Narodny park Slovensky raj

Hlboke rokliny, skalne brala, vodopady - obrovska clenitost terenu s komplexom ihlicnatych a listnatych lesov na povodnej suvislej, eroziou rozbrazdenej plosine - to je uzemie, ktore v dvadsiatych rokoch tohto storocia dostalo nazov Slovensky raj. Je sucastou jedneho z najvyznamnejsich krasovych uzemi na Slovensku, Spissko-gemerskeho krasu, osobitne vyznamneho uzemia v uzemnom systeme ekologickej stability centralnej casti Zapadnych Karpat.
Ochrana prirody Slovenskeho raja sa datuje od roku 1931, ked vtedajsie urady zakazali tazbu dreva v roklinach, aby sa zachovali prirodne, krasy. Riadnej legislativnej ochrany sa uzemiu Slovenskeho raja dostalo az od r. 1964, ked vyhlasili Chranenu krajinnu oblast Slovensky raj - prvu svojho druhu na Slovensku. Vznikla Sprava Chranenej krajinnej oblasti Slovensky raj a zacala sa cielavedoma a koncepcna praca v ochrane prirody Slovenskeho raja. Vyustila do zriadenia stvrteho narodneho parku Slovenska - Narodneho parku Slovensky raj.

Vysvetlivky:   Narodny Park   Ochranne Pasmo

1  Prielom Hornadu   2  Hradisko   3  Kocurova   4  Kysel   5  Sucha Bela   6  Piecky   7  Sokol   8  Tri kopce   9  Vernarska tiesnava 10  Barborica 11  Mokra 12  Hnilecka jelsina 13  Ostra skala 14  Stratena 15  Zejmarska roklina 16  Holy kamen 17  Male Zajfy 18  Vysna Roven 19  Medvedia jaskyna 20  Dobsinska ladova jaskyna 21  Hranovnicke pleso 22  Certova diera

Vymera:            19 763 ha - narodny park
                   13 011 ha - ochranne pasmo
Datum vyhlasenia:  1. 4. 1988
Vlastnictvo pody:  56 % - statne
                   44 % - nestatne
Najvacsia dlzka:   24 km v smere V-Z
                   15 km v smere S-J
Nadmorska vyska:   1 545 m n.m. - najvyssia
                   470 m n.m. - najnizsia
Sidlo Spravy NP:   Letecka 3,
                   052 80  Spisska Nova Ves
                   tel: 0965/422 010
                   fax: 0965/422 026
                   E-mail: slovraj1@auriga.ta3.sk
Informacne stredisko Spravy NP (1. 7. - 31. 8.)
Terenna stanica Podlesok  tel. 0965/90 339

Vapence a dolomity druhohorneho veku, morskeho povodu, su hlavnymi horninami, na ktorych vznikol v Slovenskom raji fluvialno-planinovy krasovy relief. Na okraji uzemia su dva bralnate kanony riek Hornadu a Hnilca, hlboke 150 - 300 m. Pritoky tychto riek vytvaraju rokliny s pocetnymi vodopadmi. Vo vapencovom podzemi krasovych planin sa nachadza viac ako 200 jaskyn a priepasti. V juznej casti Slovenskeho raja je turisticky spristupneny ladovy skvost Slovenska - Dobsinska ladova jaskyna. Vynika velkymi priestormi s ladovymi utvarmi, mohutnou ladovou masou s objemom 110 132 m3, s hrubkou ladu az 26,5 m. Tato jaskyna je sucastou jaskynneho systemu Stratenskej jaskyne, ktory ma dlzku 22 941 m. Stratenska jaskyna s dlzkou 21 485 m je najdlhsou na Slovensku.

Najrozsirenejsim ekosystemom Slovenskeho raja su lesy, ktore zaberaju viac ako 90 % uzemia narodneho parku. Najviac zastupenym lesnym spolocenstvom su zmiesane jedlovobukove lesy so smrekom a primesou dalsich drevin. Osobitostou Slovenskeho raja su rozsiahle reliktne vapencove boriny a smrekovcove boriny svojim vyskytom viazane na strme skalnate svahy a brala.

