Východiská
Od roku 1993 sa v materiáloch rezortu MŽP SR uvádzala environmentálna
regionalizácia Slovenska (ERS) prevzatá z Atlasu životného prostredia
a zdravia obyvateľstva ČSFR, Brno 1992. Vzhľadom na dynamiku zmien
v slovenskej spoločnosti v prvej polovici 90-tych rokov, ktoré sa premietali
i do stavu životného prostredia v regiónoch Slovenska, bolo žiaduce pristúpiť
k vypracovaniu aktualizovaného pohľadu na ERS. Pred touto úlohou stála
skupina pracovníkov Slovenskej agentúry životného prostredia na začiatku
r. 1997 s vedomím požiadavky odovzdať výsledky svojej práce do konca augusta
1997 MŽP SR. Postup autorov predchádzajúcej ERS z r. 1992 nebol, ani objektívne
nemohol byť formalizovaný do tej miery, aby bolo možné zopakovať ich cestu.
Bolo treba nájsť novú metodiku na ceste k aktualizácii ERS.
Postupy a metodické zásady
Autori aktualizácie ERS hľadajúc filozofické východiská úlohy a vhodné
metódy postupu vykonali celý rad úvodných postupových krokov, z ktorých
spomenieme 3 podstatné:
-
Porada vybraného tímu pracovníkov MŽP SR, SAV, vysokoškolskej sféry, SAŽP
a iných inštitúcií vo februári 1997 na Geografickom ústave SAV v Bratislave,
ktorá prispela k vymedzeniu disponibilnosti údajov o zložkách ŽP, rizikových
faktoroch a inštitúcií latentne vhodných pre súčinnosť. Poukázala súčasne
na krátkosť času, v ktorom sa má táto komplexná úloha zabezpečiť a na potrebu
okamžitého rozbehnutia analýzy jednotlivých zložiek ŽP a rizikových faktorov
a ich priemetu do územia SR.
-
Veľmi podnetná bola pracovná konzultácia so zodpovedným autorom mapy Úroveň
ŽP z Atlasu ŽP a zdravia obyvateľstva ČSFR v Brne v marci 1997
o metodických úskaliach zostavenia environmentálnej regionalizácie. Dôležitým
záverom bolo o. i. konštatovanie, aby sa do hodnotenia zaradili len také
environmentálne indikátory (ukazovatele), ktoré je možné interpretovať
celoplošne za celé územie Slovenska. Tiež sa podčiarkla preferencia antropocentrického
prístupu k celej úlohe.
-
Individuálne rokovania na špecializovaných pracoviskách pre jednotlivé
zložky ŽP a rizikové faktory.
Úvodná “hľadačská” fáza prác na aktualizácii ERS bola zavŕšená na workshope
v rámci výstavy ENVIRO Nitra v apríli 1997. To už bol vyprofilovaný tím
odborníkov z rôznych inštitúcií zapojených do ERS. Základom odbornej diskusie
sa stali referáty jednotlivých zodpovedných riešiteľov o priebežnom stave
zložiek ŽP a rizikových faktorov: ovzdušie - (zástupca Geofyzikálneho ústavu
SAV), voda - (zástupca SHMÚ), geologické prostredie - (zástupca GSSR),
pôda - (zástupca SAŽP - COKOO a VÚPÚ), biota - (zástupca SAŽP - COKOO),
odpad - (zástupca SAŽP - COH), hluk - (zástupca ŠZÚ). Závery workshopu
priniesli podnety pre ďalší postup analýz a metodiku syntetickej fázy prác
na aktualizácii ERS. Celkove sa tím riešiteľov v pracovnom postupe opieral
o nasledujúce všeobecné metodické zásady:
-
nájsť za každú zložku ŽP a rizikový faktor v podmienkach SR tím odborníkov
schopných identifikovať jednak kľúčové a jednak disponibilné bázy dát pre
zhodnotenie environmentálnych záťaží v celoslovenskom meradle ovplyvňujúcich
danú zložku ŽP, resp. miery (negatívneho) uplatňovania sa toho ktorého
rizikového faktora, a závery prezentovať v mape,
-
základné analýzy vykonávať na mapách v M 1:500 000 (čomu musel zodpovedať
výber údajov a spôsob ich interpretácie),
-
vychádzať z dát za r. 1995 s nevyhnutnými korekciami (napr. v regióne Žiar
nad Hronom je za r. 1995 vykázané značné znečistenie ovzdušia fluórom,
resp. fluoridmi, no po začatí novej technológie vo februári 1996 sa toto
špecifické znečistenie znížilo približne niekoľkonásobne a teda v ERS pri
analýze ovzdušia sa už neuplatňuje, zostáva ale v polohe analýzy kontaminácie
pôdy rezíduami fluóru),
-
triedenie zaťaženosti území vykonávať formou izolínií výskytu znečisťujúcich
látok (ovzdušie) a pokiaľ pre konštrukciu izolínií neexistuje dostatočná
báza dát, tak za zložku ŽP v 5 triedach takto: 1. trieda, v rámci problematiky
danej zložky ŽP, stav ŽP najmenej ovplyvnený činnosťou človeka, najbližší
k stavu ekologickej rovnováhy k prírodnému prostrediu, 5. trieda, stav
ŽP extrémne atakovaný činnosťou človeka s najvyšším podielom environmentálnych
záťaží, 3. trieda, stredný stav negatívneho ovplyvnenia ŽP v území, 2.
