Kvalita životného prostredia (7.)
 
 
        Hlavnými príčinami nežiaducich zmien kvality životného prostredia sú ľudské aktivity v rámci jednotlivých odvetví národného hospodárstva, predovšetkým výroba tepelnej a elektrickej energie, hutníctvo, chemický a petrochemický priemysel a poľnohospodárstvo. Významným prispievateľom k znečisteniu zložiek životného prostredia je aj doprava. Negatívne zmeny v životnom prostredí nachádzajú svoj odraz v zhoršovaní zdravotného stavu obyvateľstva, v poklese prirodzených reprodukčných schopností krajinných systémov a zhoršení ich stavu, v klimatických zmenách a v neposlednej miere aj v ekonomických škodách a stratách.

        Vplyv národného hospodárstva na životné prostredie je nutné posudzovať v súvislosti s ekonomickým vývojom Slovenskej republiky. V roku 1996 sa zachovala tendencia oživenia výkonnosti ekonomiky. Medziročný index rastu hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahol hodnotu 112,9. Na uvedenom raste sa podieľali všetky odvetvia ekonomickej činnosti, pričom z odvetví, ktoré majú rozhodujúci vplyv na životné prostredie zaznamenal priemysel index rastu 103,8 a pôdohospodárstvo index rastu 104,1 (graf č.1).
 
 

graf č. 1, zdroj 
 

        Výroba tovaru v priemyselných odvetviach v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 vzrástla o 3,2 %. Z hľadiska väzby k životnému prostrediu je dôležitý rast výroby v spracovateľskom priemysle o 2,9 %, rast produkcie v ťažbe nerastných surovín o 6,4 % a nárast vo výrobe a rozvode elektriny o 4,1 %. Rovnako ako v roku 1995 aj v roku 1996 najväčší podiel výroby pripadol na výrobu kovov a kovových výrobkov 15,5 %, výrobu strojov, zariadení a dopravných prostriedkov 14,8 % a výrobu potravín a pochutín 14,2 %. Najnižší podiel produkcie vytvorili odvetvia spracovania kože a výroby kožených výrobkov 1,3 % a odvetvia spracovania dreva a výroby z dreva 1,5 %.

        Základné indikátory vývoja priemyselnej produkcie (v podnikoch s 25 a viac pracovníkmi)
 
Odvetvie
Výroba tovaru (mil.Sk)
Index 1996/19951
1996
  
Priemysel spolu
vrátane energetických odvetví
448 522
103,2
Ťažobné odvetvia
10 480
106,4
Spracovateľské odvetvia
v tom
390 097
102,9
Výroba potravín a pochutín
63 547
105,7
Textilný, odevný priemysel
15 379
96,9
Spracovanie. kože a výroba kožených výrobkov
6 002
100,8
Spracovanie dreva a výroba z dreva
6 923
97,3
Výroba celulózy, papiera a výroba z papiera
24 705
104,9
Výroba koksu, rafinovaných ropných produktov a jadrových palív
34 510
96,1
Chemicko gumárenská výroba
56 062
103,1
Výroba kovov a kovových výrobkov
69 478
95,8
Výroba strojov, zariadení a dopravných prostriedkov
66 247
116,9
Ostatné
47 242
112,4
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody
47 945
104,1
1Indexy vypočítané zo stálych cien (bez spotrebnej dane a DPH) Zdroj: ŠÚ SR

 

        Spracovateľský priemysel ovplyvňuje jednotlivé zložky životného prostredia, najmä emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody, pôdy a horninového prostredia, dôsledkami havárií, produkciou priemyselných odpadov a záberom poľnohospodárskych pôd.
        Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok na území SR sa sleduje prostredníctvom databázy Registra emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia (REZZO), ktorá sa od roku 1985 spracováva na Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). Register emisií je členený podľa výkonu, veľkosti a druhu zdrojov na 4 časti:

 
Emisie tuhých látok - REZZO 1 
(tvoria 58 % z celkových emisií SR)
graf. č. 2, zdroj: SHMÚ

 
      Hlavnými prispievateľmi znečisťovania ovzdušia oxidmi síry (SO2) a tuhými znečisťujúcimi látkami (TZL) sú spaľovacie procesy a priemysel. Podiel dopravy je významný pri znečisťovaní ovzdušia oxidmi dusíka (NOx) a oxidom uhoľnatým (CO). Najväčší podiel na emisiách oxidu uhoľnatého patrí metalurgii železných kovov. Na grafoch č. 2-5 sú znázornené emisie do ovzdušia podľa odvetví priemyslu za rok 1996. Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia ovzdušia patria Východoslovenské železiarne, a.s., Košice, SLOVNAFT, a.s., Bratislava, SLOVALCO, a.s., Žiar nad Hronom, CHEMKO Strážske, a.s., DUSLO, a.s., Šaľa, Kovohuty, a.s., Krompachy a i.
 
