Slovenske muzeum

PODIEL SLOVENSKÉHO MÚZEA OCHRANY PRÍRODY A JASKYNIARSTVAV PROCESE SKVALITŇOVANIA ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
Z poslania Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktorým je zhromažďovanie, odborné spravovanie a využívanie hmotných dokumentov o vývine a súčasnom stave ochrany prírody a jaskyniarstva vyplýva, že jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj problematika environmentálnej výchovy. V špecificky zameranej kultúrnovýchovnej činnosti sa totiž zúročuje výchovné pôsobenie múzea zamerané na posilňovanie environmentálneho vedomia prakticky všetkých skupín jeho návštevníkov. Prostriedky, ktoré má pre tento účel k dispozícii, vyplývajú z podstaty múzejnej činnosti. Charakterizuje ich práca so zbierkami, aby ich prostredníctvom následne dochádzalo k osobitnému kultúrnotvorného osvojovaniu prírodných a iných skutočností.

Štruktúra zbierok odráža úsilie o komplexné dokumentovanie celej záujmovej sféry múzea s ohľadom na jeho celoslovenský charakter a pôsobnosť. Zbierky tvoria kolekcie vo vzťahu k speleológii, jaskyniarstvu a ochrane prírody.

Základom speleologických zbierok sú kolekcie sintrov rôznych tvarov vyskytujúcich sa v jaskyniach a krasových, či iných horninách, škrápoch a drobných krasových formách. Zaujímavá je aj zbierka máp a plánov. Spolu s prístrojmi a pomôckami dokumentuje vývoj merania a zobrazovania jaskýň. Ďalšie kolekcie popri výstroji, lezeckých a iných pomôckach používaných v jaskynnom prostredí dokumentujú činnosť speleologického prieskumu a výskumu, techniku sprístupňovania, spôsoby osvetlenia a iné sféry záujmu človeka v jaskyniach. Zbierka fotografických pamiatok zachytáva takmer celú historiu jaskynného fotografovania na Slovensku.

Expozícia Chránená príroda, časť Sintrové formy jaskýň

Zbierka archeologických pamiatok súvisí s krátkodobým alebo iným osídlením jaskýň. Sem patrí aj kolekcia historických pamiatok. Svedčia o využívaní jaskýň ako krátkodobých útulkoch pustovníkov, pytliakov, obyvateľstva v časoch nebezpečenstva, resp. slúžiacich ako objekt inej pozornosti okolitého obyvateľstva.
Vo vzťahu k ochrane prírody dominujú zbierky chránených a ohrozených druhov fauny i flóry, či druhov dokumentujúcich charakter rastlinných a živočíšnych spoločenstiev jednotlivých biotopov. Rozsiahla zbierka minerálov sa orientuje na ich vlastnosti, charakter a výskyt z hľadiska lokalít, systematiku triedenia a niektoré aspekty ochrany jednotlivých druhov a pod.

        Zbierky numizmatické, filatelistické, filumenistické a drobných tlačí sa tematicky orientujú na jaskyne a chránenú prírodu. Súvisia aj s jaskyniarstvom, záujmom o prírodu a princípmi jej ochrany. Vzťahujú sa na propagáciu jaskýň a chránených častí prírody, či niektoré odborné a iné aktivity človeka. Významnú skupinu tvoria výtvarné a literárne pamiatky vo vzťahu k jaskyniam a chráneným častiam prírody. Ich organickou súčasťou sú aj rôzne písomné pamiatky, ktoré súvisia s konkrétnou činnosťou osôb v jaskyniarstve a ochrane prírody.
        Špecifickým prvkom múzea je ústredná evidencia a dokumentácia krasových javov Slovenska. Jej prostredníctvom sústreďuje údaje o polohe, genéze, tvare, či ďalších náležitostiach cca 4000 krasových javoch a iný dokumentačný materiál o jaskyniach, resp. krase na Slovensku. Ich spracovanie sa rieši automatizovaným informačným systémom CAVIS. Od roku 1981 dokumentáciu podobného charakteru vytvára aj so zameraním na chránené časti prírody. V spojitosti so zbierkami vzniká tak významný fyzicko-informačný celok vhodný pre prax rôznych inšitúcií, čo využívajú informácie na úseku jaskyniarstva a ochranu prírody.
        Inou špeciálnou oblasťou múzea je knižnica, jediné špecializované pracovisko svojho druhu v Slovenskej republike. Jej fondy sa orientujú na múzejníctvo, speleológiu, jaskyniarstvo, ochranu prírody, ekológiu a príbuzné disciplíny. Popri publikáciách domácej proveniencie významnú súčasť tvorí zahraničná literatúra, z mnohých krajín Európy, Ázie, Ameriky a Austrálie. Fondy knižnice sa spracovávajú počítačom knižničným programom LIBRARY. Knižnica prostredníctvom publikácií múzea realizuje výmenu literatúry s 34 krajinami sveta.

