Sprístupnenie informácií o stave životného prostredia je základným predpokladom pre rozvoj environmentálneho povedomia občanov SR a pri zabezpečovaní ich účasti na riešení environmentálnych problémov. Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica sa zaoberá sledovaním a vyhodnocovaním vybraných ukazovateľov stavu jednotlivých zložiek životného prostredia na celoštátnej a regionálnej úrovni a každoročne spracúva návrh Správy o stave životného prostredia v Slovenskej republike (ďalej len Správy), ktorej je spolu s MŽP SR vydavateľom.

        V Slovenskej republike sa v roku 1996 zrealizovali viaceré aktivity zamerané na zvýšenie starostlivosti o životné prostredie. V máji bol schválený Národný environmentálny akčný program (NEAP), ďalej Akčný program SR na postupné vylúčenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, bol vypracovaný Národný program znižovania emisií povrchových nemetánových organických zlúčenín a Národná stratégia ochrany biodiverzivity rozpracovaná na základe záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o biologickej diverzite. Uvedené aktivity a iniciatívy prispeli nielen k pozitívnemu vývoju životného prostredia v SR, ale aj v medzinárodnom meradle. Tento pozitívny vývoj sa odzrkadľuje aj v novej Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1996. Správa je rozdelená do deviatich kapitol,  ktorých cieľom je zdokumentovať stav zložiek ŽP, rizikových faktorov v ŽP, príčin a dôsledkov stavu ŽP, ako aj starostlivosti o ŽP.

I. Komplexný monitorovací a informačný systém životného prostredia - Táto časť Správy je zameraná na zhodnotenie stavu existujúceho monitoringu v oblasti ŽP a nadväzujúceho informačného systému budovaného podľa koncepcie rezortnej časti štátneho informačného systému MŽP SR schválenej v júni 1996.

II. Zložky životného prostredia - Ovzdušie: Emisie základných znečisťujúcich látok sú v Správe vyjadrené najskôr celkovo a potom podľa jednotlivých kritérií REZZO (veľké a malé stacionárne zdroje, stredné zdroje a doprava). Zároveň sú prezentované mapky merných územných emisií základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, TZL, CO) podľa nového územnosprávneho členenia SR. Ďalej je graficky spracovaná imisná situácia v SR. Záverečná časť Správy je venovaná zhodnoteniu diaľkového šírenia látok znečisťujúcich životné prostredie.

III. Ochrana prírody a tvorba krajiny - Problematika komplexnej ochrany prírody a krajiny je realizovaná v piatich stupňoch ochrany. Súčasťou kapitoly je časť venovaná kultúrnemu dedičstvu v krajine, jeho ochrane a podielu SR na svetovom kultúrnom dedičstve. Taktiež hodnotí súčasný stav v územnom plánovaní a územnoplánovacej dokumentácii, v štruktúre osídlenia a demografickom vývoji.

IV. Stav životného prostredia vo vybraných regiónoch - Klasifikácia územia SR z hľadiska ŽP vymedzuje päť tried úrovne. Od životného prostredia vysokej úrovne, až po narušené a silne narušené prostredie. Územia zaradené do dvoch posledných kategórií tvoria tzv. ohrozené oblasti, ktorými sú: Bratislavská oblasť, Trnavsko - galantská oblasť, Hornonitrianska oblasť, Hornopovažská oblasť, Strednopohronská oblasť, Strednospišská oblasť, Strednogemerská oblasť, Košická oblasť a Strednozemplínska oblasť. Popis stavu ŽP v nich je zameraný hlavne na stav ovzdušia, vody, pôdy a odpadové hospodárstvo.

V. Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia - Obsahuje rozbor vplyvov hospodárskych odvetví, akými sú priemysel, ťažba surovín, energetika, teplárenstvo a plynárenstvo, poľnohospodárstvo, hydromeliorácie, lesné hospodárstvo a doprava na ŽP. V časti zdravotný stav obyvateľstva sú sumarizované poznatky týkajúce sa vybraných ukazovateľov zdravia v SR.

VI. Rizikové faktory v životnom prostredí - Sú odvodené od prírodných činiteľov (napr. výskyt radónu) a sú predmetom dlhoročného výskumu. V súčasnosti sa už realizujú početné nápravné opatrenia smerujúce k redukcii ich vplyvu na zdravie obyvateľstva.

VII. Starostlivosť o životné prostredie - Obsahuje prehľad jednotlivých investícií rezortov SR a ŠFŽP SR za rok 1996, ďalej príjmov vybraných ekonomických nástrojov tvorby a ochrany ŽP a pokút uložených orgánmi štátnej správy. V tejto kapitole sú zrekapitulované environmentálne právne predpisy, ktoré boli v roku 1996 prijaté na dotvorenie systému environmentálneho práva. Taktiež sa tu komentuje situácia v  oblasti environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov a proces posudzovania vplyvov na ŽP. Záverečná časť tejto kapitoly je venovaná environmentálnej výchove.

VIII. Medzinárodná spolupráca - Sú tu zosumarizované údaje o spolupráci SR pri tvorbe a ochrane ŽP so zahraničím, údaje o multilaterálnej a bilaterálnej pomoci v oblasti ŽP.

IX. Ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja - Predstavujú úplne novú časť Správy. Na 4. zasadnutí Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj 18. apríla 1996 v New Yorku bol schválený dokument Ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja, ktorý obsahuje 132 indikátorov v rámci systému Hybná sila - Stav - Reakcia. Všetkých 132 ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja (38 sociálnych, 28 ekonomických, 56 environmentálnych a 15 inštitucionálnych) bolo publikovaných MŽP SR ako súčasť AGENDY 21. V Správe sú prezentované vybrané, už vyhodnotené environmentálne ukazovatele.

Správa má 176 strán a text je pútavo doplnený fotografiami dokumentujúcimi pozitívne i negatívne stránky nášho ŽP.