“Je to krajina nepodobná iným: svojou dnešnou tvárou, svojou minulosťou, dokonca svojím priezračným vzduchom. Leží uprostred trblietavých morí posiatych stovkami ostrovov, veľhory sa v nej striedajú so šírimi rovinami a rušné prístavy s tichými dedinkami, rastú v nej palmy, jedle a platany, do modrého neba v nej čnejú stĺpy mramorových chrámov, v tôni jej hájov driemu tisícročia. Stoja v nej mestá z čias, keď dnešné svetové metropoly neboli ani dedinami. Píše sa v nej písmom, ktoré bolo prastaré; keď sa zrodila naša abeceda, rozpráva sa v nej jazykom, ktorý nemá na svete priameho príbuzného. Možno v tomto písme neprečítame jediný nápis a tomuto jazyku vonkoncom nerozumieme. Napriek tomu sa tu cítime okamžite doma. Poznáme túto krajinu totiž lepšie, ako si zvyčajne myslíme: jej mestá a architektonické pamiatky, diela jej sochárov a básnikov, jej filozofov, jej hrdinov, jej dávnych bohov. Každý človek z Európy (alebo pôvodom z Európy nech žije v hociktorej generácii na hociktorom svetadiele) nesie z nej kus v sebe. Prichodíme si v nej ako vo svojej pravlasti.”
Vojtech Zamarovský
 
        Do Grécka sa cestuje predovšetkým za vodou, slnkom alebo antickými pamiatkami. Preto ponuky cestovných kancelárií smerujú najčastejšie na niektoré z mnohých ostrovov, do početných letovísk na pobreží Egejského či Jónskeho mora alebo do Atén, Olympie, Delf, Sparty. Pritom v gréckom vnútrozemí sa nachádza oblasť, ktorá síce nemá more, antické pamiatky, ba dokonca do nej starí Gréci neumiestnili ani legendárne príbehy svojich hrdinov či bohov, a predsa láka. Svojím pôvabom, prírodou, históriou i jedinečnosťou.

        Balkánsky polostrov je vraj územím hôr a vody. V jeho srdci, na severozápade Grécka, v provincii Macedónia, v okrese Florina, priamo na hraniciach s Albánskom a Macedónskom sa na ploche 30 000 hektárov rozkladá kraj nazvaný Prespa, ktorý to potvrdzuje stopercentne.
 
 

V lesoch národného parku zaujmú jedince borievky vysokej dosahujúce pozoruhodné rozmery

 
        Tá krajina očarí človeka už na prvý pohľad. Vysoké vrchy, ktorých odraz pláva po hladine pôvabných jazier, sa dotýkajú neba. Svahmi ich úpätí vystupujú zelené zvyšky lesov, rozľahlé plochy pasienkov i skromné políčka, po stáročia obrábané a využívané pracovitými ľuďmi.
        Každé ročné obdobie v nej zaujme čímsi iným. Koncom jari, keď slnečné lúče rýchlo topia posledný sneh, sa hory krásne rozzelenajú a na ich svahoch a v údoliach rozkvitnú pestré koberce kvetov. V trstinách mokradí sa naplno rozštebocú vtáky, ktoré akoby chceli prehlušiť žabie koncerty lásky. Horúce slnko takmer ustrnie v zenite toho rozospievaného a novým životom dýchajúceho obdobia. Leto vysuší svahy, aby jeho neúprosná horúčava, prenikajúca do každého kúta, priniesla novú úrodu. Veterná jeseň priláka nielen nové druhy vtákov, ale krajinu tiež odeje do pestrého šatu. V ňom vyčká na príchod mrazivej a drsnej zimy, aby na dlhý čas zababušila končiare štítov a svahy hôr do hrubej snehovej periny, z ktorej ich vyslobodia až hrejivé dotyky jari.
        Tá krajina je proste krásna po celý rok. Nečudo, že pripomína zázrak.