Expozícia Kras a jaskyne Slovenska, časť Jaskyne a človek

Múzeum od roku 1990 prebudovalo a rozšírilo svoje expozičné priestory, kde inštalovalo tieto expozície:

Chránená príroda (1992) - tvoria ju 3 samostatné časti: Sintrové formy jaskýň - sekundárna minerálna výplň. Časť je vzácna, ojedinelá. Iné jestvujú na mnohých miestach. Aerické útvary sú kryštálové jedince, kryštalické výrastky, povlaky, kôry, stalaktity, stalagmity, stalagnáty, štíty a bubny. K akvatickým patria jazerné a fluviálne formy.

Chránená flóra - t.j. rastliny rôznych spoločenstiev výskytom vzácne, ohrozené existenciou. Popri reliktných, endemických a vzácnych, druhy biotopov podliehajúcich technickým zásahom a s vlastnosťami, pre ktoré sú obeťou človeka.

Chránená fauna - druhy významné pre vedu a hospodárstvo, reliktné, endemické a dôležité ako rezerva genofondu. V niektorých prípadoch ich dopĺňajú nechránené živočíchy, ktoré sa pri zmene životných podmienok tiež môžu stať ohrozenými druhmi.

Kras a jaskyne Slovenska (1994) - delí sa na dve časti: Krasová krajina - rozšírenie krasu na Slovensku, podmienky jeho vývoja, krasový reliéf a krasové vody, krasová hydrológia, vývoj a morfológia jaskýň, výplň, typy krasových území, naše významné jaskyne, krasová krajina, jej využívanie a ochrana ako špecifického geosystému.

Jaskyne a človek - osídlenie jaskýň v paleolite, neolite, dobe bronzovej, halštate, železnej, rímskej, sťahovania národov, slovanskej. Stredoveké a novoveké pamiatky jaskýň, formovanie odborného záujmu od počiatkov po súčasnosť, sprístupnené jaskyne.

Minerály, výskyt, využitie a ochrana (1995) - orientuje sa na záujem človeka o nerasty, ich základné vlastnosti a systematiku triedenia, načrtáva problematiku rudného baníctva Slovenska a Liptova, zaoberá sa ochranou minerálov a ukážkami drahých i šperkových kameňov.

Ťažiskom výstavnej činnosti múzea je prezentácia ochrany prírody a jaskyniarstva na Slovensku (Človek a Dunaj, 1993; Veľkoplošné chránené územia Slovenska 1993; Národný park vznikol v USA,1995; Jaskyne a jaskyniari 1996; Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu, 1997 a pod.). Patria sem aj výstavy, ktoré svojím profilom do istej miery korešpondujú s odborným zameraním múzea (Sibírske drahé kamene, 1992; Motýle, chrobáky a hmyz sveta, 1994; Alergie a čo ďalej?, 1996; Divoké zvery národných parkov Tanzánie, 1997 a i.), resp. výstavy usilujúce o spestrenie programovej ponuky (Portugalská kartografia, 1992; História polície, 1995; 100. rokov kinematografie 1997 a pod.).

Z otvorenia výstavy Človek a Dunaj (1993)

Formou bienále sa na pôde múzea pravidelne uskutočňuje Speleofotografia, medzinárodná súťažná prehliadka jaskynnej fotografie. Jej ekvivalentom na úseku ochrany prírody je Ekofotografia. Dlhoročnú tradíciu v múzeu majú speleologické a ekologické večery. Ich obsahovú náplň zvyčajne tvorí prezentácia výsledkov a poznatkov zo zahraničných ciest a expedícií do význačných jaskýň a krasových území, národných parkov a iných pozoruhodných zvláštností prírody.
Múzeum v jarnom a jesennom období pravidelne usporadúva Ekologické dni. Tvorí ich súbor prednášok, videofilmov a iných podujatí so zameraním na environmentálnu výchovu. Sú určené školám ako doplnok, či rozšírenie výučbou nadobudnutých vedomostí. Záujemcom o jaskyne a jaskyniarstvo je určený Jaskyniarsky deň. Okrem prezentácie výsledkov práce múzea orientuje sa na výmenu poznatkov a súseností s prepojením na rôzne aktuality zo sveta jaskýň a jaskyniarstva. Počas Speleologických dní múzeum svojim návštevníkom ponúka cyklus zaujímavých podujatí vo vzťahu k jaskyniam na Slovensku a v zahraničí, resp. charakteru, zvláštnostiam i ochrane krasovej krajiny.

Demänovská jaskyňa Slobody

Činnosť múzea na úseku environmentálnej výchovy dokumentuje i celá škála iných podujatí, čo sa realizujú v spolupráci s okolitými školami. Okrem konkrétneho prínosu múzea pri tvorbe tzv. Ekotriedy na Základných školách Liptovské Sliače a Kvačany sú to aj rôzne putovné výstavy inštalované priamo na školách, prehliadku ktorých dopĺňajú rôzne sprievodné podujatia.

Marcel Lalkovič