Semienka Pavla Dobšinského
 
        Mahuliena, Popolvár, Dvanásti bratia, Martinko Klingáč, Radúz a Ľudmila... Poznáte? Akoby nie. Postavy a postavičky z hádam najobľúbenejšej knihy našich najmenších - Slovenských rozprávok. Akiste sa každému vzápätí vynorí v mysli človek, ktorému predovšetkým vďačíme za zachovanie tejto časti nášho národného bohatstva. Nie je, či nebol ním nikto iný, ako známy zberateľ slovenskej ľudovej tvorby od najstarších čias a zároveň jedinečný kazateľ a evanjelický kňaz, milovník a kronikár drahých svojich Drienčan, skvelý rozprávač a spisovateľ, oduševnený pedagóg, vynikajúci vedec, zakladateľ a člen výboru Matice slovenskej, muž veľkej tolerancie v srdci, ktorý miloval všetky národy sveta - náš Pavol Emanuel Dobšinký, ktorého 170. výročie narodenia sme si v Drienčanoch pripomenuli dňa 25. apríla 1998.

        Malá obec Drienčany v okrese Rimavská Sobota leží na riečke Blh v najjužnejšom výbežku Drienčanského krasu, v ktorom je vybudovaný náučný chodník. Začiatok náučného chodníka s orientačným panelom je pod evanjelickým kostolom v Drienčanoch. Bol postavený na neskororománskych základoch z 13. storočia a prestavaný v r. 1793. V ňom je zaujímavá drevená kazateľnica z 18. storočia, organ z r. 1799 a kazetový drevený strop. Renesančná drevená zvonica je zo 17. storočia.
 

 
Typická farebnosť neskorého leta v Driečanoch
 
        Pod múrmi kostola je postavený pamätník "Zlatá podkova, Zlaté pero, Zlatý vlas" ako symboly slovenských ľudových rozprávok, venovaný pamiatke Pavla Dobšinského, ktorý v Drienčanoch pôsobil ako evanjelický farár posledných 24 rokov svojho života v rokoch 1861 až 1885. Pamätník je z tvrdého kameňa, ktorý nás ubezpečuje, že klenoty nášho ľudu a duch Dobšinského zostanú majákmi umenia, krásy a ľudskosti nielen pre nás, ale aj pre budúce pokolenia. Tento pamätník, odhalený v r. 1971 (autori ak. soch. M. Ksander a Ing. arch. J. Chrobák) je námetovo viazaný na jeho najznámejšiu časť činnosti - zbieranie a literárne spracovanie Slovenských ľudových rozprávok a povestí. Dobšinský odpočíva svoj večný sen na cintoríne pri kostole, neďaleko fary, v ktorej žil a tvoril. Budova evanjelickej a.v. fary bola začiatkom roku 1997 Ministerstvom kultúry SR - sekciou krajiny a pamiatok vyhlásená za kultúrnu pamiatku, ktorá momentálne veľmi hlasno kričí po záchrane. Je niekoľko rokov neobývaná, chátra, ba hrozí jej možno i zrútenie, ak sa nič neurobí pre existenciu tejto klasicistickej budovy, ktorá má priamy vzťah k významným historickým osobnostiam Gemera-Malohontu. V rokoch 1847-1861 tu pôsobil evanjelický farár, štúrovský básnik a folklorista Jonatan Dobroslav Čipka (1819-1861), detstvo tu prežil u svojho otčima P. Dobšinského spisovateľ Ján Čajak (1863-1944). Z dôvodu záchrany tejto budovy, ktorá je majetkom evanjelickej a.v. cirkvi, bola pri Knižnici Mateja Hrebendu ustanovená v roku 1995 najprv Nadácia Pavla Dobšinského, od roku 1997 Združenie Pavla Dobšinského, ktoré si vytýčilo 3 hlavné ciele svojej činnosti:
  1. Venovať pozornosť kultúrno-historickému a literárnemu dedičstvu a odkazu regiónu Gemer-Malohont. Podporovať, zintenzívniť a skvalitniť výskum literárnych dejín regiónu. Vypracovať dlhodobý program s jeho prioritami.
  2. Vytvárať materiálovú základňu postupnej záchrany chátrajúcich a jestvujúcich objektov významných regionálnych osobností kultúry a literatúry zvlášť, ktoré cieľovo sprístupňovať v najširšom kontexte. Dlhodobý charakter konečného cieľa združenia spočíva vo vytvorení Gemersko-Malohontského literárneho chodníka.
  3. Prvotným krokom združenia je záchrana komplexu areálu neobývanej a chátrajúcej evanjelickej a.v. fary v Drienčanoch - najdlhšieho pôsobiska a posledného skonu kňaza, folkloristu, rozprávkára a spisovateľa Pavla Dobšinského, v ktorej zriadiť expozíciu dejín slovenskej ľudovej rozprávky.
 
Fragment z komplexu sakrálnych objektov z Driečan

        Združenie sa svojimi opätovnými výzvami neustále obracia na jednotlivcov, kolektívy, cirkevné zbory, inštitúcie, spoločnosti, združenia, štátne i súkromné firmy na území SR i v zahraničí a ponúka členstvo v Združení Pavla Dobšinského a zároveň prosí fyzické i právnické osoby o finančné príspevky a dobré slovo všetkých, ktorí pomôžu naplniť ušľachtilý cieľ - zachrániť vzácnu budovu a tento klenot povýšiť na Múzeum slovenskej ľudovej rozprávky a najmä vrátiť ho Slovensku tak, aby v ňom opäť rezonoval život a spomienka na Pavla Dobšinského, na jeho posolstvo dnešným dňom a predovšetkým deťom súčasného Slovenska. Dokážeme zachrániť naše obrovské dedičstvo a podporiť dobrý a ušľachtilý, nie krátkozraký úmysel, najmä keď si uvedomíme, že ľudia pred nami (určite aj náš Pavol Dobšinský) boli chudobnejší v hmotných statkoch, ako sme my?!...
        V Drienčanoch pôsobili aj ďalšie známe osobnosti, na ktoré je región Gemera-Malohontu naozaj veľmi bohatý. V cintoríne pri kostole je pochovaný už spomínaný Jonatan Dobroslav Čipka-Hradovský, štúrovský básnik a Dobšinského predchodca na fare, pôsobil tu botanik Václav Vraný, detstvo tu prežil Ján Čajak mladší, nevlastný syn Pavla Dobšinského, býval tu spisovateľ Ľudovít Kubáni, narodil sa tu Gustáv Liskai, banský a hutný inžinier a profesor geológie.
 

Kostolík so zvonicou, z ktorej je prekrásny panoramatický pohľad na okolitú krajinu

        Orientačná mapa Drienčanského krasu všetkých návštevníkov prenáša od bohatého kultúrneho života obce do stále inšpiratívnych prírodných hodnôt okolia. Okrem trasy náučného chodníka je tu zachytených 32 jaskýň, významné krasové jamy, pramene a vyvieračky. Náučný chodník Drienčanský kras vybudovali v rokoch 1989 až 1992 študenti medzinárodného pracovného tábora, skauti z Rimavskej Soboty a členovia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny.
        Príďte, budete vítaní, zaiste vás nadchnú príťažlivé a prekrásne krajinné scenérie, vzácna flóra a fauna.