Východiská
        Od roku 1993 sa v materiáloch rezortu MŽP SR uvádzala environmentálna regionalizácia Slovenska (ERS) prevzatá z Atlasu životného prostredia a zdravia obyvateľstva ČSFR, Brno 1992. Vzhľadom na dynamiku zmien v slovenskej spoločnosti v prvej polovici 90-tych rokov, ktoré sa premietali i do stavu životného prostredia v regiónoch Slovenska, bolo žiaduce pristúpiť k vypracovaniu aktualizovaného pohľadu na ERS. Pred touto úlohou stála skupina pracovníkov Slovenskej agentúry životného prostredia na začiatku r. 1997 s vedomím požiadavky odovzdať výsledky svojej práce do konca augusta 1997 MŽP SR. Postup autorov predchádzajúcej ERS z r. 1992 nebol, ani objektívne nemohol byť formalizovaný do tej miery, aby bolo možné zopakovať ich cestu. Bolo treba nájsť novú metodiku na ceste k aktualizácii ERS.
 
 
        Postupy a metodické zásady
        Autori aktualizácie ERS hľadajúc filozofické východiská úlohy a vhodné metódy postupu vykonali celý rad úvodných postupových krokov, z ktorých spomenieme 3 podstatné:         Úvodná “hľadačská” fáza prác na aktualizácii ERS bola zavŕšená na workshope v rámci výstavy ENVIRO Nitra v apríli 1997. To už bol vyprofilovaný tím odborníkov z rôznych inštitúcií zapojených do ERS. Základom odbornej diskusie sa stali referáty jednotlivých zodpovedných riešiteľov o priebežnom stave zložiek ŽP a rizikových faktorov: ovzdušie - (zástupca Geofyzikálneho ústavu SAV), voda - (zástupca SHMÚ), geologické prostredie - (zástupca GSSR), pôda - (zástupca SAŽP - COKOO a VÚPÚ), biota - (zástupca SAŽP - COKOO), odpad - (zástupca SAŽP - COH), hluk - (zástupca ŠZÚ). Závery workshopu priniesli podnety pre ďalší postup analýz a metodiku syntetickej fázy prác na aktualizácii ERS. Celkove sa tím riešiteľov v pracovnom postupe opieral o nasledujúce všeobecné metodické zásady:         Osobitne sa treba zmieniť o tom, že v celej úlohe bol kladený dôraz na antropocentrický prístup k úlohe. Človek svojou činnosťou narušuje štruktúru krajiny a vytvára environmentálne záťaže, no súčasne je i rozhodujúcim meradlom spätného negatívneho pôsobenia faktorov poškodeného životného prostredia v niektorých regiónoch. Toto hľadisko pokladáme pri aktualizácii ERS za kľúčové, preferenčne sa uplatňujúce vo fáze analýz i syntéz.

        V porovnaní s autormi mapy Úroveň ŽP z atlasu z r. 1992 bola práca na aktualizácii poznamenaná snahou rozšíriť analytické vstupy, napr. o aktuálne výsledky monitoringu, o širší okruh znečisťujúcich látok dostávajúcich sa vo forme emisií do ovzdušia, podchytiť problematiku odpadov, atď. Naproti tomu boli do určitej miery vedome potlačené doplnkové hodnotenia krajinárskej a urbanistickej vhodnosti. Napr. použitie indikátora “Kategorizácia podmienok na rekreáciu” sa vylúčilo, lebo primárne nevypovedá ani o človeku ako pôvodcovi environmentálnej záťaže územia, ani o tom, ako je (či môže byť) obyvateľ konkrétneho regiónu spätne ovplyvnený stavom životného prostredia.

        Vychádzame z názoru, že charakterizovanie environmentálnej situácie formou zostavenia environmentálnej regionalizácie prevažne ako zhodnotenia negatív stavu ŽP a zastavenie sa na tomto stupni hodnotenia je dôležité z hľadiska cieľa ERS. Súbežné hodnotenie negatív a pozitív stavu ŽP by síce prispelo k naplňovaniu komplexnosti pojmu environmentálny, no prekročením únosnej hranice počtu prvkov hodnotených za každý región by zahmlilo výstupy z úlohy.
 
 
        Analýzy
        Pre priblíženie postupu prác uvádzame základné prístupy v rámci jednotlivých zložiek ŽP a rizikových faktorov (podrobnejšie za ovzdušie a vodu, ako hlavných nositeľov environmentálnej charakteristiky regiónu).