        Prespa, ležiaca v oblasti náhornej planiny s priemernou nadmorskou výškou 1000 metrov, je známa predovšetkým svojimi mimoriadne cennými prírodnými hodnotami. Pozoruhodné sú dve jazerá tektonického pôvodu, ktorých hladina sa nachádza v nadmorskej výške 852 metrov. Veľké Prespanské jazero (Megali Prespa) sa rozkladá na ploche 28 000 hektárov. Úzka piesočná šija, ktorá sa postupne vytvorila z naplavenín, ho oddeľuje od Malého Prespanského jazera (Mikry Prespa). Hoci jeho rozloha dosahuje len 4850 hektárov, patrí k mimoriadne zaujímavým mokraďovým lokalitám.

        Na území Prespy sa nachádza 12 typov mokraďových habitatov. Rastie v nej vyše 1500 taxónov vyšších rastlín. V lesoch nižších polôh sa uplatňujú dubové porasty, tvorené najmä dubom plstnatým (Quercus pubescens), dubom macedónskym (Quercus macedonica), dubom cerovým (Quercus cerris), a ďalšími (Quercus dalechampii, Quercus conferta) zmiešané listnaté porasty s hrabom obyčajným (Carpinus betulus), hrabom východným (Carpinus orientalis), hrabovcom hrabolistým (Ostrya carpinifolia). Vo vyšších polohách prevažujú bukové lesy, v ktorých okrem buka lesného (Fagus silvatica) rastú aj jedľa biela (Abies alba) a jedľa grécka (Abies cephalonica). Skutočným skvostom tejto oblasti sú 250-ročné rozvoľnené porasty borievky vysokej (Juniperus excelsa) v podraste so xerotermnou trávinno-bylinnou vegetáciou, kde dominujú hlavne kostravy (Festuca), stoklasy (Bromus), asfodel žltý (Asphodeline lutea). Medzi bežné druhy, ktoré sú v našich teplých oblastiach zriedkavé, patrí orlaya veľkokvetá (Orlaya grandiflora) a pupenec kantabrijský (Convolvulus cantabricus).
 
 

S korytnačkou žltohnedou (Testudo graeca) sa často stretneme v suchých krovitých spoločenstvách.

 
        Rovnako bohatý je tiež živočíšny svet Prespy. V jazerách a potokoch, ktoré ich napájajú, žije 17 druhov rýb, z toho 8 endemických. Vari najznámejšou z nich je mrena prespanská (Barbus prespensis). Početná je i batracho a herpetofauna oblasti, tvorená 11 druhmi obojživelníkov a 22 druhmi plazov. Najbohatšie zastúpenými stavovcami sú vtáky. Na území Prespy odborníci zistili vyše 260 vtáčích druhov. K najznámejším hniezdičom nepochybne patria populácie viacerých vodných a na vodu viazaných vtákov. Charakteristickými sú predovšetkým pelikán ružový (Pelecanus onocrotalus) a pelikán kučeravý (Pelecanus crispus), ktoré sa stali symbolom parku. Prespa je totiž jediným miestom nielen v Grécku, ale aj v juhovýchodnej Európe, kde oba druhy spoločne hniezdia. Okrem vodného vtáctva zaujmú najmä viaceré druhy dravcov, napríklad orol skalný (Aquila chrysaetos), orliak morský (Haliaetus albicilla), hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), orol jastrabovitý (Hieraaetus fasciatus).
        Medzi vyše 40 druhmi cicavcov Prespy nechýbajú ani veľké šelmy, medveď a vlk, vzácne sa vyskytujúce v jej lesoch, vydra riečna, nachádzajúca veľmi dobrú potravnú základňu v jazerách a potokoch, či kamzíky vrchovské balkánske (Rupicapra rupicapra balcanica) obývajúce vysokohorské polohy.

