Južné Slovensko, a najmä okolie Štúrova, so svojimi prírodovednými hodnotami, je u nás neopakovateľné. Nájdeme tu najsevernejší výbežok maďarskej pusty - preslávené, hoci dnes už výrazne zdegradované Kamenínske slanisko, ďalej panónske piesčiny so špecifickými spoločenstvami topoľovo-borievkových lesov, pravým klenotom sú xerotermné travinno-bylinné fytocenózy, prechádzajúce do lesostepí a listnatých lesov. Nížina je veľmi úrodná a človekom oddávna pozmenená. Z okolia Štúrova už takmer vymizli prirodzené vodné plochy, močiare a močiarne lúky, v súčasnosti už len v nepatrných fragmentoch, ešte doposiaľ živorí niekoľko posledných desiatok exemplárov kriticky ohrozenej korunkovky strakatej (Fritillaria meleagris). O súčasnej ekologickej katastrofe Národnej prírodnej rezervácie Kamenínske slanisko podrobne informoval Dr. S. David v časopise Chránené územia Slovenska č. 30/1996. Výrazne ohrozený je aj biotop panónskych pieskov pri zanikajúcej osade Čenkov, prezentovaný dvomi národnými prírodnými rezerváciami - Čenkovská step a Čenkovská lesostep. Ak najmä v druhej menovanej natrafíme na voľnú plochu zvlnenej, pieskovej duny, porastenej kavyľmi, so statnými borievkami, obkolesené tiež robustnými topoľmi bielymi, nevšedná prírodná scenéria nás nesporne očarí. Takýchto miest je však už v čenkovskom lesnom komplexe veľmi poskromne, zväčša ich nahradili introdukované agáty a ďalšie dreviny. Otázka vhodného riadeného manažmentu je tu veľmi naliehavá, z jednoduchého dôvodu ...
 
 
Mandľa nízka (Prunus tenella) v PR Vŕšok neďaleko Štúrova
 
        Arenicolné druhy sú ohrozené v celom stredoeurópskom vnútrozemí, v súvislosti s genézou povodí veľkých riek (Dunaj, Tisa), ktoré v minulosti často menili svoje korytá na vlastných nánosoch. V súčasnosti, po vybudovaní protipovodňových hrádzí, sú ich korytá ustálené. Vietor už neprenáša nánosy piesku, nevznikajú nové duny. A sme na koreni dominantného ekologického problému daného biotopu. Na vegetácii fixovaných pieskov sa prejavuje prirodzená sukcesia a druhy iniciálnych vývojových štádií postupne zanikajú. Časť nevhodných náletových drevín (hlavne agátov) v NPR Čenkovská step ochrancovia prírody už odstránili, žiaľ, popílené dreviny povynášali na okraj rezervácie k plotu, presne na nedávno objavenú novú mikrolokalitu panónskeho endemického skvostu jesienky piesočnej (Colchicum arenarium), ktorú tu v r. 1948 objavil Dr. V. Valenta ako nový druh našej kveteny. Agáty sa tu však rapídne zmladzujú a zahusťujú, pričom invázia náletových drevín ohrozuje aj NPR Čenkovská lesostep. V máji sú obe čenkovské rezervácie zjavne najpríťažlivejšie. Skupinky kvitnúcich banánovožltých kosatcov skalných piesočných (Iris humilis subsp.arenaria) strieda modrastá alkana farbiarska (Alkana tinctoria), dokvitá významná tarica stepná (Alyssum desertorum) a na neďalekej sprašovej pleistocénnej nive je v plnom kvete na Slovensku mimoriadne vzácny kozinec bezbyľový (Astragalus excsapus). V čase, keď horúce letné lúče slnka nemilosrdne spaľujú bylinný podrast, nasadzuje červenkasté plody najväčšia rarita čenkovských piesčín - chvojník dvojklasý (Ephedra distachya), ktorý tu prezentuje svoj najsevernejší okraj rozšírenia. Na nezapojených piesočných dunách sa ako ornament vyníma unikátny psamofyt kotvičník zemný východný (Tribulus terrestris subsp.orientalis). Kedysi sa vyskytoval aj pri Čenkove, avšak v posledných rokoch ho tu nikto nepotvrdil, recentné výskyty má však na neďalekých Marcelovských pieskoch v komárňanskom okrese, na Líščích dierach pri Nesvadoch a možno aj inde. Nepriaznivý sukcesný vývoj ohrozuje aj tieto lokality. Konkrétne v Marcelovských pieskoch, ktoré sú vyhlásenou prírodnou rezerváciou od r. 1988, som kotvičník v septembri 1997 už márne hľadal, a to aj na miestach, kde ešte v r. 1984 výrazne dominoval. Našiel som ho však mimo priestoru chráneného územia, na piesčitej ceste, kde jazdia motorové vozidlá, ktoré, aj keď to znie nezvyčajne, priaznivo formujú ekologicky žiadúci biotop kotvičníka - nezapojené pohyblivé piesčiny. Len v nich má zabezpečené podmienky na prežitie.
 