a 4. trieda, prechodové hodnoty medzi krajnými stavmi a identifikovaným
stredom,
-
sústrediť sa na ukazovatele umožňujúce postihnúť aktuálny stav ŽP resp.
mieru rizika ohrozenia ŽP, neuplatňovať ukazovatele majúce charakter “plánovania”
krajiny (napr. limit urbanizácie územia).
Osobitne sa treba zmieniť o tom, že v celej úlohe bol kladený dôraz na
antropocentrický prístup k úlohe. Človek svojou činnosťou narušuje štruktúru
krajiny a vytvára environmentálne záťaže, no súčasne je i rozhodujúcim
meradlom spätného negatívneho pôsobenia faktorov poškodeného životného
prostredia v niektorých regiónoch. Toto hľadisko pokladáme pri aktualizácii
ERS za kľúčové, preferenčne sa uplatňujúce vo fáze analýz i syntéz.
V porovnaní s autormi mapy Úroveň ŽP z atlasu z r. 1992 bola práca
na aktualizácii poznamenaná snahou rozšíriť analytické vstupy, napr. o
aktuálne výsledky monitoringu, o širší okruh znečisťujúcich látok dostávajúcich
sa vo forme emisií do ovzdušia, podchytiť problematiku odpadov, atď. Naproti
tomu boli do určitej miery vedome potlačené doplnkové hodnotenia krajinárskej
a urbanistickej vhodnosti. Napr. použitie indikátora “Kategorizácia podmienok
na rekreáciu” sa vylúčilo, lebo primárne nevypovedá ani o človeku ako pôvodcovi
environmentálnej záťaže územia, ani o tom, ako je (či môže byť) obyvateľ
konkrétneho regiónu spätne ovplyvnený stavom životného prostredia.
Vychádzame z názoru, že charakterizovanie environmentálnej situácie
formou zostavenia environmentálnej regionalizácie prevažne ako zhodnotenia
negatív stavu ŽP a zastavenie sa na tomto stupni hodnotenia je dôležité
z hľadiska cieľa ERS. Súbežné hodnotenie negatív a pozitív stavu ŽP by
síce prispelo k naplňovaniu komplexnosti pojmu environmentálny, no prekročením
únosnej hranice počtu prvkov hodnotených za každý región by zahmlilo výstupy
z úlohy.
Analýzy
Pre priblíženie postupu prác uvádzame základné prístupy v rámci jednotlivých
zložiek ŽP a rizikových faktorov (podrobnejšie za ovzdušie a vodu, ako
hlavných nositeľov environmentálnej charakteristiky regiónu).
Ovzdušie
Analýzu stavu znečistenia ovzdušia pre potreby aktualizácie ERS vykonal
kolektív Geofyzikálneho ústavu SAV pod vedením Doc. RNDr. Heseka, CSc.
Hlavným cieľom riešenia bolo vypracovanie analytických máp SR (mierka 1:500
000), s distribúciou koncentrácie znečisťujúcich látok, ktoré boli v roku
1995 emitované na Slovensku do ovzdušia. Distribúcia znečisťujúcich látok
bola spracovaná ako matematický model. Počítala sa podľa slovenskej metodiky
výpočtu znečistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov. Pre splnenie cieľa
bolo treba metodiku modifikovať tak, aby bolo možné počítať súvislé pole
koncentrácie znečisťujúcej látky pre celé Slovensko. To je možné v prípade,
ak určitej skupine zdrojov znečisťujúcej látky sa priradí veterná ružica
dlhodobo typická pre danú oblasť.
Odborné konzultácie a údaje o zdrojoch znečistenia ovzdušia v roku
1995 poskytol SHMÚ. Medzi hlavné vstupné informácie o zdrojoch patrila
výška komína, teplota a rýchlosť z komína vystupujúcich spalín a emisia
znečisťujúcej látky (váhová výdatnosť). Vo výpočte boli samostatne uvažované
tuhé látky, SO2, NOx, CO, H2S, CS2.
