(alebo o zelených skokanoch)
 
        Klepton je taxonomická kategória - jednotka, ktorou označujeme živočíšnu populáciu vzniknutú hybridogenézou. Vzniknuté medzidruhové krížence sa chovajú ako samostatný druh, t.j., sú schopné plodiť sebe podobné potomstvo a samostatne existovať.

        Ešte donedávna sa v našej zoologickej literatúre objavovali tri druhy tzv. zelených alebo vodných skokanov: skokan rapotavý (Rana ridibunda) - RR, skokan krátkonohý (Rana lessonae) - RL a skokan zelený (Rana esculenta) - RE. Výskumy však ukázali, že iba prvé dva druhy možno označiť ako "dobré", kým skokan zelený vznikol hybridogenézou týchto druhov. Tento proces sa začal v teplých interglaciáloch - medziľadových dobách, keď sa do Európy rozšíril z Malej Ázie skokan rapotavý a z refúgia na Apeninskom poloostrove postúpil na sever skokan krátkonohý. Hybridogenéza zelených skokanov ešte nie je skončená a najintenzívnejšie sa uskutočňuje práve na mnohých miestach v strednej Európe. V prípade skokana zeleného teda nemôžeme hovoriť o samostatnom druhu, ale označujeme ho ako klepton (skratka kl.) - Rana kl. esculenta. Nakoľko v praxi môže byť dosť problematické určiť jednotlivé druhy a krížence zelených skokanov, môžeme ich označiť aj ako hybridizujúci komplex, resp. Rana esculenta synklepton tvorený druhmi R. ridibunda, R. lessonae a kleptonom "esculenta".
 

 
 
        A ako vzniká hybridogenéza? Skrížením pôvodných druhov R. ridibunda (RR) a R. lessonae (RL) vzniknú hybridi generácie F1 s genetickou výbavou v telových bunkách RL. Pri zakladaní zárodočných tkanív však u nich nastane unikátny proces. Jedna chromozómová sada - najčastejšie po skokanovi krátkonohom (L) zanikne a zostávajúca sada po skokanovi rapotavom (R) sa zdvojí (RR). V procese tvorby pohlavných buniek vzniknú spermie a vajíčka s genómom R. Ak sa takýto kríženec spári znovu s R. lessonae (RL), opäť vznikne hybrid "esculenta". V prípade jeho spárenia s R. ridibunda (RR) však nevznikne životaschopný skokan rapotavý, príčiny nie sú známe. Okrem uvedeného kríženca - skokana zeleného s diploidným počtom chromozómov (RL), ktorý má po jednej sade chromozómov od každého z rodičov, poznáme aj triploidné hybridy "esculenta". Môže ísť o typ LRR, ktorý má jednu sadu chromozómov od R. lessonae (RL) a dve sady od R. ridibunda (RR), naopak, pri type LLR prevažujú sady od R. lessonae (RL). Je pochopiteľné, že podľa genetickej výbavy sa skokany zelené v rôznom stupni podobajú aj svojimi vonkajšími znakmi na oba východzie druhy - na skokana rapotavého a skokana krátkonohého. Problém je však v tom, že sfarbenie oboch druhov i krížencov je veľmi variabilné. Skokan rapotavý je najtmavší, na chrbte s výrazným zeleným, šedozeleným alebo hnedozeleným vertebrálnym pruhom. Skokan krátkonohý je zelený až zelenohnedý, po bokoch chrbta má dve kožné lišty, môže mať aj bledý vertebrálny pruh. Skokan zelený sa sfarbením i ostatnými znakmi pohybuje niekde medzi dvoma východzími druhmi. Sfarbenie je teda veľmi nespoľahlivý znak. Oveľa presnejšie je možné zelené skokany determinovať porovnaním dĺžky holenných a stehenných kostí, podľa pätových (metatarzálnych) hrbolov a v období párenia sa líšia samce aj palcovými mozoľmi. Okrem týchto morfologicko-meristických znakov sa líšia aj sfarbením rezonančných mechúrikov a zvukovými prejavmi. Úplne presné - exaktné určenie príslušníkov Rana esculenta synklepton je možné len na základe serologického alebo genetického vyšetrenia.
 
 
 
        Na tomto príklade je možné ľahko pochopiť rozdiel medzi hybridizáciou a hybridogenézou. Pri hybridizácii je pre vznik životaschopných hybridov nutné krížiť vždy znovu dva východzie druhy, kým pri hybridogenéze (prípad skokanov) stačí pri opakovanom krížení prítomnosť jedného druhu. Rana esculenta synklepton je príkladom neúplného hybridogénneho systému, z ktorého vyplýva, že skokan zelený nemá vlastnú genetickú sadu. Po genetickej stránke je úplne závislý od skokana rapotavého a krátkonohého. V praxi z toho vyplýva, že ak nie sme skúsení batrachológovia, radšej bližšie nedeterminujme tzv. zelené skokany, ale uvádzajme ich ako hybridizujúci komplex zelených skokanov, resp. Rana esculenta synklepton.

Determinačné znaky Rana esculenta synklepton (Zwach 1990) podľa:
1. podľa pomeru dĺžky holenných stehenných kostí, 2. veľkosti a tvaru metatarzálnych (pätových) hrbolob, 3. palcových mozoľov samcov v čase párenia
A- skokan rapotavý, B- skokan zelený (Rana kl. esculenta), C- skokan krátkonohý