Ovzdušie

        Analýzu stavu znečistenia ovzdušia pre potreby aktualizácie ERS vykonal kolektív Geofyzikálneho ústavu SAV pod vedením Doc. RNDr. Heseka, CSc. Hlavným cieľom riešenia bolo vypracovanie analytických máp SR (mierka 1:500 000), s distribúciou koncentrácie znečisťujúcich látok, ktoré boli v roku 1995 emitované na Slovensku do ovzdušia. Distribúcia znečisťujúcich látok bola spracovaná ako matematický model. Počítala sa podľa slovenskej metodiky výpočtu znečistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov. Pre splnenie cieľa bolo treba metodiku modifikovať tak, aby bolo možné počítať súvislé pole koncentrácie znečisťujúcej látky pre celé Slovensko. To je možné v prípade, ak určitej skupine zdrojov znečisťujúcej látky sa priradí veterná ružica dlhodobo typická pre danú oblasť.
 

 
 
        Odborné konzultácie a údaje o zdrojoch znečistenia ovzdušia v roku 1995 poskytol SHMÚ. Medzi hlavné vstupné informácie o zdrojoch patrila výška komína, teplota a rýchlosť z komína vystupujúcich spalín a emisia znečisťujúcej látky (váhová výdatnosť). Vo výpočte boli samostatne uvažované tuhé látky, SO2, NOx, CO, H2S, CS2. Ostatné znečisťujúce látky boli zaradené do troch skupín: zmes organických znečisťujúcich látok, zmes anorganických znečisťujúcich látok a uhľovodíky. Pre získanie reálnej hodnoty pri výpočte znečistenia ovzdušia, je potrebné k vypočítanej koncentrácii škodliviny pripočítať jej pozaďovú hodnotu. Hodnoty pozaďových koncentrácií znečisťujúcich látok SO2, tuhých látok, NOx a CO sa odvodili z merania na pozaďových staniciach. Pre účely ERS bol tiež vypočítaný a na mape interpretovaný index znečistenia ovzdušia pre 3 znečisťujúce látky - NOx, SO2 a tuhé látky (pozri obr.č.1).
 
Voda

        Hodnotenia za územie SR, čo sa týka povrchových aj podzemných vôd, vykonal tím pracovníkov SHMÚ pod vedením Ing. Rončáka, CSc. Do spracovania podkladových materiálov pre tvorbu máp ohrozenia povrchových vôd boli prioritne zahrnuté výsledky sledovania kvality povrchových tokov SR, ktoré sú súčasťou ČMS - Voda. Takto zostavená databáza údajov bola hodnotená podľa kritérií, ktoré sú uvedené v nariadení SR 242/1993 Z.z. a STN 75 7211 “Klasifikácia povrchových vôd” a kritérií zatriedenia podľa Dohody o hraničných vodách medzi SR a Maďarskom (eutrofizácia).
        V Národnom environmentálnom akčnom programe boli identifikované hlavné problémy, ktoré vplývajú na kvalitu povrchových vôd a biodiverzitu vodných ekosystémov. Medzi také patria hlavne eutrofizačné procesy (vysoký obsah nutrientov N a P) a obsah ťažkých kovov a špecifických organických látok vo vodnom prostredí. Pri spracovaní máp ohrozených oblastí sa preto pozornosť sústredila práve na tieto dve hľadiská, pretože napríklad obsah ľahko rozložiteľných látok vyjadrený ukazovateľmi kyslíkového režimu nie je v pomeroch SR, najmä na veľkých tokoch, významnejším problémom. Ďalej pri spracovaní mapy, ktorá vyjadruje ekologický stav povrchových tokov, bol vzatý za základ hodnotenia saprobný index. Je obdobou biologických indexov charakterizujúcich stupeň biodiverzity vodných ekosystémov a zároveň odráža hladinu organického znečistenia (ľahko odbúrateľné) povrchových vôd. Pri zostrojení výslednej mapy bol urobený prienik týchto 3 hodnotení (pozri obr. č. 2).
 

 
 
        Pri spracovaní problematiky ohrozenia podzemných vôd boli vzaté do úvahy najmä dva indikátory: zaťaženie podzemných vôd atmosferickou depozíciou acidifikačných zmesí, čo znázorňuje Mapa prekročení kritických zaťaží acidity - podzemné vody (Závodský et al. 1996) a obsah zdraviu škodlivých chemických látok vyjadrený stupňom toxicity Ct .
        Výpočtom prekročení kritických záťaží a stupňa toxicity boli získané dve vrstvy, prekrytím ktorých vznikla výsledná mapa ohrozených oblastí podzemných vôd. Obidve vrstvy nezávisle na sebe zaraďujú podzemné vody do 5 tried čistoty, pričom poukazujú na kvalitu podzemných vôd na území Slovenska z dvoch rôznych pohľadov - acidifikácie vôd a ich zdravotnej závadnosti. Je zrejmé, že tieto dve vlastnosti často spolu súvisia. Pri prekrývaní vrstiev bol použitý “princíp najhoršej udalosti”. To znamená, že ak napr. z hľadiska acidifikácie boli vody na danom území zaraďované do III. triedy, pričom stupeň toxicity poukazoval na IV. triedu čistoty, výsledkom bolo priradenie horšej, čiže v tomto prípade IV. triedy čistoty (pozri obr.č.3).
 