Ostatné znečisťujúce látky boli zaradené do troch skupín: zmes organických
znečisťujúcich látok, zmes anorganických znečisťujúcich látok a uhľovodíky.
Pre získanie reálnej hodnoty pri výpočte znečistenia ovzdušia, je potrebné
k vypočítanej koncentrácii škodliviny pripočítať jej pozaďovú hodnotu.
Hodnoty pozaďových koncentrácií znečisťujúcich látok SO2, tuhých
látok, NOx a CO sa odvodili z merania na pozaďových staniciach.
Pre účely ERS bol tiež vypočítaný a na mape interpretovaný index znečistenia
ovzdušia pre 3 znečisťujúce látky - NOx, SO2 a tuhé
látky (pozri obr.č.1).
Voda
Hodnotenia za územie SR, čo sa týka povrchových aj podzemných vôd,
vykonal tím pracovníkov SHMÚ pod vedením Ing. Rončáka, CSc. Do spracovania
podkladových materiálov pre tvorbu máp ohrozenia povrchových vôd boli prioritne
zahrnuté výsledky sledovania kvality povrchových tokov SR, ktoré sú súčasťou
ČMS - Voda. Takto zostavená databáza údajov bola hodnotená podľa kritérií,
ktoré sú uvedené v nariadení SR 242/1993 Z.z. a STN 75 7211 “Klasifikácia
povrchových vôd” a kritérií zatriedenia podľa Dohody o hraničných vodách
medzi SR a Maďarskom (eutrofizácia).
V Národnom environmentálnom akčnom programe boli identifikované hlavné
problémy, ktoré vplývajú na kvalitu povrchových vôd a biodiverzitu vodných
ekosystémov. Medzi také patria hlavne eutrofizačné procesy (vysoký obsah
nutrientov N a P) a obsah ťažkých kovov a špecifických organických
látok vo vodnom prostredí. Pri spracovaní máp ohrozených oblastí sa preto
pozornosť sústredila práve na tieto dve hľadiská, pretože napríklad obsah
ľahko rozložiteľných látok vyjadrený ukazovateľmi kyslíkového režimu nie
je v pomeroch SR, najmä na veľkých tokoch, významnejším problémom. Ďalej
pri spracovaní mapy, ktorá vyjadruje ekologický stav povrchových tokov,
bol vzatý za základ hodnotenia saprobný index. Je obdobou biologických
indexov charakterizujúcich stupeň biodiverzity vodných ekosystémov a zároveň
odráža hladinu organického znečistenia (ľahko odbúrateľné) povrchových
vôd. Pri zostrojení výslednej mapy bol urobený prienik týchto 3 hodnotení
(pozri obr. č. 2).
Pri spracovaní problematiky ohrozenia podzemných vôd boli vzaté do
úvahy najmä dva indikátory: zaťaženie podzemných vôd atmosferickou depozíciou
acidifikačných zmesí, čo znázorňuje Mapa prekročení kritických zaťaží acidity
- podzemné vody (Závodský et al. 1996) a obsah zdraviu škodlivých chemických
látok vyjadrený stupňom toxicity Ct .
Výpočtom prekročení kritických záťaží a stupňa toxicity boli získané
dve vrstvy, prekrytím ktorých vznikla výsledná mapa ohrozených oblastí
podzemných vôd. Obidve vrstvy nezávisle na sebe zaraďujú podzemné vody
do 5 tried čistoty, pričom poukazujú na kvalitu podzemných vôd na území
Slovenska z dvoch rôznych pohľadov - acidifikácie vôd a ich zdravotnej
závadnosti. Je zrejmé, že tieto dve vlastnosti často spolu súvisia. Pri
prekrývaní vrstiev bol použitý “princíp najhoršej udalosti”. To znamená,
že ak napr. z hľadiska acidifikácie boli vody na danom území zaraďované
do III. triedy, pričom stupeň toxicity poukazoval na IV. triedu čistoty,
výsledkom bolo priradenie horšej, čiže v tomto prípade IV. triedy čistoty
(pozri obr.č.3).
Prírodný charakter povrchových a podzemných vôd je daný primárne geologickou
štruktúrou kolektora a drénujúceho povodia, sekundárne je kvalita vôd ovplyvňovaná
hlavne ľudskou činnosťou v povodí. Znečistenie sa do povrchových a podzemných
vôd dostáva tak z bodových ako aj z plošných zdrojov znečistenia. Pri tvorbe
analytických máp boli brané do úvahy obidva druhy zdrojov znečistenia.
