V júni 1996 sa v Istanbule (Turecko) konala II. celosvetová Konferencia OSN o ľudských sídlach HABITAT II. Na konferencii sa schválili záväzné dokumenty, ako Istanbulská deklarácia o ľudských sídlach a Agenda Habitat (globálny akčný plán). Na rokovanie konferencie sa pripravila i Národná správa o rozvoji osídlenia a bývania v Slovenskej republike, vrátane Národného akčného plánu. Gestorom prípravy Národnej správy bolo Ministerstvo životného prostredia SR. Vypracovanie Národnej správy zabezpečovala Slovenská agentúra životného prostredia. Národná správa o rozvoji osídlenia a bývania sa predložila na rokvovanie vlády SR. Národný akčný plán prijala vláda SR uznesením č. 348 zo dňa 14. mája 1996.

        Od prerokovávania Národnej správy o osídlení a bývaní v Slovenskej republike vo vláde SR uplynul už viac ako rok. Preto sa na SAŽP pripravilo jej vyhodnotenie a odpočet úloh tak, aby sa spolu s odporúčaniami mohla opätovne predložiť na rokovanie vlády. Konkretizácia opatrení, záväznosť, kompetencie a zodpovednosť kľúčových účastníkov v procese postupného uskutočňovania cieľov Národného akčného plánu sa rozpracovala v 6-tich oblastiach, pričom návrh medzinárodnej spolupráce a pomoci pri rozvoji osídlenia a bývania je rozpracovaný v samostatnej časti.
 
 
        1. Opatrenia v oblasti rozhodovacieho systému

         V tejto oblasti sa pozornosť zamerala na vypracovanie, novelizáciu a prijímanie nových zákonov a právnych noriem na úseku osídlenia a bytovej politiky. Národná rada SR prijala zákon č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní SR, zákon č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a zákon č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, tiež novelu stavebného zákona a vyhlášky č. 83/1976 Zb..
        Pripravujú sa zákony o vyšších územných samosprávnych celkoch SR, o územnom plánovaní a novelizácia zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení tak, aby sa mohli čo najskôr dostať na odbornú diskusiu.

Mnohé z úloh, uvedených v tejto oblasti sú dlhodobejšieho charakteru, napr. zriadenie dvoch nových parlamentných výborov pre osídlenie a bývanie, zriadenie medzirezortnej vládnej komisie pre bývanie, zriadenie Národnej agentúry pre bývanie a v neposlednom rade zriadenie Inštitútu urbanizmu a územného plánovania. Ukazuje sa, že v tomto smere bude potrebné celú problematiku urýchliť, pretože na založenie Inštitútu sa viaže celá vedecká, výskumná a vzdelávacia činnosť v oblasti urbanizmu a územného plánovania. Úloha je v polohe zámeru, o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté.
        Jednou z dôležitých úloh je pripraviť komplexný rozbor legislatívneho a regulatívneho rámca sektoru bývania vo vzťahu k ekonomickej klíme SR a krajín EÚ, ktorá sa však zatiaľ nerealizuje a posúva sa na ďalšie obdobie. V oblasti rozhodovacieho systému sa uložila i úloha vytvoriť regionálnu politiku štátu. Koncepcia štátnej regionálnej politiky, ktorú predložil Úrad stratégie rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR, bola prijatá uznesením vlády SR č. 802 v novembri 1997.
 
 
        2. Opatrenie v oblasti riadiaceho a operačného systému

        V tejto oblasti sa ako hlavná úloha uložila vypracovať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu regionálnych celkov ako komplexných dokumentov usmerňujúcich rozvoj osídlenia. Jedným z takýchto dokumentov je Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS), ktorej II. návrh prerokovala vláda SR. Uznesením vlády SR č. 903/1997 boli schválené Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska - II. návrh. Tiež sa postupne vypracováva územnoplánovacia dokumentácia 8-mich krajov SR tak, aby sa v priebehu roka 1998 predložili návrhy na rokvovanie vlády SR.
        Ďalšou z úloh je vypracovať scenáre regionálnej politiky a rozvoja ekonomiky regiónov, predovšetkým rozvoja konverzných regiónov, vidieckych a horských regiónov, rozvoj cestovného ruchu v regiónoch a podpora regionálnej štruktúry. Tieto otázky však úzko súvisia s vypracovávaním koncepcií regionálneho rozvoja krajov. V spomínanej oblasti sa však nepodarilo doriešiť efektívnu registráciu vlastníctva pozemkov a zavedenie právnych noriem na podporu pozemkových trhov, i keď túto problematiku rieši zákon NR SR č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Tiež sa nepodarilo vypracovať metodické usmernenie na získavanie pozemkov pre novú bytovú výstavbu na základe skúseností v krajinách EÚ. Taktiež zaostáva vypracovanie komunálnej politiky rozvoja bývania s preukázaním spôsobov zabezpečenia pozemkov a technickej infraštruktúry pe bytovú výstavbu, i keď sa táto úloha postupne realizuje na úrovni miestnej samosprávy. Komunálnu politiku bývania krajských miest sa odporúča predložiť do NR SR. S tým súvisí aj otázka koordinácie medzirezortnej spolupráce v oblasti prípravy bytovej výstavby.
 