Exotická orchidea južného Slovenska - jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum)

        PR Marcelovské piesky tiež degradujú agresívne agáty a ich súčasný nápor je tu mementom: bez aktívneho ochranárskeho zásahu (popri kvalifikovanom odstránení nevhodných náletových drevín sa netreba obávať ani opatrného preorania zarastajúcich piesočných dún), skončia ešte stále nádejné Marcelovské piesky, či Líščie diery tak neslávne ako neďaleké Chotínske piesky.
 

Vzácna šternbergia jesienkovitá (Sternbergia colchiciflora)

        Na jeseň sa v okolí Čenkova do svetločervených farieb odievajú listy tu zaručene pôvodného viniča hroznorodého lesného (Vitis vinifera subsp.sylvestris), s drobnými modrými plodmi. Jednu z posledných lokalít zničili len nedávno výrubom lužného lesa a či táto zaujímavá rastlina ostane pri Čenkove aj v budúcnosti, je nanajvýš otázne ...
 

Koník stepný (Acrida hungarica) sa viaže najmä na panónske piesky

        Severozápadne od Štúrova sa dvíha komplex Belianskych kopcov (Hronská pahorkatina-Chrbát), pokrytých vinicami a pásom listnatého lesa. Na plytších pôdach sú aj v súčasnosti unikátne xerotermné stráne. Vŕšok alebo Hegyfarok, ako miestny ľudia nazývajú toto územie, je našou najbohatšou lokalitou mandli nízkej (Prunus tenella). Jedine tu a pri obci Salka v Ipeľskej pahorkatine sa na Slovensku vyskytuje známy "stepný bežec" katrán tatarský (Crambe tataria), ktorý je vzácny aj v susednom Maďarsku, v Rakúsku má len jednu lokalitu, ale prekvapivo hojný je na južnej Morave.
 

Plodný chvojník dvojklasý (Ephedra distachya)

        Dlho utajená tu ostala význačná šternbergia jesienkovitá (Sternbergia colchiciflora), ktorú tu v r. 1976 objavil Doc. Dr. J. Májovský. Nakoľko na Vŕšku dosahuje svoj najsevernejší bod rozšírenia, kvitne veľmi nepravidelne a citlivo reaguje na poveternostné podmienky. Až keď horúčavami leta vysušenú vegetáciu osviežia výdatné dažde, vtedy máme šancu uzrieť jej žlté kalíšky, roztvorené tesne nad zemou. Často sa stáva, že nenájdeme ani jeden ... ale v priaznivom vlhkom septembri 1995 ich vykvitlo niekoľko stovák. Kus vedecky jedinečnej prírody, spĺňajúcej aj kritériá náročného turistu, ponúkajú plným priehrštím známe Kováčovské kopce (Burda). Primárne fytocenózy, s mimoriadne vysokou diverzitou, prezentuje komplex strmých, andezitových brál, na pozdĺžnom južnom hrebeni, nazývanom Skaly. Zaujímavé sú aj lesostepné stráne pod vrcholom Burdy (388 m), antropicky formované bývalé pasienky nad vinicami pri Kamenici nad Hronom, ako aj staré opustené sady nad obcou Chľaba (lokalita klinčeka kopcového pravého Dianthus collinus subsp.collinus).
 

Kosatec skalný piesočný (Iris humilis subp.arenaria), významný druh slovenskej flóry

        Rozsiahle plochy Kováčovských kopcov pokrýva listnatý les s raritným nátržníkom drobnokvetým (Potentilla micrantha), kamzičníkom podlhovastolistým (Doronicum hungaricum), v máji a v júni nájdeme naše najvzácnejšie kavyle: Stipa crassiculmis, S. dasyphilla, S. tirsa. Pravdepodobne len v tejto oblasti sú na Slovensku známe: lipkavec najtenší (Galium tenuissimum), myší chvost jemnolistý (Achillea crithmifolia), dekoratívny pupenec kantabrijský (Convolvulus cantabrica) a mnoho ďalších.
 

Vzácny a veľmi ohrozený plaz NPR Kováčovské kopce - juh krátkonožka štíhla (Ablepharus kitabelii)

        S poľutovaním však musím konštatovať, že aj nesmierne prírodovedné bohatstvo Kováčovských kopcov ohrozujú najmä na sekundárnych biotopoch bývalých pasienkov veľmi závažné, nepriaznivé sukcesné zmeny. Národná prírodná rezervácia Kováčovské kopce - juh je takou významnou lokalitou, že riadený manažment by sa tu nemal podceňovať aj za cenu ťažko realizovaných opatrení (odstraňovanie nevhodných náletov krovín a drevín, regulovaná pastva ...). Škoda, že práve v okrese Nové Zámky ochrana prírody v posledných rokoch značne pokrivkáva, veľa času už nemáme.
 

Úhľadná jesienka piesočná (Colchicum arentarium)