Sme toho názoru, že ak ozaj chceme zlepšovať súčasný stav životného prostredia na Slovensku, musíme prestať len so samotným filozofovaním a monitorovaním. Konečne by sme mali začať s odstraňovaním príčin tohto stavu tam, kde sú korene ich vzniku. V oblasti vzdelávania sa aj dnes často vedú tendenčné diskusie o tom, kto je profesionál, kto amatér, kto je povolaný a kompetentný hovoriť jednoznačne a fundovane do celej environmentalistiky. Pýtame sa, kto to má byť ten univerzálny vševediaci environmentalista? Pritom vieme, že to, čo je univerzálne, nikdy nedosahuje hodnoty špecializovaného. Niektoré školy sa vyhlasujú za garantov vzdelávania v oblasti ekológie a environmentalistiky. Potláčajú ekologické aktivity iných škôl, čo je na škodu veci samotnej. Táto aktivita býva dosť priehľadná, lebo často ich k tomu vedú ich vlastné existenčné dôvody. Nahradzujú pôvodné a dnes menej žiadané vzdelanie neprimeranou šírkou výučby ekológie a environmentalistiky. Veď tvorba a ochrana životného prostredia sa týka nás všetkých, teda do riešenia tohto problému sa musíme zapojiť všetci tam, kde žijeme, pracujeme, bývame a všade tam, kde svojimi vedomosťami a skúsenosťami prispejeme k návratu rovnováhy v ekosystémoch. Preto potrebujeme dať environmentálne vzdelanie každému absolventovi vysokej školy, v tom či onom odbore a zvlášť tým, ktorí v danom odvetví budú niesť aj určitú zodpovednosť za riešenie environmentálnych problémov. Niet školy, ktorá by vychovala ekológa alebo environmentalistu schopného riešiť všetky problémy. Za povolaného musíme považovať toho, kto na pracovisku vie predvídať problémy, robiť účinné preventívne opatrenia, jasne rozpoznať príčiny a dôsledky environmentálneho problému a poznať cesty jeho odstránenia. Nestačí len monitorovať a konštatovať zlú situáciu.
Príčin poškodzovania životného prostredia je niekoľko. Dáte nám za pravdu, že veľmi významné postavenie medzi nimi majú tie, ktoré sú zviazané s ekologicky nevhodným technickým riešením rôznych strojov a zariadení, vo výrobe všeobecne, a zvlášť v priemyselných odvetviach. Aj výsledné produkty z týchto zariadení veľakrát nespĺňajú ani základné ekologické parametre. Sme tiež toho názoru, že potrebujeme environmentalistov odborníkov so širším záberom, ale aj s užším zameraním pre jednotlivé odvetvia, ba niekedy špecialistov pre určité prevádzky. Títo odvetvoví či výrobní špecialisti môžu účinne zabrániť vzniku environmentálnych problémov.
Chceme vyjadriť aj náš postoj k otázke, či ekológia a environmentalistika patrí, alebo nepatrí do technických vied. Autor v spomínanom článku uvádza: ”Podľa vyhlášky MŠ SR č. 313/97 je výchovu špecialistov, ktorí majú predpoklady na riešenie environmentálnych problémov, možné zabezpečovať v rámci biologických vied, najmä v odbore ekológia, ale environmentalistika je z nepochopiteľných dôvodov zaradená do špeciálnych technických vied. Tento jednoznačný odklon k technickej stránke životného prostredia je pre výchovu špecialistov environmentalistov škodlivý, pretože sa neguje oveľa širší okruh environmentálnych problémov z oblasti prírodných, medicínskych, poľnohospodárskych a spoločenských vied.” Koniec citátu.
Nezdieľame názor o nepochopiteľnosti dôvodov a škodlivosti tejto výchovy. V integrácii technik – environmentalista vidíme skôr vysokú praktičnosť a účinnosť riešenia environmentálnych problémov na Slovensku. Nevieme si predstaviť technické riešenie znižovania škodlivej emisie v doprave, v energetike, v strojárskom, v chemickom, v elektrotechnickom priemysle a pod. inými odborníkmi ako sú technici, napr. biológmi alebo všeobecnými ekológmi. Nehovoríme, že by nemali byť v určitých prípadoch súčasťou riešiteľského tímu. Keď ekonomikou podniku sa zaoberá podnikový ekonóm, prečo by sa nemal otázkami ekológie a environmentalistiky zaoberať podnikový ekológ, ktorý k problémom daného rezortu má najbližšie. Preto nie je dôvod nepodporiť myšlienku vzdelávania odborníkov v oblasti ekológie a environmentalistiky na rezortnom princípe. Účinné preventívne i dispečerské opatrenia na zamedzenie úniku polutantov skôr urobí ten, kto výrobnú technológiu v danom rezorte pozná, ako ten, kto sa vôbec nevzdelával v tejto oblasti. Veď aj dnešní podnikoví ekológovia musia denne monitorovať kvalitu prevádzky a riešiť environmentálne problémy priamo na pracoviskách, teda tam, kde vznikajú. Aj v rámci priemyslu sa musia environmentalisti špecializovať. Predstavme si také podniky, ako sú huty, bane, strojárne, elektrárne, plynárne, spracovanie ropy a podobne. Zvládne riešenie environmentálnej problematiky na každom z nich jeden a ten istý človek, povedzme všeobecný ekológ? Nie a ak, tak nekvalitne, neúčinne. Tvrdíme, že v širšom rámci výučby ekológie a environmentalistiky musí existovať užší rámec výučby odvetvovej ekológie a environmentalistiky s predmetmi všeobecného zamerania, ale hlavne tými, ktoré sú danému odboru vlastné.
