Organizačný výbor (V.Šucha, J. Majzlan, M. Dubíkov, S. Trtíková a P. Uhlík) z PRIF UK v Bratislave zredigoval a ešte pred konferenciou poskytol každému účastníkovi reprezentačne vyhotovený 70-stranový zborník abstraktov v anglickom jazyku, v duchu ktorého sa podujatie viedlo, čo vzhľadom k účasti zahraničných hostí uľahčovalo vzájomnú komunikáciu. Bolo v ňom zahrnutých 37 príspevkov, ktoré odzneli buď ako odborné referáty, alebo v rámci panelovej diskusie pri posterovej prezentácii prác vyše 6O autorov z vysokých škôl, akadémií a vedeckých inštitúcií zo Slovenska, Čiech, Anglicka, Bulharska, Francúzska, Holandska, Poľska, Slovinska, Talianska. Ako sa očakávalo, v najhojnejšom počte boli zastúpení slovenskí a českí účastníci.
Haldy a skládky ako možný zdroj úniku škodlivín do životného prostredia predstavujú potenciálny problém, ktorého riešenie musí byť primerané vzhľadom na súčinnosť príslušných zákonov, noriem a metodických pokynov, ale aj vo vybudovaní monitorovacích systémov. Účinnosť nariadení a vyhlášok v prípade doposiaľ plne nezabezpečených skládok, na ktorých už bolo skončené ukladanie, je bez monitoringu nekontrolovateľná. A tak k základným dlhodobým požiadavkám, a to aj po rekultivácii alebo sanácii skládok, patrí sledovanie jednotlivých zložiek životného prostredia : vody, pôdy, ovzdušia, ale tiež následná starostlivosť - monitorovanie flóry. Otázkami fytotoxicity a biodegradácie niektorých lokalít sa zaoberal príspevok od E. Miadokovej a kol., o vplyvoch procesov acidifikácie na vegetáciu, referát V. Banasovej a V. Šuchu.
Aby sa eliminovali negatívne vplyvy skládok na životné prostredie, je vhodné postupovať trendom znižovania objemu odpadov a pokiaľ nejaké vznikli, potom ich viac využívať v iných formách uplatnenia ako iba uloženie na skládke. Tento problém začína byť aktuálny s plánovaním výstavby diaľničných tunelov a s využiteľnosťou vyťaženého horninového materiálu. O skúsenostiach v tomto smere v zahraničí (Holandsko) hovoril v prednáške R. Kü hnel.
Široké spektrum riešených problémov nedovoľuje na tomto mieste venovať sa všetkým, i keď inšpiratívnym príspevkom, ktoré priniesli publikované výsledky v aplikačnom výskume antropogénneho vplyvu na procesy zvetrávania. Ich cieľom bolo okrem širokej diskusie odborníkov z viacerých krajín obrátiť aj pozornosť na domáce problémy a podnietiť záujem o ich riešenie. Veď človekom vyvolaná interakcia medzi atmosférou, vodami a pevnými fázami v globálnom až mikrospopickom merítku ponúka zaujímavú orientáciu štúdia minerálov, hornín, vody atď., ako aj experimenty so zvetrávaním umelých materiálov, mikrobiologickú aktivitu i hľadanie príčin mechanického rozpadu stavebných materiálov a otázok spätých so zvetrávaním ako zdroja znečistenia. Rapídne zmeny životného prostredia obklopujúceho zložky biosféry a neživá príroda okolo nás si vyžaduje riešenia i takých tém, aké sa v minulosti často obchádzali. A zvetrávanie ako každý iný geologický fenomén nepozná štátne, jazykové ani iné bariéry - tomu zodpovedala aj štruktúra konferencie: terénne (aplikované) výsledky výskumu, teoretické modelovanie a experimentálny výskum. Na konferencii prvej tohto druhu na Slovensku sa prezentovali výsledky bádania zo všetkých troch uvedených oblastí, a tak vznikol zároveň bohatý materiál pre odborníkov a záujemcov o podobný typ výskumu. S cieľom získania komplexného pohľadu sa tu stretla interdisciplinárna vedecká komunita ((geológia, biologia, chémia) a seminár mal vďaka profesionalite organizátorov nielen vynikajúcu odbornú úroveň, ale i pracovnú a spoločenskú atmosféru.