 
        3. Opatrenia v oblasti financovania a ekonomických podmienok

        V tejto oblasti sa za najdôležitejšiu úlohu považuje vytvoriť daňovú sústavu, ktorá by zohľadňovala princípy tvorby životného a sídelného prostredia z polohy samosprávnych orgánov tak, aby sa im vytvorili dostatočné ekonomické nástroje na aktívne ovplyvňovanie jeho tvorby. Tiež vytvorenie komplexného systému financovania bytovej výstavby v súlade s napĺňaním cieľov Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2000. Tento systém sa postupne vytvára (dotácia zo štátneho rozpočtu, z Fondu národného majetku, stavebné sporenie, úvery zo štátneho fondu rozvoja bývania, hypotékové úvery), aj keď je ho treba doplniť o ďalšie zvýhodnenie v oblasti daňovej politiky.

        K vytvoreným ekonomickým podmienkam pre dostupnosť bývania je nutné vytvárať aj podmienky pre výstavbu nájomných bytov. S tým súvisí postupná liberalizácia nájomného, ktorá podmieňuje výstavbu nájomných bytov. Veľmi dôležitá oblasť je aj otázka financovania sociálneho bývania a vytvorenie uceleného systému subvencií sociálne závislým obyvateľom, mladým rodinám a ťažko adaptovateľným sociálnym skupinám. V tejto súvislosti pripravuje Sekretariát splnomocnenca vlády SR doplnenie systémových opatrení rozvoja bývania v rámci systému financovania bytovej výstavby.
 
 
        4. Opatrenia v oblasti systému infraštruktúry a bytovej výstavby

        V rámci územnoplánovacej dokumentácie sídiel a zón, teda na miestnej úrovni sa plní jedna z hlavných úloh - využívať rezervy existujúcej výstavby a infraštruktúry uplatňovaním projektov humanizácie a modernizácie sídiel (z rokov 1950-1990) s vybudovanou infraštruktúrou a revitalizáciou zanedbaných centrálnych mestských zón. S tým súvisí otázka zabezpečenia výstavby, rekonštrukcie a prevádzky infraštruktúry ako kľúčového vstupu zvyšovania úrovne bývania s dôrazom na koncepčnú a prevádzkovú jednoduchosť a cenovú efektívnosť. Zatiaľ však nebola realizovaná úloha vypracovať metodiku opráv a údržby bytového fondu a uceleného riešenia projektov a realizácie bytovej výstavby pre mladé rodiny a sociálne ťažko adaptovateľné skupiny.
 
 
        5. Opatrenia v oblasti poznatkového systému

        V tejto oblasti sa dôraz kládol na vypracovanie teoretických podkladov pre tvorbu sídelného systému. Tomu by mala dopomôcť aj Stratégia priestorového rozvoja a usporiadania Slovenska, ktorej obstarávateľom je MŽP SR a spracovateľom SAŽP. Zatiaľ však nie je vytvorený komplexný výskum tvorby sídelného systému, preto treba urýchlene založiť Inštitút územného plánovania. Čiastkový výskum v tejto oblasti robí Sociologický ústav SAV.
        Dôležitou úlohou je tiež vypracovanie princípov, zásad a regulatívov ekologizácie sídiel, kde sa už vypracovávajú čiastkové úlohy, napr. Typológia stavieb vhodných pre jednotlivé krajinné oblasti z hľadiska zachovania regionálnych charakteristík a uplatnenie princípov ekologickej únosnosti, ktorej nositeľom je SAŽP. Potrebné je však vytvoriť ucelené riešenie tejto problematiky. Do tohto okruhu patrí i problematika výchovy obsluhy informačného systému územného rozvoja a využitia územia, ktoré sa zabezpečuje tiež prostredníctvom SAŽP.
 
 
        6. Opatrenia v oblasti informačného a monitorovacieho systému

        Ide tu predovšetkým o dobudovanie informačného systému životného prostredia ako súčasti štátneho informačného systému a vypracovanie zákona o poskytovaní informácií o stave životného prostredia. Z hľadiska územného rozvoja na všetkých hierarchických úrovniach treba vytvoriť nový ucelený projekt monitorovacieho systému s využitím informatických technológií GIS a DP. S tým súvisí i vytvorenie sústavy špecializovaných monitorovacích pracovísk na jednotlivých systémových úrovniach. Pre sektor bývania je potrebné vytvoriť informačnú bázu na základe podrobne špecifikovaných skupín ukazovateľov, pričom zber informácií orientovať do štruktúry súboru ukazovateľov, ktoré vypracovalo Stredisko OSN pre ľudské sídla (ÚNCHS).
 
 
        Záver

        Ciele Národného akčného plánu treba konkretizovať v jednotlivých rezortoch a sídlach v rámci SR, navzájom zosúladiť hlavné úlohy a bezodkladne pristúpiť k ich realizácii. Okruhy otázok treba špecifikovať z časového hľadiska na okamžité, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Zdá sa však, že v rámci stratégie a zámerov rozvoja v oblasti osídlenia a bývania by bolo potrebné posilniť otázky aglomeračnej tvorby a manažmentu rozvoja sídiel vo vidieckom priestore, manažmentu sídiel ako takých, venovať pozornosť posilneniu miestnych orgánov a ich sietí a združení, ako aj participácii verejnosti a občianskej angažovanosti. Tieto otázky bude potrebné prehĺbiť v rámci konkrétnych opatrení Národného akčného plánu.