Charakteristickou crtou Slovenskeho raja je teplotny zvrat - inverzia pasiem. Stanovistia na vyslnnych, vyssie polozenych miestach roklin osidluju teplomilne druhy rastlin, napr.:

• poniklec slovensky (Pulsatilla slavica)
• cesnak bledozlty (Allium ochroleucum)
• bodliak sivasty (Carduus glaucinus)

• prvosienka hola (Primula auricula)
• stokraska Micheliho (Bellidiastrum michelii)
• plesnivec alpinsky (Leontopodium alpinum)
• kortuza Matthioliho (Cortusa matthioli)

• jazycnik sibirsky (Ligularia sibirica)
• dryadka osemlupienkova (Dryas octopetala)

• cervenohlav ihlancovity (Anacamptis pyramidalis)
• ostica pevna (Carex firma)
• rosicka okruhlolista (Drosera rotundifolia)
• lykovec vonavy (Daphne cneorum)
• starcek oranzovy (Senecio aurantiacus)
• vstavac bazovy(Dactylorhiza sambucina)
• prvosienka pomucena (Primula farinosa)
• zltohlav europsky (Trollius europaeus)

V Slovenskom raji bolo zistenych viac ako 4000 druhov bezstavovcov a 200 druhov stavovcov. Zistilo sa tu 2162 druhov motylov (Lepidoptera), takmer 400 druhov chrobakov (Coleoptera), vyse 350 druhov dvojkridlovcov (Diptera), 180 druhov hlistovcov (Nematoda), 150 druhov makkysov (Mallusca) a ine. Zo stavovcov bolo zistenych vyse 100 druhov vtakov (Aves) a 40 druhov cicavcov (Mammalia). Najlepse su na uzemi narodneho parku preskumane motyle a stavovce. Poctom druhov motylov patri Slovensky raj medzi najlepsie preskumane uzemia na Slovensku a uzemie s najvyssim poctom zistenych druhov motylov zo vsetkych narodnych parkov Slovenska. Z 2162 zistenych druhov motylov bolo 27 druhov doposial zistenych v ramci Slovenska len na uzemi Narodneho parku Slovensky raj. Objavili tu a popisali dva pre vedu nove druhy motylov:

1. psota Reiprichova (Scrobipalapa reiprichi)
2. obalovac spissky (Ancylis sepusiensis)

• mihula potiska (Eudontomyzon danfordi)
• mlok karpatsky (Triturus montandoni)
• mlok velky (Triturus cristatus)
• orol skalny (Aquila chrysaetos)
• sokol raroh (Falco cherrug)
• netopier pobrezny (Myotis dasycneme)
• vydra riecna (Lutra lutra)

• medveda hnedeho (Ursuc arctos)
• vlka obycajneho (Canis lupus)
• rysa ostrovida (Lynx lynx).

Narodny park Slovensky raj je verejnosti pristupny z troch najvyznamnejsich rekreacnych stredisk po obvode uzemia - z Cingova, Podlesku a Dediniek. Informacie o ochrane prirody a prirodnych hodnotach narodneho parku poskytuje od 1. 7. do 31. 8. Informacne stredisko Spravy Narodneho parku Slovensky raj na Podlesku. Informacie o turistickych trasach a ich schodnosti poskytuju ubytovacie zariadenia a stanica Horskej sluzby na Cingove. Pre ucely poznania prirody sluzi navstevnikom siet vyse 250 km znacenych turistickych chodnikov a tri naucne chodniky. Osobitne prisny rezim ochrany plati na uzemi narodneho parku v narodnych prirodnych rezervaciach, prirodnych rezervaciach, narodnych prirodnych pamiatkach a prirodnych pamiatkach. Tieto uzemia su po obvode na pristupovych komunikaciach a trasach turistickych chodnikov oznacene tabulou so statnym znakom a doplnujucou informacnou tabulkou. Navstevnici Slovenskeho raja su povinni dodrziavat navstevny poriadok Narodneho parku Slovensky raj, najma spravat sa tak, aby nedochadzalo k poskodeniu alebo uhynu rastlin a zivocichov, znecistovaniu odpadkami, ruseniu pokoja a ticha. Pohyb je dovoleny len po verejnych komunikaciach a trasach znacenych turistickych chodnikov. Vjazd a statie motorovych vozidiel navstevnikov su povolene len po statnych cestach a pristupovych komunikaciach k parkoviskam a autocampingom. Sportovo-rekreacne aktivity mozno vykonavat len na nasledujucich lokalitach:

• zjazdove lyzovanie: Biele Vody, Dobsinska Masa, Dedinky, Geravy, Dobsinska ladova jaskyna, Vernar, Podlesok- Zelena hora
  
• lyziarske bezecke trate: Geravy, Biele Vody
  
• stanovanie, taborenie a zakladanie ohna: autocamping Cingov-Durkovec, Podlesok, Dedinky
  
• skalolezectvo: len vo vyhradenych priestoroch Tomasovskeho vyhladu
  
• cykloturistika: len na vyznacenych cyklotrasach
  
• clnkovanie: len vo vyhradenych priestoroch vodnej nadrze Palcmanska Masa.

• Naucny chodnik Prielom Hornadu po trase Cingov- Letanovsky mlyn -Cingov
• Nucny chodnik Slovensky raj - juh po trase Dedinky-Geravy-Stratenska pila - Dedinky
• Nacny chodnik mladeze po trase Smizianska Masa-Cingov-Smizianska Masa.