Skauting po sestnastke
Nedavno som mal chvilku casu a zastavil som sa pri studentskej
vyveske vo vestibule Technickej univerzity vo Zvolene. Prekvapila
ma pomerne pestra prazdninova ponuka. Od cestovnych kancelarii,
ktore ponukali zajazdy expedicneho typu, cez recesne pozvanky na
zname akcie s pracovnym a programovym zameranim az po rozne
"prazdninove skoly" a kurzy. Zaujimave napady, rozne pohlady na
to, ako prezit prazdniny nevsedne a naplno ... Vacsina programov
mala hlavne environmentalne e ekologicke zameranie.
Ked som sa o tom rozpraval s nasimi mladymi, bol som vsak
prekvapeny ich laxnym pristupom ku zmysluplnemu naplneniu svojho
volneho casu. Niezeby nemali zaujem, ale ich postoj bol akysi
neurcity a nevyhraneny. Ked sme problem rozoberali hlbsie,
skonstatovali sme, ze akcii je pomerne dost, ponuka je pomerne
pestra, zaujem v podstate existuje. Ale prave to slovicko
v podstate vyjadruje urcite rozpaky a nevyhranenost sucasnej
generacie na veci okolo seba. Tykalo sa to aj zamerania casti
prezentovanych programov. Snaha zaujat bola ocividna. Trochu
zvelicene sme niektore programove ponuky nazvali ako "rehotacie"
programy. Prisposobenie sa vkusu a urcita povrchnost ponuky
vzbudzovali dojem, ze nejde tak celkom o enviro (ekopristupy),
ale iba o k nim sa bliziace snahy zaujat. Nejde v nich ani tak
o riesenie podstaty veci, napriklad nieco zachranit, alebo
niecomu dolezitemu pomoct. Ide skor o komercionalizaciu dobrej,
pokial mozno nezavaznej zabavy. Pozitivom je, ze vobec taketo
akcie existuju, navyse sa odohravaju v "lone prirody"
a v podstate umoznuju stretnut sa z s enviro, ekoproblemami .
Existuju aj narocne akcie pre mladez, ktore sa neprisposobuju
vkusu, ale potrebam, ktore viac vyzaduju ako lakaju. Ved riesenie
problemov zachovania prirodneho a kulturneho dedicstva je
v podstate vazna vec. Ma svoju nenahraditelnu duchovnu dimenziu.
Ta vyzaduje zamyslenie, sustredenie, urcity druh osobnej
narocnosti. Nie pomerne k niecomu, ale ona vyjadruje mieru pomeru
medzi povsimnutim a prehliadanim. Okolo ekologickych problemov sa
moze samozrejme "srandovat", ale vazne zamyslenie a sustredenie
z nich robi predpoklad realneho riesenia. Ked sme v 80-tych
rokoch zachranovali technicke pamiatky, alebo pomahali
ochranarom, bolo pri tom takisto vela smiechu a spasovania, ale
predovsetkym vela premyslania a sustredenia. Vyplyvalo to z nasej
vnutornej potreby robit nieco naliahave a uzitocne. Nechcem
hovorit o tom aby mladez bola vazna, ale o tom, ze postradame
urcity stupen hlbokeho prezitku a zamyslenia sa nad tym, co
robime a chceme dosiahnut. V podstate...
Nedavno som rozpraval jednej mladej priatelke, co vsetko robime
v skautingu s mladezou nad 16 rokov. Zaujalo ju to. Ale po chvili
som si uvedomil, akoby k niecomu, co hovorim, mala vyhrady.
-Ty mas zo skautingu strach, priznaj sa,- reagoval som na jej
zavahanie. Prikyvla. Samotneho ma to prekvapilo. Asi je to vo
vaznosti, narocnosti skautskych programov, alebo jednoducho
z neznalosti toho, comu sa rovering - skauting pre dospievajucich
a dospelych venuje ? A tak som jej porozpraval o nasej poslednej
akcii. Bol to kurz pre skautov nad 16 rokov a uskutocnil sa
zaciatkom leta. Obsahom kurzu boli temy napr.: