Začínajúci deň sa ešte len chystá začať boj s nocou, keď kráčam strmým svahom zmáčaný až po pás vysokými trávami kosných lúk. Viac po pamäti ako zrakom hľadám cestu k známym zákutiam, ktoré poskytujú toľko zázrakov. Okraj lesa ešte len začína vystupovať z temnoty, keď si sadám na vyvýšenom mieste krytý mladými náletmi liesky. Vtáčí koncert naberá na intenzite a neklamne oznamuje, že čochvíľa svetlo zvíťazí. Najprv sa zapália zore, no červenú farbu rýchlo vystrieda záblesk jasného svetla, ktoré z hôľneho hrebeňa vypínajúceho sa naproti nad mohutnou dolinou vytvára kontúry plné záhadna a fantázie. Do oka udrie osamotená silueta jediného stromu vypínajúceho sa na hrebeni, ktorý sa tam dostal akoby omylom. Jeho svetlom ostro ohraničené kontúry silno vplývajú na zmysly vnímavého človeka. Vyjadrujú jasné a nezlomné odhodlanie žiť. No ani tento obraz netrvá dlho. Oranžový okraj slnka vychádzajúci spoza temného hrebeňa mu v priebehu niekoľkých minút zmení čiernu farbu na šedú, vzápätí na zelenú a slnko sa zrazu mení na intenzívne žiariacu guľu. Svetlo už dopadá i na mňa a hneď začína príjemne ohrievať cez zmáčané nohavice... Neďaleký krík sa zaleskne iskrivými diamantami kvapiek rosy, ktoré podchvíľou padajú dole a prinášajú životodarnú vlahu. Zázračná sieť pavučiny sa jemne chveje v rannom vánku. Zrazu na okraji lesa praskne halúzka a na lúku vychádza srna. Nie je sama. Pri jej boku sa tmolí čosi malé, nemotorné. Srnča má ešte biele bodky, veď len pred pár dňami uzrelo svet. Kým sa matka srna pomaly pasie a neustále kontroluje krehkú bezpečnosť, srnča objavuje svet. Podskočí za motýľom, vzápätí sa začudovane zahľadí na nebovo modré kvety zvončeka. Z neďalekého smreka zaškrieka sojka, srnča sa okamžite tlačí do bezpečia k boku svojej matky. Srna spozornie, prestane sa pásť a dlhú chvíľu zisťuje, či nehrozí nebezpečenstvo. Z doliny je čoraz častejšie počuť hukot áut. Srnča ešte kde-tu odtrhne lístok a pomalým krokom odchádza do lesa. Neustále sa tlačiac o jej bok ju nasleduje drobčiace srnča. Ráno ešte nedosiahlo šesť hodín a ja som už plný zážitkov a silných dojmov a prajem si, aby krehký svet, ktorého pozorovateľom som bol ešte pred chvíľou, ostal čo najdlhšie neporušený...
 
 

Medveď hnedý v NP Malá Fatra (snímka: M. Majda)

        Bohužiaľ, ochrana prírody je proti medicíne jednoduchou disciplínou, ktorú hravo ovláda každý. Veď predsa všetci ľudia vedia, a to i tí, ktorí do prírody vôbec nechodia, že vlastne bez nej by človek nemohol existovať. Že celá geobiosféra je poprepájaná krehkými väzbami, od ktorých závisí celková stabilita ako podstata trvalo udržateľného života na tejto Zemi. Že vyhynutím každého rastlinného či živočíšneho druhu navždy a nenávratne odchádza časť tejto rovnováhy súčasne i s potenciálom úspešne čeliť existujúcim a možným budúcim globálnym problémom ohrozujúcim zdravie a život ľudstva. Že ak chceme chrániť prírodu pre človeka, musíme ju často chrániť pred ním samým. Pred devastátorom, nie pred človekom hľadajúcim v prírode krásu, prijateľnú zábavu či poučenie. Mimochodom, dnes sa obliekať do koží nemôže každý a bývať v jaskyni už vôbec nie, veď podľa zákona sú jaskyne prírodnými pamiatkami chránené najvyšším - piatym stupňom ochrany. Táto poznámka však, samozrejme, patrí len hŕstke nevedomých. Ale ďalej už bez irónie.
 
