Tabory ochrancov prirody prilezitost pre kazdeho

Od roku 1976 sa pravidelne kona o dva tyzdne po hlavnom celoslovenskom aj vychodoslovensky a od roku 1982 zaciatkom jula aj zapadoslovensky Tabor ochrancov prirody (TOP). V inych, vacsinou jarnych (maj, jun) dnoch sa konaju pocetne troj az patdnove mensie TOP-y na okresnej az miestnej urovni. Pri ich organizacnom zabezpeceni, propagovani a programe sa vyuziva rastuca suma skusenosti a inspiracii z predoslych taborov. Na dobre pripravenych taboroch s pocetnejsou ucastou sa stetava znacny odborny potencial roznych specialistov. Ti vedu viacere uzsie zamerane sekcie - moze ich byt az 15 - najma na vyskum, monitoring a prakticku ochranu prirody. Pravidelne sa TOP-ov zucastnuju v sprievode rodicov aj deti casto uz v predskolskom veku, ktorym sa tiez venuje prislusna sekcia. Ini pocetni "skalni" su uz v dochodkovom veku, najstarsi z nich ma uz za sebou devatdesiatku.
Kazdy, i taky mensi miestny TOP, poskytuje rad prilezitosti pre stretanie sa "starych" aj "novych" znamych, co vyrazne prospieva k zivotaschopnosti (uz nie statom dotovaneho) SZOPK a aktivite jeho clenov. Mnohi z nich sa tu s inymi ucastnikmi podelia o poznatky, skusenosti, napady. Ini sa tu mnohemu priucia a nadchnu sa pre zalezitosti spolocneho, verejneho zaujmu - poznanie a zachovanie hodnot prirody i kras a zvlastnosti krajiny. Tabory ochrancov prirody na Slovensku uz 32-rocnu tradiciu. Jej zakladatelmi boli v roku 1965 viaceri dodnes aktivni clenovia SZOPK v Ziline. Ti pripravili prvy osemdnovy (od soboty do soboty) letny TOP v prirodnej rezervacii Demanovska dolina. Odvtedy sa dalsie TOP-y konaju kazdorocne pocas tretieho juloveho tyzdna a vikendu pred nim na roznych ochranarsky cennych a prirodovedne zaujimavych lokalitach hlavne stredneho Slovenska, od Kysuc, Oravy az po Gemer a Poiplie. Organizatorske starosti postupne prevzala pripravna skupina ustanovena pri UV SZOPK s aktivnymi clenmi Zvazu v okrese, ktory sa o usporiadanie TOP-u uchadza a jeho kandidaturu potvrdi taborova rada predchadzajuceho TOP-u. Pripravne prace na vybranej lokalite v terene sa zacin aju hned po zime, ked treba zabezpecit dostatok vody, hygienu, vykosenie travy na luke, orientacne smerovky pre prichadzajucich ucastnikov. Rovnako sa rozbieha aj vyroba a distribucia pozvanok, vybavenie suhlasov, povoleni, sluzieb - napriklad pojazdnej predajne. Pripravuje sa programova, odborna a spolocenska napln taborov. Zaujemci - mnohi s postupom rokov pravidelni, a to aj zahranicni, sa o termine a mieste konania TOP-ov dozvedaju vacsinou dost zavcasu, aby si na vybrany rezervovali svoje volne dni.
RNDr. Jozefa Gregora , uradujuceho podpredsedu UV SZOPK, sme zastihli v polovici jula na jednom z taborov pri Kozom Vrbovku na Krupinskej planine...