 

Emisie SO2 - REZZO 1  
(tvoria 88 % z celkových emisií SR)
graf č. 3, zdroj: SHMÚ

 
        Oproti roku 1990 došlo k poklesu celkového množstva emisií základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOx, CO). Uvedený trend dokumentuje schopnosť slovenského priemyslu plniť záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov. Jedná sa predovšetkým o: Dohovor o znížení emisií síry (Helsinky 1985, Oslo 1994), o znížení emisií oxidov dusíka (Sofia 1988). Záväzok z prvého Protokolu o síre predstavoval redukciu európskych emisii SO2 o 30 % do konca roka 1993 v porovnaní s rokom 1990. Slovenská republika tento záväzok z Protokolu splnila.
 
 

Emisie CO - REZZO 1 
(tvoria 35 % z celkových emisií)
graf č. 4, zdroj: SHMÚ 
 
V súčasnosti medzi najvýznamnejší environmentálny problém sa považuje zmena globálnej klímy, spôsobená antropogénnou emisiou skleníkových plynov. Najvýznamnejším skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para (H2O), po nej nasleduje oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a ozón (O3). Ročná emisia skleníkových plynov v roku 1995 dosiahla nasledovné hodnoty: CO2 celkom 48 516 Gg, z toho procesy v priemysle 3090 Gg, CH4 celkom 316 Gg, z toho priemysel 6 Gg a N2O 7,8 Gg, z toho procesy v priemysle 1,1 Gg.
 
 
Emisie NOx - REZZO 1 
( tvoria 55 % z celkových emisií)
graf č. 5, zdroj: SHMÚ

 
V roku 1996 došlo v porovnaní s rokom 1995 k miernemu zníženiu vypúšťaného množstva priemyselných odpadových vôd do tokov Slovenska. Z grafu č.6 môžeme vidieť, že došlo k zníženiu hodnôt vo všetkých sledovaných hodnotených ukazovateľoch reprezentujúcich zaťaženie tokov znečistenia: nerozpustné látky (NL), biologická spotreba kyslíka (BSK5), chemická spotreba kyslíka (CHSKcr) nezávisle od vypúšťaného množstva. Hlavný dôvod tohto priaznivého vývoja môžeme pozorovať v dôsledku výstavby nových čistiarní odpadových vôd. Počet čistiarní stúpol oproti roku 1995 o 91 a dosiahol počet 281.
 
 

Vývoj ukazovateľov znečistenia v odpadových vodách z priemyslu
graf č.6, zdroj SHMÚ 
 
        Vypúšťané množstvo priemyselných odpadových vôd v  roku 1996 bolo 585 516,360 tis.m3, z toho voda čistená tvorila 305 981,054 tis. m3a nečistená 279 535,306 tis.m3. V tomto roku boli na Slovensku zaznamenané odbery povrchovej vody pre priemysel v množstve 702,924 mil. m3 (88,23 %), ktoré opätovne vzrástli a dosiahli 106,2 % predchádzajúceho roka. Odbery z podzemnej vody pre priemysel predstavovali hodnotu 2,28 m3/s.

        Environmentálne právne i ekologické opatrenia v zhodnocovaní surovín viedli k poklesu produkcie odpadov z 25,7 mil. ton v roku 1995 na úroveň 20,2 mil. ton v roku 1996. V roku 1995 sa priemysel na produkcii odpadov podieľal množstvom 4 816 tis.t. Z toho zvláštne odpady v množstve 637 tis.t a nebezpečné odpady 1 114 tis.t.

        Je treba vidieť i skutočnosť, že dosiahnuté výsledky sú odrazom aj rastu environmentálneho povedomia a snahy viacerých znečisťovateľov riešiť problémy súvisiace s ich nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Svedčí o tom celý rad environmentálnych opatrení, ktoré realizovali zavádzaním nových technológií alebo environmentálnou vhodnou úpravou jestvujúcich technológií. Starostlivosť o životné prostredie je v neposlednej miere podmienená aj dostupnosťou finančných prostriedkov na realizáciu opatrení pre zachovanie kvalitného a zlepšenie kvality poškodeného životného prostredia.