 

Nezvyčajne inteligentný, v posledných rokoch v prírode   problematický druh - krkavec čierny, CHKO Veľká Fatra   (snímka: M. Zuzkinová)

        Táto otázka je v súčasnosti často skloňovaná a obyčajne končí odmietnutím potreby budovať národné parky. Toto odmietnutie pramení z nedôvery, neznalosti a pripusťme - čiastočne i z nedobrej skúsenosti. Nedobrá skúsenosť je následkom absencie diplomacie či nedostatočnej trpezlivosti niektorých pracovníkov ochrany prírody, hlavne z minulých období. Ochrana prírody ako povolanie nemôže byť len zamestnaním. Je vlastne poslaním, vďaka osvetovej činnosti, predvídavosti a snahe usmerňovať pre čo najrozumnejšie využívanie prírodných zdrojov bez likvidácie podstaty prírody. A človeku s poslaním byť ochrancom prírody nemôže stačiť presvedčenie, že má pravdu. Musí byť dostatočne trpezlivý a schopný aj opakovane prehrávať, aby nakoniec vyhrala príroda.

        Súčasný odmietavý postoj k vyhlasovaniu NP prezentovaný niektorými vlastníkmi pôdy či dotknutými obcami pramení hlavne z neznalosti zákona a jeho reálnych následkov na hospodárenie, pričom do popredia je dávané predovšetkým hospodárenie v lesoch. Táto neznalosť je silne živená účelovo, deformovaným vykladaním zákona č. 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny i svojrázne chápanými kritériami pre vyhlasovanie národný parkov či iných chránených území zo strany rezortu pôdohospodárstva. Pritom treba povedať, že ako Ministerstvo životného prostredia SR nie je príslušné vykladať zákon o lesoch, tak Ministerstvo pôdohospodárstva SR nie je príslušné vykladať zákon o ochrane prírody a krajiny.

        Cieľom takéhoto deformovaného výkladu je predovšetkým presvedčiť vlastníka, že v prípade vyhlásenia národných parkov bude musieť bez odplaty strpieť obmedzenia v hospodárení z titulu vyhlásenia územia za národné parky. Ďalej, že vlastníkovi sa zakáže vstup na jeho pozemky, odníme sa mu výkon práva poľovníctva a podobne. Účelom takéhoto výkladu je celkovo vytvoriť v spoločnosti pochybnosti o kvalite zákona o ochrane prírody a krajiny a dosiahnuť jeho závažnú novelizáciu v smere oslabenia postavenia ochrany prírody. Pritom musíme konštatovať, že poľský, český či maďarský zákon o ochrane prírody je prísnejší ako ten náš. Vlastník, ktorý chce nájsť skutočnú pravdu bez ovplyvňovania, po preštudovaní zákona zistí, že z titulu vyhlásenia národných parkov nie je v hospodárení automaticky obmedzený, že pri prípadných prísnejších požiadavkách ochrany prírody spôsobujúcich určitú majetkovú ujmu má zákonný nárok na jej úhradu, že pre lesné hospodárstvo naďalej platí už schválený lesný hospodársky plán, že obmedzenie vstupu na územie národných parkov či výkon práva poľovníctva môže nastať len v prípade, ak je týmito činnosťami ohrozený účel, na ktorý bol národný park vyhlásený. Účelom vyhlásenia pritom nie je zakázať vstup či výkon práva poľovníctva, ale komplexne chrániť toto územie tak, aby bola rovnováha medzi jeho zachovaním a využívaním jeho prírodných zdrojov. Tento účel jasne stanovuje už § 1 zákona, podľa ktorého účelom je "prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability."
 
 

Kriváň - symbol Slovákov (snímka: M. Krištof)

        K prvému argumentu o plošnej výmere chránených území treba poznamenať, že nie 23%, ale 100% územia Slovenska je chránených v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Platí však, že základný - najnižší - prvý stupeň je na celom území Slovenska s účelom nedevastovať zbytočne prírodu a nie zakázať tam čokoľvek robiť, 23% územia je v 2. až 5. stupni ochrany, pričom v tzv. veľkoplošných chránených územiach (chránené krajinné oblasti, národné parky) je nižší (2. a 3.) stupeň ochrany a vyšší najprísnejší (4. a 5.) stupeň platí v tzv. maloplošných chránených územiach (chránený areál, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia), kde sú zo zákona určité činnosti priamo zakázané.

        K druhému argumentu o dostatočnom počte vyhlásených chránených území v horských oblastiach len toľko: Účelom vyhlasovania konkrétneho chráneného územia nie je len jeho jedinečnosť a nie je rozhodujúca jeho "neopakovateľnosť", ale kvalita prírody, stupeň jej zachovania, jej význam z hľadiska celkovej ekologickej stability a podobne. Inými slovami - nie je účelom chrániť nejaké "vzorky prírody", ale každú časť prírody, ktorá spĺňa príslušné parametre chrániť príslušným stupňom ochrany. Len takýto prístup je totiž zárukou vytvorenia podmienok ekologickej stability a trvalej udržateľnosti. Naopak, musíme sa dokonca snažiť revitalizovať a renaturalizovať degradované územie, medzi ktoré často patria i naše sídla, ktoré poznáme, respektíve vnímame skôr pod pojmom životné prostredie. Znova však zdôrazňujem - chrániť neznamená pred človekom zatvoriť, či úplne vylúčiť využívanie prírody. Znamená to len využívať prírodu trvalo udržateľne, pritom na tento účel musíme chrániť prírodu diferencovane.
 