Kolko taborov pripravili clenovia a organizacie SZOPK v roku 1996?
UV SZOPK sa podielal na organizovani prveho Tabora mladych ochrancov prirody, vyhercov sutaze " Poklady prirody ( zaciatkom jula nad Cerovom pri hrade Korlatko v CHKO Male Karpaty, dalej na 32. celoslovenskom TOP-e tu pri Kozom Vrbovku a napokon na 20. vychodoslovenskom TOP-e pri Nalepkove a riecke Hnilec. Nezavisle od UV SZOPK si mensie TOP-y, a to aj pre mladez, organizuju viacere okresne organizacie zvazu.
Maju niektore tabory aj specificke zameranie a ciele?
V minulosti vacsinou nemali, v sucasnosti su niektore zamerane na upravu a osetrenie mokradi, vodnych zdrojov a tohtorocny tabor pri Kozom Vrbovku mal za jeden z cielov posudenie stavu prirodnej rezervacie " Cabrad ( a moznosti sprevadzkovania nedokonceneho objektu tamojsej biologickej zakladne pod rovnomennym hradom. Popri SZOPK organizuju tabory zamerane na prieskumy v terene aj zoologovia, ornitologovia, herpetologovia, entomologovia cez svoje spolocnosti a sekcie.
Aky uzitok alebo prinos maju TOP-y ?
Niekolko dni alebo tyzden je sice kratka doba, no prieskumy s ucastou odbornikov obohatia kazdeho o dalsie informacie o krajine, faune, flore v dejisku taborov a okoli. Napr. pocas 19. vychodoslovenskeho TOP-u ucastnici pomahali pri rekonstrukcii a udrzbe terennej stanice v CHKO Latorica pri Besi. Na dobre zorganizovane TOP - y ostavaju aj po rokoch pozitivne spomienky ucastnikom i obyvatelom.
Mozu sa TOP-u zucastnit aj neclenovia SZOPK ?
Ano. Zucastnuje sa ich priemerne 25-30 % vo zvaze neorganizovanych obcanov. Podmienky pre ich ucast nie su v porovnani s clenmi odlisne, avsak nasi clenovia platia nizsi ucastnicky poplatok.
Na niektorych TOP-och su uz tradicne aj ucastnici zo zahranicia. Skadial prichadzaju a cim sa tam zaoberaju ?
Najma na vacsich TOP-och sa pravidelne zucastnuju Nemci ( z niekdajsej NDR ), Madari, Poliaci, obcas aj ochranari z Holandska, Belgicka, Francuzska, Svedska, Rumunska, novsie aj z Ceska, Ukrajiny. Ich ucast je odrazom stupna rozvoja osobnych vztahov nasich a zahranicnych ochranarov. Vacsinou su to uz vyhraneni specialisti a zapajaju sa aktivne do prace vo svojich odbornych sekciach - botanickej, ornitologickej, entomologickej a inych.
Aky je priemerny pocet ucastnikov TOP-ov ?
Mensie TOP-y maju zriedkavo nad 20 ucastnikov, kym pocet vacsich dosahuje 150 ludi. Rekordne boli TOP-y pri Cervenom Klastore s 300 a pri Pocuvadle s takmer 400 ucastnikmi.
Ako podla vas mozno zatraktivnit TOP-y pre verejnost ?
Pritazlivosti TOP- v by urcite prospelo keby sa ich zucastnili aj novinari, alebo ich spolupracovnici, ale nielen ako chvilkovi hostia. O vsetkom, co sa na TOP-och deje a cim su tieto tabory uzitocne by mohli cez svoje media informovat dovernejsie, podrobnejsie, konkretnejsie a vcassie. Aj pre ucastnikov TOP-ov bude povzbudenim, ak sa o ich aktivitach uverejnia nielen kratke spravy, ale napriklad aj rozhovory.
Na tabore v Kozom Vrbovku sme zastihli aj mnohym ochranarom znameho Zvonimira Dragocena, clena redakcnej rady niemenej znameho ceskeho casopisu ochrancov prirody NIKA.
-Na TOP-och sa zucastnujem pravidelne od roku 1978, aby som spoznal zakazdym nove uzemia Slovenska s ich krasami a zaujimavostami a opat sa stretaval s mnohymi priatelmi, ktorych poznam prave z vasich taborov -, povedal pre Enviromagazin.
Na zaver dodal, ze sa oplati investovat cas a zucastnit sa TOP-ov, pretoze ucastnikom umoznuju spoznat co pekne a cenne v slovenskej prirode este ostalo a co sa pre jej zachovanie a ochranu urobilo a robi.
Co dodat na zaver ? Dobre pripravene prirodovedne a ochranarsky zamerane tabory a podujatia vo volnej krajine nie su z ekonomickeho pohladu sebestacne a toboz ziskove. Su to vsak vyhladovo navratne investicie do ludskych subjektov, ktore rozsiria a posilnia rady uvedomelych priatelov prirody.Ti ak nie hned, tak coskoro spoznaju, co, kde, ako, kedy a preco terba chranit, zachovat ci zveladit. A navyse, toto presvedcenie si urcite nenechaju iba pre seba, ale podelia sa on so svojimi bliznymi, na ktorych mozu posobit pozi tivnym prikladom hoci aj medzi panelakmi sidliska, v podniku alebo skole. I takto sa daju v praxi realizovat zasady a priority statnej environmentalnej politiky. Statu sa preto oplati taketo aktivity podporovat.

r. Jan Kleinert, CSc.
podpredseda OKV SZOPK Banska Bystrica