        Práve pre svoje prírodné hodnoty s mimoriadne vysokou biodiverzitou územia je Prespa jediným územím Grécka, ktoré je chránené na základe viacerých národných právnych noriem i medzinárodných dohovorov a konvencií. V roku 1974 bola časť územia vyhlásená za Národný park Mikry Prespa. Jeho jadrom, s rozlohou 4650 ha, je Malé Prespanské jazero a široký pás vôkol neho. Ochranné pásmo parku, rozkladajúce sa na ploche 16 550 ha, zaberá grécku časť Veľkého Prespanského jazera, svahy pohoria Triklari a jazero Barnoudas. Celkovou rozlohou 20 000 ha je Mikry Prespa najväčším zo všetkých súčasných 10 gréckych národných parkov. V roku 1974 bolo územie zároveň zaradené aj medzi tzv. mokrade medzinárodného významu v zmysle Ramsarskej konvencie (Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva). Okrem toho patrí i medzi významné vtáčie územia Grécka.
 
 

K Prespanským jazerám neodmysliteľne patria aj kolónie pelikánov

 
        Kultúrne hodnoty oblasti tvorí okrem 26 byzantských pamiatok, vybudovaných v rozmedzí 10. - 19. storočia, tiež typická miestna architektúra. Pozoruhodné sú aj niektoré kultúrne zvláštnosti, ako napríklad jedinečný spôsob lovu rýb alebo chov domácich hospodárskych zvierat. K zaujímavým a historicky cenným objektom patria aj zvyšky starého chrámu na ostrove Ágios Ahillios, ležiacom uprostred Malého Prespanského jazera. Početné kostoly sú dôkazom ľudskej viery, múdrosti a šikovnosti. Práve v tichu pravoslávnej nádhery tých úžasných chrámov sa vari všetci návštevníci či sú domáci obyvatelia alebo zahraniční turisti, aj napriek uponáhľanému tempu každodenného života na chvíľu v pokore zastavia. Nájdu si čas na modlitbu, ale aj na tichú spomienku, krátke zamyslenie sa či vnútorný rozhovor s dušou a s vlastným svedomím. Práve tam nie je len priestor na zapálenie sviečky, aby sa do toho chrámu i krajiny ešte raz vrátili, ale aj na opätovné uvedomenie si, že základom šťastného a spokojného života sú láska a dobro.

        V súčasnosti Prespu obýva len 1300 ľudí, žijúcich v 12 osadách. Hlavným zamestnaním miestneho obyvateľstva je poľnohospodárstvo, najmä pestovanie suchej fazule, v menšej miere chov dobytka a napokon rybolov. V ostatných rokoch vzrástol cestovný ruch, ale zatiaľ len málo ľudí pracuje v tomto sektore. Veď turisti z Európy začali Prespu objavovať iba pred pár rokmi, a to najmä počas fakultatívnych zájazdov z rušných letovísk na pobreží. Ovešaní fotoaparátmi a videokamerami vystupovali z pohodlných klimatizovaných autobusov, odfotografovali jazerá, hory i zo dva typické kamenné domce. Objektívy kvalitných spektívov zamerali na hladinu jazier, aby mohli aspoň na chvíľu vychutnať plávajúce pelikány. Hlučne sa vovalili do reštaurácie, aby sa hltavo napchali niektorou z početných a mimoriadne chutných špecialít gréckej kuchyne, pri konzumácii ktorých si na svoje neprišli iba chuťové poháriky a žalúdky konzumentov, ale aj ich oči. Celé to zapili pivom, vínom alebo čímsi tvrdším, veď Metaxa je taká lahodná! Posedeli si pri popíjaní osviežujúcej frapé a poďho naspäť k moru. Navyše zložitá vnútropolitická situácia, panujúca v susednej krajine orlov a vyčíňanie albánskych zlodejov aj v tejto oblasti, sa prejavila na prudkom poklese zahraničných turistov v Prespe. Preto medzi jej návštevníkmi dnes opäť dominujú predovšetkým Gréci.
 
