceptujú aj naše turistické preukazy a tak možno dostať výraznú zľavu.
Preto sú ceny rôzne, a to od 680 do 1800 SIT.
V Triglavskom národnom parku platia také isté obmedzenia ako u nás.
Lanovkou sa tu možno dostať len od Bohinského jazera ku ski hotrelu Vogel
v Bohinských horách ležiace už v ochrannom pásme národného parku. Odtiaľto
sa už na všetky strany rozbieha množstvo lyžiarskych zjazdoviek a napočítali
sme tu 7 jednosedačkových lanoviek a vlekov. Aj známe lyžiarske stredisko
Planica leží už v ochrannom pásme NP. Takto majú centrum či srdce národného
parku uchránené od veľkého náporu turistov - nezdevastované (ako to vidíme
u nás napr. na Skalnatom plese). Ten, kto chce niečo pekné uvidieť aj z
výšky, prípadne si to nafotografovať, musí sa tam vyšplhať len po vlastných
nohách. Lesy sú tu na pohľad zdravé, je vidieť že ich tak neohrozujú imisie
ako u nás. Nevideli sme v nich ani holoruby tak časté u nás. Odhliadnuc
od toho, že máme takmer podobný názov republiky, ba dokonca aj zástavu,
máme aj viacero podobných názvov, ako je Slovenská Bistrica, Kamnišká Bistriaca,
Bohinská Bistrica a ďalšie. Máme aj približne rovnaký čas osamostatnenia
sa. Záverom snáď len toľko, že je dobré raz vidieť, ako päťkrát počuť,
a tak ten, kto si raz naplánuje dovolenku aj do tohto málo známeho kúta
Álp, určite nebude sklamaný.