 

Panoráma Západných Tatier (snímka: M. Krištof)

        Vzhľadom na vysvetlenie potreby chrániť všetko cenné, čo si príslušný stupeň ochrany zaslúži, je táto otázka nie najšťastnejšia. Je však často položená a je rozumné vedieť na ňu odpovedať. Na Slovensku bolo v minulosti prijatých niekoľko koncepčných dokumentov, ktoré sa zaoberali dobudovaním siete chránených území. Z tých starších posledným bol Projekt budovania siete chránených území v SSR do roku 2000 schválený uznesením vlády SSR v roku 1981. Novšie, ktorých záväznosť je aktuálna aj v súčasnosti, je General NÚSES schválený vládou SR v roku 1992, Štátna environmentálne politika schválená vládou ako aj Národnou radou SR v roku 1993, Národný environmentálny akčný program schválený vládou SR v roku 1996 a naposledy aj Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku schválená vládou SR a Národnou radou SR v roku 1997. Podľa týchto dokumentov je popri existujúcich národných parkoch - Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Malá Fatra a v roku 1997 vyhlásený Národný park Poloniny a Národný park Muránska planina potrebné je vyhlásiť Národný park Veľká Fatra, Chočský národný park a Národný park Babia hora. Nakoľko posledne menované územie - Babia hora dnes nespĺňa kritériá na vyhlásenie do kategórie národných parkov, jeho vyhlásenie, sa nebude pripravovať, pričom územie ostane pod tzv. "zvýšeným dohľadom ochrany prírody" pre prípadné potencionálne vyhlásenie za národný park v budúcnosti. Obdobne sme riešili i niektoré územia navrhnuté za chránené krajinné oblasti. Teda pre vyhlásenie do kategórie národný park ostávajú už len dve územia - časť súčasnej chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra a Chočský národný park, ktorý by vytvoril integrovaný celok okolo dnes už mnoho rokov existujúcich výmerou rozsiahlych národných prírodných rezervácií - Choč, Šíp, Prosiecka dolina a Kvačianska dolina. Ak si uvedomíme, o aké územia ide a v akom vysokom štádiu je dobudovanie siete národných parkov, je na mieste otázka: Nie je na škodu veci brániť v tejto etape vyhláseniu posledných dvoch národných parkov?
 
 
 

Nezriedkavý vandalizmus ...(snímka: J. Zuzkin)

        Okrem faktu, že každý rozumne uvažujúci človek chápe potrebu chrániť ako zábezpeku svojej vlastnej budúcnosti či budúcnosti svojich detí, žiť v priaznivom životnom prostredí je ústavným právom každého občana. Zabezpečenie takéhoto životného prostredia nie je mysliteľné bez ochrany prírody. Ochrana prírody sa tým stáva verejným záujmom, ktorý v hierarchii stojí nad súkromným záujmom jednotlivca. Do rozporu sa teda dostáva občan - nositeľ tohto ústavného práva a občan - vlastník. Riešením je stanovenie prijateľných zákonných podmienok pre občana - vlastníka za podmienky zachovania trvale udržateľného rozvoja.

        Doteraz sú však v našich podmienkach národné parky či iné chránené územia chápané len ako obmedzenie tradičného využívania prírodných zdrojov. Napriek mnohým príkladom, i zo samotného Slovenska, ešte stále celkom nedoceňujeme nový potenciál, ktorý vzniká prechodom tradičného komerčného využívania prírodných zdrojov na lesnom aj poľnohospodárskom pôdnom fonde na využívanie nové, komercionalizáciou toho, čo je v území cenné a trvalo využiteľné - využitie potenciálu sústredeného v kvalite prírody, atraktivite krajiny, dobudované o kvalitné služby v cestovnom ruchu - v novom, modernom, veľmi výnosnom priemysle. Tento priemysel nie je však možné rozvíjať, ak chýba základ - prírodný potenciál. Preto otázka: "Chce slovenský národ národné parky?" má veľmi prozaickú odpoveď - áno. Len o tom ešte dobre nevie. A je úlohou ochrany prírody, aby to vedel čo najskôr.

RNDr. Ján Zuzkin, riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny, posudzovania vplyvov na životné prostredie a medziodvetvových vzťahov MŽP SR