Kedysi dávno žil v odľahlých dolinách pohoria Julských Álp cap so zlatými rohami - Zlatoroh. Vysoko v horách mal vraj prekrásnu záhradu so zlatým pokladom. Našiel sa však človek, lakomec, ktorý Zlatoroha vystopoval a zabil, aby sa zmocnil jeho zlatého pokladu. Nadprirodzená moc zvieraťa vytekajúca s jeho krvou sa však ihneď zmenila na prekrásny kvet, ktorý oživil zabité zviera. Rozzúrený Zlatoroh najskôr zabil lovca, potom zničil svoju rajskú záhradu a s pokladom navždy zmizol v horách. Viacerí sa neskôr vydali hľadať tento poklad, no nikomu sa to nepodarilo. Namiesto neho však našli prekrásnu prírodu so vzácnymi kvetmi a zvieratami, jazerami a vodopádmi, ktorú vyhlásili za Triglavský národný park.
 
 
Prírodný výtvor - ľudská tvár v kamennej stene
 
        Táto najznámejšia slovinská legenda sa zachovala až do dnešného obdobia a so symbolikou Zlatoroha sa tu stretávame takmer na každom kroku v podobe najrozličnejších suvenírov i v názve miestneho piva. Triglavský národný park je prekrásny. Jeho rozloha 84 805 ha zahŕňa takmer celé územie slovinskej časti Julských Álp. Názov národného parku je odvodený od najvyššej hory Triglavu, ktorá sa týči do výšky 2864 m a je národným symbolom všetkých Slovincov. Prvý podnet na vyhlásenie národného parku dal prírodovedec Albin Belarj. K samotnej realizácií došlo až po prvej svetovej vojne, kedy v roku 1924 bol vyhlásený Alpský chránený park s rozlohou 1400 ha. K jeho ďalšiemu rozšíreniu sa pristúpilo v roku 1961 a až v roku 1981 dostal tento národný park dnešnú podobu. Návšteva Triglavského národného parku je pre každého milovníka prírody neobyčajným zážitkom. Nájde tu nielen neopakovateľné krajinné scenérie, ale aj veľmi bohatú faunu a flóru.
 
Salamandra atra

        K najkrajším a veľmi atraktívnym územiam patrí predovšetkým Dolina Triglavských jazier. Táto asi 8 km dlhá ľadovcová dolina patrí k najviac navštevovaným územiam Triglavského národného parku. Nájdeme tu 7 čarokrásnych horských jazier, ktoré sú umiestnené v rozličných nadmorských výškach. Najvyššie položené je Jezero pod Vršacem v nadmorskej výške 1993 m, potom nasledujú jazerá - Rjava mlaka, Zeleno jezero, Veliko jezero, Dvojno jezero a najnižšie položené Črno jezero v nadm. výške 1319 m. Dolina Triglavských jazier je okrem krajinárskych scenérií zaujímavá aj z botanického hľadiska, najmä výskytom mnohých endemitov Julských Álp. Nemenej atraktívne sú aj viaceré horské skupiny slovinskej časti Julských Álp. Snáď najznámejšia je horská skupina Triglavu s už spomínaným najvyšším vrchom Triglavom, ktorý je predovšetkým známy svojou takmer 2000 m vysokou severnou stenou, kde sa zachoval jediný ľadovec z celej oblasti slovinskej časti Álp. Náročný výstup na tento najvyšší vrch Slovinska patrí k nezabudnuteľným zážitkom a pre Slovincov je národnou hrdosťou naň aspoň raz v živote vystúpiť.
 

Papaver julicum

        Zaujímavá je aj horská skupina Jalovca a Mangrtu, ktorú vymedzujú dve významné horské sedlá Vršič a Predel. Najvyšším vrchom je tu Mangrt (2679 m), vypínajúci sa vysoko nad dolinou Koritnica. Výraznou dominantou tejto skupiny je však Jalovec (2645 m), ktorý je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Julských Álp. Najkrajší pohľad na tento masív je zo Slemene, odkiaľ jeho tvar pripomína švajčiarsky Matherhorn. Príťažlivé sú však aj ďalšie horské skupiny ako Kanin, Krn a Bohinjske hory, Škrlatica a Martuljek, alebo Razor a Prisojnik, ktorý sa strmo vypína nad dolinou Veliké Pišnice a tvorí nádherný amfiteáter Kranjskej Gore.
 

