Nepopulárne živočíchy, alebo aj vy trpíte predsudkami ? (2)

        Bojíte sa hada ? Na túto otázku vám určite mnohí dajú kladnú odpoveď. Ak sa však pýtate na dôvody, odpovede sa rôznia. Niekomu sú hady odporné pre ich údajne slizké telo, iní sa boja ich uhrančivého pohľadu, ďalší jedovatého uštipnutia. Všeobecne však môžeme povedať, že mnohí svoj strach z hadov nevedia ani vysvetliť a považujú to za niečo prirodzené, čo je dané človeku už oddávna. Preto odpor ľudí k hadom nie je záležitosťou rozumu, ale skôr podvedomia a tradícií. Ak načrieme do histórie zistíme, že už v dávnych dobách boli hady najobávanejšie živočíchy a zohrávali poprednú úlohu v poverách a povestiach. Len si spomeňme na biblický príbeh Adama a Evy, alebo na pána Beckovského hradu, kde práve had bol príčinou splnenia kliadby, alebo na starú, niekde i dnes rozšírenú poveru, že hady rady pijú mlieko kravám priamo z vemena. Takýchto príkladov by sa dalo vymenovať ešte mnoho. No nie všade na svete sú hady obávanými živočíchmi. V niektorých krajinách ich uctievajú a pripisujú im zvláštnu moc. Napríklad v egyptskej symbolike sprevádzajú hady predstaviteľov plodnosti, sú aj symbolom ochrany, úspechu, sily života a smrti. Hady zaberajú významné miesto aj v iných kultúrach sveta, hojne sa vyskytujú v mytológii, v bájach a kultoch, výtvarných dielach a v architektúre. Podoby hadov dávajú svojím bohom Číňania a Japonci, Indovia v nich vidia zobrazenie múdrosti a veria, že zabitie hada spôsobuje nešťastie, budhistické náboženstvo považuje hada - kobru za najposvetnejšie zviera a známy symbol medicínskej vedy, Aeskulap, ochranné božstvo rímskych lekárov, uznávaný dodnes aj u nás, je zobrazený ako fúzatý muž s palicou ovinutou hadom.
 
 

Užovka stromová v útočnom postoji	Užovka obyčajná

 
        Vráťme sa však späť do Európy, kde hady patria azda k najprenasledovanejším živočíchom. Odpor voči hadom je u väčšiny ľudí zakorenený už od malička. Veľkou mierou sa na tom podieľajú rozprávky, ktoré takmer vo všetkých prípadoch predstavujú hady ako zákerné, veľmi nebezpečné a život ohrozujúce tvory. Niet preto divu, že človek si už od najútlejšieho veku zafixuje, že hady sú zlé a treba ich zabíjať. Nemalý podiel na tejto predstave má často i zlý príklad rodičov, čo získaný názor často len umocňuje. Celkovo však môžeme povedať, že o hadoch a ich spôsobe života má mnoho ľudí veľmi skreslené predstavy. Často vládne názor, že všetky hady sú jedovaté, na čo dopláca veľa neškodných druhov. Stáva sa totiž takmer pravidlom, že pri stretnutí s akýmkoľvek druhom hada mnohí reagujú tak, že ho zabijú, a to s pocitom, že vykonali veľmi záslužný čin. Pritom však vôbec netušia, že usmrtili neškodného a veľmi užitočného živočícha, ktorý im nijak nemohol ublížiť. Hadov v posledných rokoch ubúda. Nie je to len pre vedomé usmrtenia človekom, ale aj vplyvom chemizácie a likvidácie ich prirodzených biotopov.
 
