Slovensko ako krajinny obraz
V dobe ked sme formulovali zamer usporiadat konferenciu mali sme
dva ciele :
- jednak usporiadat konferenciu, ktora sa bude zaoberat
sirokospektralnymi, multidisciplinarnymi pristupmi, prirodnymi,
sidelnymi a kulturnymi hodnotami Slovenska, prezentovat hodnoty
prirodnej a kulturnej krajiny Slovenska, hladat suvislosti
a spolocne stycne body roznorodych profesii, ktorych sa tyka
problematika krajiny, sidla a kultury.
- zaroven sme chceli usporiadat podujatie, ktore bude mat charakter
aj kulturnej udalosti. Chceli sme sa vyhnut tomu typu
konferencie, kde ucastnici iba odprezentuju prispevky a hned sa
ponahlaju domov. Sucastou konferencie boli aj sprievodne
spolocenske podujatia, exkurzie, koncerty, vystava, recepcia,
rozhovory, priatelske posedenia a pracovne diskusie
Zucastnilo sa jej cele spektrum odbornikov roznych profesii od:
- spisovatelov
- vytvarnikov
- hudobnych skladatelov
- historikov
- etnologov
- architektov
- urbanistov
|
- uzemnych planovacov
- prirodovedcov
- krajinnych ekologov
- geologov
- botanikov
- ochrancov prirody
|
Tato konferencia nebola prva, co sa tyka nametu, no mozno po
prvykrat sa na nasom uzemi stretli odbornici z tak roznorodych
profesii, aby si vymenili skusenosti, postrehy, nazory na temu
clovek v krajine, kultura v krajine a clovek a kultura. Nasou
snahou bolo preklenut cisto profesne pohlady, uzko specializovane
zaujmy. Krajina nerozoznava, ci ju studuje geolog, ekolog,
architekt, ochranca prirody, ci etnograf, alebo sociologov
a dalsi odbornici. Rozozna len, ci to s nou, obrazne povedane,
myslime uprimne ! A prave o tom bola tato konferencia. V centre
pozornosti bola krajina Slovenska, jej hodnoty a potreba ich
rozvijat a zachovat. Ci uz z pohladu ekologickej stability,
ochrany prirody, alebo jej kulturnej historie ...
Ked sa povie Slovensko, mysli sa tym povabna horska krajina
Zapadnych Karpat s dramatickym reliefom hor, pokludnou atmosferou
nizin a ruchom husto osidlenych kotlin. To, co je pre nasu vlast
najcharakteristickejsie je prave roznoroda, pestra krajina.
Napriek tomu, ze ju kazdy den vidime, napriek tomu, ze obklopuje
nase sidla a domovy, je stale, akoby zabudanou hodnotou
Slovenska.
Zakladnymi temami bolo:
- hladanie prirodnych hodnot a ich vztah k ochrane prirody
- zachovanie roznorodosti podmienok a foriem zivota
- hladanie pozitivnych hodnot historickych i sucasnych
krajinych struktur vytvorenych clovekom
- hladanie spojitosti, suvislosti, vychodisk
- hladanie vztahu medzi vnimanim, poznanim,
planovanim a rozhodovanim o krajine
Zodpovednost za krajinu a jej vyzor, nielen v zmysle hmotnej
podstaty bol jednym zo zakladnych motivov prace jednotlivych
sekcii. Krajina struktura Slovenska sa postupne meni. Nenavratne
miznu typicke uzke a terasovite sviky poli. Uz davno ich
nahradili velkoplosne lany ornej pody. Cast krajiny nam sukcesne
zrasta. Vznika novy krajinny obraz. Je vysledkom vyuzivania
uzemia, potreby ziskat obzivu. S tym suvisi aj otazka ochrany
prirodneho a kulturneho dedicstva, ekologickej stability
a kvality krajiny a ochrany jej typickeho obrazu. Krajina nema
usta, aby nam povedla co potrebuje. Preto sa musime zamysliet my
ludia, ktori ju vyuzivame a formujeme.
Milo nas prekvapil zivy zaujem jednotlivych profesii o temy
kolegov z inych odborov. Kym pocas pripravy sme mali obavy
z prilis sirokeho zaberu konferencie a z toho, ze jednotlivy
specialisti budu mat zaujem len o svoje sekcie, v jej priebehu sa
ukazal zivy zaujem a pripravenost komunikovat aj o inych,
zdanlivo profesne vzdialene temy. Ekologovia sa zaujimali
o umelecku percepciu, ci etnograficke pristupy, architekti
o ekologicke, nielen kulturne dimenzie krajiny, etnografi
o prirodovedecke. Krajina sa stala najfrekventovanejsim slovom,
ktore sa nielen sklonovalo v roznych padoch, ale predovsetkym
zblizovalo roznorode profesie a ich pristupy.
Pracovalo sa v troch sekciach :
- v sekcii krajina a clovek,
krajinnoekologicke aspekty vyuzitia a ochrany krajiny
- v sekcii
clovek a kultura, geneza krajiny, historia a etnografia,
historicke a etnograficke suvislosti vyvoja krajinneho obrazu
- v sekcii kultura a krajina
Konferencia mala dve vyustenia:
- do zaverov jednotlivych sekcii
(tematickych okruhov) a ucastnickych doporuceni, ktore sa tykali
nielen riesenia detailnych profesnych zaujmov, ale predovsetkym
potreby samostatneho pristupu a specificky ponimanej
starostlivosti. Poukazalo sa na zahranicne skusenosti a na
moznosti ich aplikacie u nas.
- druhym vyustenim boli spolocne zavery pre potreby legislativneho
posilnenia problematiky krajiny na pode uzemneho planu s dorazom
na tvorbu krajiny. Tykali sa prepojenosti jednotlivych zakonov
tykajucich sa krajiny, doriesenia terminologickeho vykladu
klucovych problemov, metodologie a multidisciplinarnych
suvislosti, zavaznosti a sposobu schvalovania jednotlivych
dokumentacii o krajine, odbornej sposobilosti spracovatelov
dokumentacii o krajine, uzsieho prepojenia jednotlivych
dokumentacii o uzemi v navaznosti na problematiku krajiny,
respektovanie synergickych vazieb vztahu prirodnych procesov
a ludskych vplyvov na krajinu v krajinnoekologiockej,
biologickej, antropickej a kulturnej dimenzii ... Mnohe namety
konferencie posluzia pri formulovani noveho zakona o uzemnom
planovani a ako inspiracia pri medziodvetvovych jednaniach na
temu starostlivosti o krajinu.
Este vela by sa dalo napisat o tom, co vsetko sa odohralo pocas
troch dni konferencie. Nielen o rokovani, exkurziach do Vlkolinca
a Banskej Stiavnice, vecernych rozhovoroch, zanieteni a pracovnom
nasadeni ucasnikov. Za vsetko hovori konstatovanie, ze vsetci
mame zaujem, aby sme sa o rok stretli znovu ...
Ing. Peter Jancura
SAZP Banska Bystrica