Slovensko ako krajinny obraz

V dobe ked sme formulovali zamer usporiadat konferenciu mali sme dva ciele :

  1. jednak usporiadat konferenciu, ktora sa bude zaoberat sirokospektralnymi, multidisciplinarnymi pristupmi, prirodnymi, sidelnymi a kulturnymi hodnotami Slovenska, prezentovat hodnoty prirodnej a kulturnej krajiny Slovenska, hladat suvislosti a spolocne stycne body roznorodych profesii, ktorych sa tyka problematika krajiny, sidla a kultury.
  2. zaroven sme chceli usporiadat podujatie, ktore bude mat charakter aj kulturnej udalosti. Chceli sme sa vyhnut tomu typu konferencie, kde ucastnici iba odprezentuju prispevky a hned sa ponahlaju domov. Sucastou konferencie boli aj sprievodne spolocenske podujatia, exkurzie, koncerty, vystava, recepcia, rozhovory, priatelske posedenia a pracovne diskusie
Zucastnilo sa jej cele spektrum odbornikov roznych profesii od:
  • spisovatelov
  • vytvarnikov
  • hudobnych skladatelov
  • historikov
  • etnologov
  • architektov
  • urbanistov
  • uzemnych planovacov
  • prirodovedcov
  • krajinnych ekologov
  • geologov
  • botanikov
  • ochrancov prirody

Tato konferencia nebola prva, co sa tyka nametu, no mozno po prvykrat sa na nasom uzemi stretli odbornici z tak roznorodych profesii, aby si vymenili skusenosti, postrehy, nazory na temu clovek v krajine, kultura v krajine a clovek a kultura. Nasou snahou bolo preklenut cisto profesne pohlady, uzko specializovane zaujmy. Krajina nerozoznava, ci ju studuje geolog, ekolog, architekt, ochranca prirody, ci etnograf, alebo sociologov a dalsi odbornici. Rozozna len, ci to s nou, obrazne povedane, myslime uprimne ! A prave o tom bola tato konferencia. V centre pozornosti bola krajina Slovenska, jej hodnoty a potreba ich rozvijat a zachovat. Ci uz z pohladu ekologickej stability, ochrany prirody, alebo jej kulturnej historie ...
Ked sa povie Slovensko, mysli sa tym povabna horska krajina Zapadnych Karpat s dramatickym reliefom hor, pokludnou atmosferou nizin a ruchom husto osidlenych kotlin. To, co je pre nasu vlast najcharakteristickejsie je prave roznoroda, pestra krajina. Napriek tomu, ze ju kazdy den vidime, napriek tomu, ze obklopuje nase sidla a domovy, je stale, akoby zabudanou hodnotou Slovenska.
Zakladnymi temami bolo:

  1. hladanie prirodnych hodnot a ich vztah k ochrane prirody
  2. zachovanie roznorodosti podmienok a foriem zivota
  3. hladanie pozitivnych hodnot historickych i sucasnych krajinych struktur vytvorenych clovekom
  4. hladanie spojitosti, suvislosti, vychodisk
  5. hladanie vztahu medzi vnimanim, poznanim, planovanim a rozhodovanim o krajine
Zodpovednost za krajinu a jej vyzor, nielen v zmysle hmotnej podstaty bol jednym zo zakladnych motivov prace jednotlivych sekcii. Krajina struktura Slovenska sa postupne meni. Nenavratne miznu typicke uzke a terasovite sviky poli. Uz davno ich nahradili velkoplosne lany ornej pody. Cast krajiny nam sukcesne zrasta. Vznika novy krajinny obraz. Je vysledkom vyuzivania uzemia, potreby ziskat obzivu. S tym suvisi aj otazka ochrany prirodneho a kulturneho dedicstva, ekologickej stability a kvality krajiny a ochrany jej typickeho obrazu. Krajina nema usta, aby nam povedla co potrebuje. Preto sa musime zamysliet my ludia, ktori ju vyuzivame a formujeme.
Milo nas prekvapil zivy zaujem jednotlivych profesii o temy kolegov z inych odborov. Kym pocas pripravy sme mali obavy z prilis sirokeho zaberu konferencie a z toho, ze jednotlivy specialisti budu mat zaujem len o svoje sekcie, v jej priebehu sa ukazal zivy zaujem a pripravenost komunikovat aj o inych, zdanlivo profesne vzdialene temy. Ekologovia sa zaujimali o umelecku percepciu, ci etnograficke pristupy, architekti o ekologicke, nielen kulturne dimenzie krajiny, etnografi o prirodovedecke. Krajina sa stala najfrekventovanejsim slovom, ktore sa nielen sklonovalo v roznych padoch, ale predovsetkym zblizovalo roznorode profesie a ich pristupy.
Pracovalo sa v troch sekciach :
  1. v sekcii krajina a clovek, krajinnoekologicke aspekty vyuzitia a ochrany krajiny
  2. v sekcii clovek a kultura, geneza krajiny, historia a etnografia, historicke a etnograficke suvislosti vyvoja krajinneho obrazu
  3. v sekcii kultura a krajina
Konferencia mala dve vyustenia:
  1. do zaverov jednotlivych sekcii (tematickych okruhov) a ucastnickych doporuceni, ktore sa tykali nielen riesenia detailnych profesnych zaujmov, ale predovsetkym potreby samostatneho pristupu a specificky ponimanej starostlivosti. Poukazalo sa na zahranicne skusenosti a na moznosti ich aplikacie u nas.
  2. druhym vyustenim boli spolocne zavery pre potreby legislativneho posilnenia problematiky krajiny na pode uzemneho planu s dorazom na tvorbu krajiny. Tykali sa prepojenosti jednotlivych zakonov tykajucich sa krajiny, doriesenia terminologickeho vykladu klucovych problemov, metodologie a multidisciplinarnych suvislosti, zavaznosti a sposobu schvalovania jednotlivych dokumentacii o krajine, odbornej sposobilosti spracovatelov dokumentacii o krajine, uzsieho prepojenia jednotlivych dokumentacii o uzemi v navaznosti na problematiku krajiny, respektovanie synergickych vazieb vztahu prirodnych procesov a ludskych vplyvov na krajinu v krajinnoekologiockej, biologickej, antropickej a kulturnej dimenzii ... Mnohe namety konferencie posluzia pri formulovani noveho zakona o uzemnom planovani a ako inspiracia pri medziodvetvovych jednaniach na temu starostlivosti o krajinu.
Este vela by sa dalo napisat o tom, co vsetko sa odohralo pocas troch dni konferencie. Nielen o rokovani, exkurziach do Vlkolinca a Banskej Stiavnice, vecernych rozhovoroch, zanieteni a pracovnom nasadeni ucasnikov. Za vsetko hovori konstatovanie, ze vsetci mame zaujem, aby sme sa o rok stretli znovu ...

Ing. Peter Jancura
SAZP Banska Bystrica