 

Užovka hladká

 
        Naša príroda je na hady pomerne chudobná. Vyskytuje sa v nej len 5 druhov, z nich len jeden je jedovatý. Nájdeme ich na rôznych biotopoch od nížin až po vysokohorský stupeň. Na jar, keď sa dostatočne oteplí, vychádzajú hady zo svojich zimných úkrytov, kde prečkali studenú časť roka. Ich aktivita je veľmi závislá od teploty okolia, pretože ide o živočíchy s premenlivou telesnou teplotou. Hady sú najaktívnejšie pri teplote od 20 do 25 °C, pri nižších alebo vyšších teplotách ich aktivita klesá. Po vylezení z úkrytov sa hady pária. Pri párení sa k samičke zlieza i viac samcov a pri súperení vytvárajú posplietané klbká - známe hadie súboje. Po oplodnení sa v tele samice vyvíjajú vajíčka, ktoré po dozretí znáša do rôznych úkrytov v zemi, v skalách, do práchnivých pňov a pod. Z nich sa po určitom čase závislom od teploty a vlhkosti, liahnu mláďatá, ktoré sú hneď samostatné. Niektoré druhy sú živorodé, žo znamená, že obal vajíčka praskne ešte v tele matky, alebo hneď po nakladení. Hady sa živia len živočíšnou potravou. Spotreba potravy v mnohom závisí od počasia. Pri chladných dňoch hady často nevyliezajú zo svojich úkrytov a vydržia hladovať i mnoho dní. Korisť chytajú rôznymi spôsobmi. Niektoré korisť obtočia a zadusia, iné ju požierajú zaživa, ďalšie usmrcujú svojim jedom. Korisť požierajú hady vždy celú. Vďaka pohyblivej čelusti sú často schopné prehltnúť i viacnásobne väčšiu korisť, ako je ich objem hlavy. Zmyslové schopnosti hadov nie sú veľmi dokonalé. Slabo vidia, nepočujú, reagujú však na prudké pohyby a otrasy pôdy. Dostatočne majú vyvinutý i čuch. Niekoľkokrát za rok zvliekajú pokožku. Keď nastanú chladné jesenné dni, hady zaliezajú do svojich zimných úkrytov, kde prečkávajú studenú časť roka. Niektoré druhy, napr. vretenice, sa na zimu združujú do menších alebo väčších skupiniek, niekedy až 100 exemplárov, a spoločne prespávajú zimu. Počas zimného spánku upadajú do úplnej strnulosti. Všetky životné funkcie sú obmedzené na minimum, niektoré sú i úplne zastavené.
 
 

Vretenica obyčajná (čierba forma)

 
        Z našich druhov spomeňme aspoň tú najobávanejšiu - vretenicu. Vretenica obyčajná patrí k našim najprenasledovanejším hadom. Strach z jedovatého uhryznutia je veľký a často sa zveličuje. Počet ľudí, ktorých uhryzla vretenica, nie je až taký veľký, ako sa často rozpráva a smrťou sa končí len veľmi zriedka. Je dôležité poznamenať, že vretenica na človeka nikdy nezaútočí sama od seba. Preto sú fámy, že pri podráždení vretenica človeka prenasleduje, nepravdivé. Vždy keď má na to príležitosť radšej sa odplazí do úkrytu. K útoku a jedovatému pohryznutiu dochádza najmä vtedy, ak ju prekvapíme a nemá možnosť úniku. Čo robiť v prípade, že nás uhryzne vretenica ? V prvom rade nepodlahnime panike a ranu ošetrime. Dôležité je z rany vytlačiť alebo vysať krv. Nad miestom vpichu smerom k srdcu ranu podviažeme, nie však tak, aby sme úplne zastavili prúdenie krvi. Zbytočne sa nenamáhame a čo najskôr vyhľadáme lekársku pomoc. Účinok jedu našej vretenice sa v súčasnosti u zdravého človeka nepovažuje za životu nebezpečný. Jed je najnebezpečnejší pre ľudí trpiacich chorobami krvného obehu.

        Hady majú mnoho nepriateľom. Sú častou korisťou kún, lasíc, ježov, dravých vtákov, bocianov a pod. Najúhlavnejším nepriateľom hadov je však človek. Zamyslime sa nad tým, veď aj hady patria neodmysliteľne do našej prírody a majú v nej pevné a nenahraditeľné miesto.

Ing. Ľubor Čačko
/