 
 
        Prírodný charakter povrchových a podzemných vôd je daný primárne geologickou štruktúrou kolektora a drénujúceho povodia, sekundárne je kvalita vôd ovplyvňovaná hlavne ľudskou činnosťou v povodí. Znečistenie sa do povrchových a podzemných vôd dostáva tak z bodových ako aj z plošných zdrojov znečistenia. Pri tvorbe analytických máp boli brané do úvahy obidva druhy zdrojov znečistenia.
 
Geologické prostredie
 
Problematiku spracoval kolektív pracovníkov GSSR pod vedením RNDr. Marsinu, CSc. Výsledná mapa predstavuje model popisujúci jednotlivé zložky geologického prostredia. Zjednotením (prienikom) vrstiev sú geometricky spájané prvky z 2 mapových vrstiev až po zjednotenie všetkých vrstiev. Pritom “váha” každej vrstvy nie je rovnaká a hodnotila sa od 1 do 3 bodov. Hodnotené boli nasledujúce vrstvy: horninové prostredie, ložiská nerastov, geodynamické javy (svahové deformácie, seizmicita, presadanie zemín, erózne javy, zvetrávanie, neotektonické pohyby a eolická činnosť) prírodná rádioaktivita Na základe plošného zobrazenia hodnotených fenoménov došlo k rozdeleniu územia Slovenska na plochy štyroch tried, pričom plošne prevláda prostredie vyhovujúce (trieda II, pozri obr. č. 4).
 
 
 
Pôda

        V rámci dokumentu Stratégia priestorového rozvoja a usporiadania Slovenska - SAŽP (variant 1996) bola k dispozícii mapa v M 1:500 000 “Kontaminácia pôdneho fondu” ako produkt Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti Bratislava, ktorá sa po konzultácii s Ing. Linkešom, CSc. z VÚPÚ v ERS využila. Veľmi rizikové až intoxikované oblasti kontaminácie pôd úzko korešpondujú s ohrozenými oblasťami SR s vysokou imisnou záťažou (či už v minulosti, alebo doposiaľ), ako sú Stredný Spiš, Jelšava - Lubeník, Horná Nitra, Žiar na Hronom. Veľmi zaujímavé sú rizikové oblasti 1. stupňa (obsah najmenej jedného kontaminantu pôd je vyšší ako pozaďové hodnoty v SR). Viažu sa najmä na hornatiny a vrchoviny. V severnej a západnej časti SR sú to (Biele Karpaty, Javorníky, Malá Fatra, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Spišská Magura), z toho možno usudzovať diaľkové prenosy škodlivín zo zahraničia. Ďalej sa tento stupeň kontaminácie viaže tiež na Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Volovské vrchy a pod., kde sa už jedná zrejme o kombináciu viacerých vplyvov.

 
Biota

        Ako hlavný indikátor boli interpretované výsledky monitoringu lesov na území SR - ukazovateľ defoliácie lesa. Bola zostavená mapa, ktorá podľa tohto ukazovateľa delí územie SR do 5 tried. V tomto prípade sa jedná o jediný indikátor, kde sa čiastočne upustilo od zásady, že v rámci ERS môžu byť využité len celoplošne (za územie SR) interpetovateľné podklady. Indikátor bol využitý len ako pomocný, resp. za nelesnú krajinu sa vykonala  aproximácia monitorovaných hodnôt za širšie zázemie.

 
Odpady

        Samotný vznik odpadov ešte nemusí znamenať priame ohrozenie životného prostredia. V tom je problematika odpadov v rámci environmentálnej regionalizácie zložitá. Okrem toho, údaje o vplyve neriadených skládok vzniknutých v minulosti prakticky na území celého štátu (najmä v blízkosti väčších miest a priemyselných objektov) sa získavajú až v súvislosti so sanáciou týchto skládok, ako priamych príčin znečisťovania životného prostredia. Preto riešiteľ analýzy odpadov pre ERS (SAŽP - Centrum odpadového hospodárstva, pod vedením Ing. Lacušku, CSc.) pre celoplošné porovnanie zaťaženia územia vplyvom odpadov použil údaje z monitorovania vzniku odpadov spracované za okresy SR, a to predovšetkým údaje o produkcii nebezpečných odpadov (predstavujú najväčšie riziko pre ŽP) a o forme nakladania s nimi.

        Autorský tím ERS zvažoval zaradenie ďalších aspektov, ktoré by mohli prispieť k optimalizácii aktualizovanej ERS. Predovšetkým išlo o tieto okruhy problémov: hluková záťaž, emisná záťaž z automobilovej dopravy, a výskyt troposférického ozónu. Podľa našich zistení, v podmienkach SR však v tomto smere nie je k dispozícii ucelený, celoplošne interpretovateľný súbor zodpovedajúcich údajov.

(Dokončenie v budúcom čísle)