Geologické prostredie
Problematiku spracoval kolektív pracovníkov GSSR pod vedením RNDr. Marsinu,
CSc. Výsledná mapa predstavuje model popisujúci jednotlivé zložky geologického
prostredia. Zjednotením (prienikom) vrstiev sú geometricky spájané prvky
z 2 mapových vrstiev až po zjednotenie všetkých vrstiev. Pritom “váha”
každej vrstvy nie je rovnaká a hodnotila sa od 1 do 3 bodov. Hodnotené
boli nasledujúce vrstvy: horninové prostredie, ložiská nerastov, geodynamické
javy (svahové deformácie, seizmicita, presadanie zemín, erózne javy, zvetrávanie,
neotektonické pohyby a eolická činnosť) prírodná rádioaktivita Na základe
plošného zobrazenia hodnotených fenoménov došlo k rozdeleniu územia Slovenska
na plochy štyroch tried, pričom plošne prevláda prostredie vyhovujúce (trieda
II, pozri obr. č. 4).
Pôda
V rámci dokumentu Stratégia priestorového rozvoja a usporiadania Slovenska
- SAŽP (variant 1996) bola k dispozícii mapa v M 1:500 000 “Kontaminácia
pôdneho fondu” ako produkt Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti Bratislava,
ktorá sa po konzultácii s Ing. Linkešom, CSc. z VÚPÚ v ERS využila. Veľmi
rizikové až intoxikované oblasti kontaminácie pôd úzko korešpondujú s ohrozenými
oblasťami SR s vysokou imisnou záťažou (či už v minulosti, alebo doposiaľ),
ako sú Stredný Spiš, Jelšava - Lubeník, Horná Nitra, Žiar na Hronom. Veľmi
zaujímavé sú rizikové oblasti 1. stupňa (obsah najmenej jedného kontaminantu
pôd je vyšší ako pozaďové hodnoty v SR). Viažu sa najmä na hornatiny a
vrchoviny. V severnej a západnej časti SR sú to (Biele Karpaty, Javorníky,
Malá Fatra, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Spišská Magura), z toho možno
usudzovať diaľkové prenosy škodlivín zo zahraničia. Ďalej sa tento stupeň
kontaminácie viaže tiež na Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Volovské vrchy a pod.,
kde sa už jedná zrejme o kombináciu viacerých vplyvov.
Biota
Ako hlavný indikátor boli interpretované výsledky monitoringu lesov
na území SR - ukazovateľ defoliácie lesa. Bola zostavená mapa, ktorá podľa
tohto ukazovateľa delí územie SR do 5 tried. V tomto prípade sa jedná o
jediný indikátor, kde sa čiastočne upustilo od zásady, že v rámci ERS môžu
byť využité len celoplošne (za územie SR) interpetovateľné podklady. Indikátor
bol využitý len ako pomocný, resp. za nelesnú krajinu sa vykonala aproximácia
monitorovaných hodnôt za širšie zázemie.
Odpady
Samotný vznik odpadov ešte nemusí znamenať priame ohrozenie životného
prostredia. V tom je problematika odpadov v rámci environmentálnej regionalizácie
zložitá. Okrem toho, údaje o vplyve neriadených skládok vzniknutých v minulosti
prakticky na území celého štátu (najmä v blízkosti väčších miest a priemyselných
objektov) sa získavajú až v súvislosti so sanáciou týchto skládok, ako
priamych príčin znečisťovania životného prostredia. Preto riešiteľ analýzy
odpadov pre ERS (SAŽP - Centrum odpadového hospodárstva, pod vedením Ing.
Lacušku, CSc.) pre celoplošné porovnanie zaťaženia územia vplyvom odpadov
použil údaje z monitorovania vzniku odpadov spracované za okresy SR, a
to predovšetkým údaje o produkcii nebezpečných odpadov (predstavujú najväčšie
riziko pre ŽP) a o forme nakladania s nimi.
Autorský tím ERS zvažoval zaradenie ďalších aspektov, ktoré by mohli
prispieť k optimalizácii aktualizovanej ERS. Predovšetkým išlo o tieto
okruhy problémov: hluková záťaž, emisná záťaž z automobilovej dopravy,
a výskyt troposférického ozónu. Podľa našich zistení, v podmienkach SR
však v tomto smere nie je k dispozícii ucelený, celoplošne interpretovateľný
súbor zodpovedajúcich údajov.
(Dokončenie v budúcom čísle)
RNDr. Peter Bohuš,
SAŽP - Centrum oživenia krajiny ohrozených oblastí, Košice