 

Posledné zvyšky kamennej architektúry v gréckej osade PSARADES

 
        Prespa dnes silne pociťuje problémy typické pre mnohé vidiecke oblasti, spojené predovšetkým s izolovanosťou a značnou vzdialenosťou od priemyselných centier, ako sú odliv obyvateľstva, jeho sociálna izolácia, nízka profesionálna úroveň farmárov a chovateľov dobytka, problémy s odbytom miestnych produktov, alebo nedostatočné služby. Preto môže návštevník na viacerých miestach uvidieť vyľudnené osady. Opustené kamenné domy s prepadnutými strechami i zarastajúce políčka, kde namiesto typickej fazule, šplhajúcej sa po ihlane vytvorenom z troch alebo štyroch spojených “bambusových” tyčí trsteníka (Arundo donax) behajú pažravé kozy.

        Na druhej strane národný park, ktorého prírodné hodnoty sú skutočne unikátne, dosiaľ nemá samostatnú správu. Aj preto vznikla v roku 1991 pod záštitou Komisie pre európske komunity iniciatíva PRESPA LEADER, zahŕňajúca projekty zamerané na rozvoj poľnohospodárstva, napr. poskytovanie technickej pomoci miestnym roľníkom, opravy jestvujúceho zavlažovacieho systému, podporu tzv. ekoroľníkom, konštruovanie a ovládanie zariadenia na sušenie a balenie fazule, inštaláciu chladiarenského mliekárenského zariadenia, návody na eko- a agroturistický rozvoj Prespy. Jej súčasťou sú tiež návrhy, súvisiace s rozvojom aktivít spojených s cestovným ruchom, ako sú reštaurovanie byzantských pamiatok, projekty rekonštrukcie typických obydlí, ale aj pokračovanie v tradičných hospodárskych aktivitách oblasti či v zapojení miestnych aktivistov do Európskych programov.Väčšinu aktivít vykonáva nevládna organizácia Spoločnosť pre ochranu Prespy (ETAIPIA POTAIA PEN), zriadená v roku 1991, zásluhou iniciatívy WWF a Priateľov Prespy. Jej činnosť však smeruje tiež na záchranu pelikánov, ochranu endemických taxónov rýb, vytvorenie pilotných ekoturistických programov. V spolupráci s viacerými spoločnosťami a nadáciami vybudovali napríklad dve pozoruhodné a kvalitne vybudované informačné strediská v obciach Psarades a Agios Germanos. V nich získa návštevník základné informácie o celej oblasti, s hlavným zameraním na jej unikátnu živú prírodu. Obe strediská, podobne ako aj ďalšie výsledky viacerých aktivít ľudí, ktorým záleží na Prespe, sú dobrým príkladom úspešnej spolupráce viacerých organizácií, čo žiaľ u nás, na Slovensku, častokrát chýba. Pritom je to v mnohých prípadoch jediná cesta záchrany pozoruhodných oblastí. Prespa je toho dôkazom. Hoci uvedené činnosti sú len začiatkom dlhej a náročnej cesty.
 
 

Ostrov Ágios Ahillios je charakteristickým spestrením malého Prespanského jazera
 
 
        Tá krajina očarí človeka už na prvý pohľad. Vysoké vrchy, ktorých odraz pláva po hladine pôvabných jazier, sa dotýkajú neba. Svahmi ich úpätí vystupujú zelené zvyšky lesov, rozľahlé plochy pasienkov i skromné políčka, po stáročia obrábané pracovitými ľuďmi. Tá krajina je skutočný zázrak. No práve preto potrebuje ochranu i pomoc. Lebo aj zázraky je možné zničiť. Dokonca veľmi ľahko.

        Oblasť Prespa, vrátane Národného parku Mikry Prespa sme navštívili počas prírodovedeckej expedície EPIROS ´97, ktorú v dňoch spoločne zorganizovali SAŽP COPK Banská Bystrica a Skupina pre ochranu netopierov SZOPK Revúca.