Nepochybujeme, že biológovia, či ekológovia vedia toho o prírode viac, ako technici. Preto im prináleží sledovanie životného a zvlášť prírodného prostredia hlbšie, v širších súvislostiach. Technici iste nebudú robiť ekológiu krajiny, či všeobecnú alebo teoretickú ekológiu, ale zamerajú sa na riešenie problémov životného prostredia v odvetví, v ktorom budú pôsobiť.
Počet dnešných vzdelávacích inštitúcií
na Slovensku nie je až tak veľký, ale chýba im jasná odborná profilácia
odvodená z potrieb praxe a presná špecifikácia počtov absolventov vychádzajúca
z prieskumu trhu práce v predmetných rezortoch. Do koncepcie environmentálnej
politiky na Slovensku bude nutné zahrnúť aj legislatívu týkajúcu sa konštituovania
funkcie podnikový ekológ v odvetviach, ktoré svojím charakterom výroby
a poskytovania služieb najviac ohrozujú životné prostredie. Avšak základ
odborného profilu by malo tvoriť vzdelanie,
ktoré najviac môže prispieť k riešeniu konkrétnych ekologických a environmentálnych
problémov praxe.
Myslím si, že nie je potrebné obhajovať potrebu odvetvových environmentalistov poukazovaním na nutnosť skoncovania s filozofovaním a monitorovaním životného prostredia. Autori diskusného príspevku zdôrazňujú, že je treba konečne začať s odstraňovaním príčin tohto stavu už tam, kde sú korene ich vzniku. Kde sú tieto korene vzniku environmentálnych problémov? V podnikovej ekológii alebo v myslení, či v úzkom jednostrannom prístupe v rozvoji našej spoločnosti. Takto zameraná úvaha by asi neviedla k pozitívnemu riešeniu. Environmentálne problémy vznikli z nerešpektovania základných biologických a ekologických zákonitostí zachovania života na našej Zemi. To je koreň všetkých ďalších špecializovaných koreňov príčin, ktoré sú navzájom pospájané. Je tu vzájomná a spätná väzba. Čiže neprestať filozofovať ani monitorovať, ale tiež neprestať vychovávať špecialistov v oblasti environmentálnej technológie.
Autori prehliadli, že otázka amaterizmu sa vzťahovala na neprofesionálne doškoľovacie akcie poriadané rôznymi podnikateľskými inštitúciami a rezortmi, ktorých kvalifikácia nie je vždy potvrdená, pričom sa jednoznačne zdôraznilo, že na prípravu odborníkov v tomto smere sú kvalifikované vysoké školy, ktoré na to majú akreditáciu. Už na prvej celoslovenskej konferencii (1994) o tejto problematike som zdôraznil, že každá z vysokých škôl, ktorá sa venuje ekologickej a environmentálnej výchove sa profiluje určitým smerom. Táto špecializácia v zameraní vysokých škôl umožňuje diverzitu a diferenciáciu zamerania absolventov jednotlivých škôl. Aj z obsahu môjho druhého príspevku (v Enviromagazíne č. 6/97) je možné usúdiť, že sa nikto nevyhlasuje za garanta vzdelávania v oblasti ekológie a environmentalistiky, ale že si každý môže a musí v tejto problematike nájsť svoje miesto. Nie je možné si vysvetľovať snahu po určitej koordinácii a spolupráci ako potláčanie.
Znovu treba zdôrazniť to, čo autori citovali z môjho úvodníka, že je škodlivé, ak sa problematika environmentalistiky zúži len na technické problémy. Prečo, to je uvedené aj v citáte a tiež v ďalšom odstavci, kde sú uvedené zamerania jednotlivých špecializácií. V spoločnej odborovej komisii doktorantského štúdia environmnetalistiky boli na môj podnet prijaté tri špecializácie: environmentálne inžinierstvo, environmentálny manažment a environmentálna ekológia, ktoré zatiaľ vystihujú široký záber problémov životného prostredia. Možno som mal do uvedeného citátu zahrnúť ešte slovíčko "iba", čiže je chyba, že environmentalistika je zaradená iba do špeciálnych technických vied. Podľa môjho presvedčenia, by environmentalistika mala mať samostatnú skupinu odborov, stojacu medzi prírodnými, technickými a spoločenskými vedami, pretože zasahuje a má väzby s každou z nich. Myslím, že autori diskusného príspevku pripustia tento interdisciplinárny charakter problematiky životného prostredia.
Mrzí ma, že môj príspevok bol pochopený ako útok na "klasické" kruhy
iných. V tejto zložitej problematike máme každý svoj "kruh" a snahou je
tieto úsilia spojiť v duchu olympijských princípov. (Poznámka autora: Odporúčam
zvážiť pojem "podniková ekológia" a "podnikový ekológ". Ekológia je bližšie
k filozofovaniu a pre praktický život je bližšia environmentalistika.)