Euscorpius carpathicus

        Malebnosť celého územia národného parku okrem nespočetných skalných vrchov a štítov dotvárajú aj tu prameniace rieky Sáva a Soča, ale aj veľký počet jazier a vodopádov s neuveriteľne krištáľovo čistou vodou. Okrem už spomenutých Triglavských jazier si pozornosť zasluhuje Bohinjsko jezero, ktoré je najväčším v Slovinsku. Toto jazero ľadovcového pôvodu dlhé 4, 5 km, 1 km široké a až 45 m hlboké sa nachádza vo výške 523 m a je východiskom do Julských Álp. Najväčším vysokohorským jazerom je Krnsko jezero, za pozornosť stojí aj neďaleko ležiace Dupeljsko jezero, alebo Spodnje, Strednje a Zgornje Kriško jezero, ktoré je zároveň i najvyššie položeným jazerom vo výške 2154 m. Na území národného parku nájdeme aj mnoho vodopádov. K najväčším patrí vodopád pod planinou Zapotok s výškou 73 m, Spodnji Peričnik - 52 m, Savica - 51 m a ďalšie. K často navštevovaným územiam patrí aj autom prístupné sedlo Vršič (1611 m), ktoré patrí medzi najvýznamnejšie horské sedlá v Julských Alpách. Vyhľadávané je predovšetkým z dôvodu neuveriteľne krásnych výhľadov na širokú panorámu skalných štítov Julských Álp. V jeho blízkosti sa nachádza aj zaujímavý prírodný výtvor - ľudská tvár v kamennej stene.
 

Mirumus funereus

        Medzi miestne zaujímavosti môžeme zaradiť aj ojedinelú botanickú záhradu Alpinetum Juliana nachádzajúcu sa v hornej časti doliny Trenta, kde je sústredený veľký počet kvetov Julských Álp. Pre vysokohorskú turistiku ponúka územie národného parku veľmi dobré podmienky. Je tu pomerne bohatá sieť dobre značkovaných chodníkov, v exponovanejších terénoch vybavených oceľovými lanami a skobami, ale aj veľký počet turistických chát, z ktorých mnohé poskytujú ubytovanie so stravou. Nechýbajú ani kempingové tábory pre stany a autokaravany. Triglavský národný park je však predovšetkým známy svojou bohatou faunou a flórou. Vyskytuje sa tu mnoho rastlinných druhov, z ktorých viaceré patria medzi endemity, čo znamená, že rastú len v oblasti Julských Álp. K takýmto druhom patrí napr. Campanula zoycii, Papaver julicum, Linum alpinum ssp. julicum, Potentilla nitida alebo Fitoplexis comosa. (Pozn. red. Flóra národného parku je mimoriadne bohatá, stojí za osobitnú pozornosť, a preto sa jej budeme podrobnejšie venovať v budúcom čísle nášho časopisu).
 
        Nemenej bohatá je však aj fauna Triglavského národného parku. Vo vysokých - alpínskych polohách môžeme vidieť ich pôvodných obyvateľov, kamzíka a svišťa, alebo reintrodukovaného kozorožca alpského. V lesoch žije jelenia, muflónia a srnčia zver, vzácne sa vyskytuje aj medveď. Vtáky sú zastúpené viacerými horskými a vysokohorskými druhmi. Z mnohých spomeňme orla skalného, jastraba veľkého, tetrova hlucháňa, tetrova hôľniaka, jariabka hôrneho, murárika červenokrídleho, krkavca čierneho a predovšetkých vzácnu snehuľu horskú, ktorá žije v nadmorskej výške nad 2000 m. Zastúpenie tu majú aj viaceré druhy obojživeľníkov a plazov. Veľmi bohatá je však fauna bezstavovcov s viacerými endemickými druhmi. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytuje jasoň červenooký (Parnassius apollo), fúzač (Morimus funereus), alebo šťúr (Euscorpius carpathicus).