Kamzik vrchovsky tatransky

minulost, pritomnost, buducnost

Povod kamzika ako druhu je velmi stary. Odvodzuje sa od vyhynutej antilopy Pachygazella grangeri znamej z obdobia asi pred 12 milionmi rokov z cinskeho pliocenu (Blahout 1976). Az po velmi dlhej dobe, v dosledku pomalej adaptacie na podmienky, dostavala tato vyvojova vetva najrozlicnejsej podoby. Najstarsie kamziky, ktore sa podobali dnesnym, objavili sa vo vrstvach najstarsieho pliocenu v zapadnej Europe. Tento vyhynuty druh (Gallogorae meneghinii) je znamy z vrstiev starych asi 600 000 rokov (Blahout 1976 ).

Historicky dolozene nalezy kamzikov su z posledneho interglacialu, t.j. asi spred 115 000 rokov, v ktorom zil neandertalsky clovek. Z tohto obdobia su zname nalezy kosti a zobrazeni v jaskyniach v Rakusku, Francuzsku, Spanielsku a v Cechach.
Zvysky nasich kamzikov, ktore dostali pomenovanie kamzik vrchovsky (Rupicapra rupicapra) sa nasli vo vrstvach mladsieho pliocenu, t.j. z mladsej doby ladovej.
V Tatrach potvrdzuje autochtonnost kamzika okrem inych priamych a nepriamych historickych udajov aj nalez fragmentu kamzicej lebky pri vyskume hniezd vyra skalneho z roku 1974 v oblasti Belianskych Tatier. Radiouhlikovou analyzou bol vek tohoto kostneho fragmentu stanoveny na 10 610 rokov s presnostou + 110 rokov ( Blahout 1976 ).Kamzik V literature najstarsi znamy udaj o tatranskych kamzikoch sa vyskytuje v sprave levocskeho richtara a kronikara Konrada Sperfolga z roku 1517. Najstarsie zname zobrazenie kamzika v oblasti Vysokych Tatier sa nachadza na erbe Barzewiczovcov z Velkej Lomnice, ktore pochadza z roku 1559 ( Blahout 1976 ). Od tohto obdobia su zmienky o vyskyte kamzikov v Tatrach vo viacerych pisomnych pramenoch. Pokial ide o pocetnost tatranskej populacie kamzicej zveri, zname udaje pochadzaju prakticky iba z nasho storocia a z obdobia najma poslednych styroch desatroci. Kamzicej zveri sa venovala zvysena pozornost hlavne po zriadeni Tatranskeho narodneho parku.

Od uzakonenia Tatranskeho narodneho parku, ked zilo na uzemi iba cca 235 kusov kamzicej zveri, narastali jej pocty nepretrzite az do roku 1964. Populacia kamzicej zveri dosiahla 944 kusov /Chudik 1968/. Po tomto roku dochadza v TANAPe k postupnemu poklesu pocetnosti kamzikov. Za uplynulych 30 rokov bol vyvojovy trend pocetnosti populacie kamzicej zveri v znameni postupneho poklesu, ale za posledne 4 roky bol tento pokles neumerne vysoky. Sucasna situacia si preto vyzaduje neodkladne a ucinne riesenie tohto nepriazniveho stavu.
Obdobna situacia je aj v prirastkoch kamzicat. Najnizsie absolutne i relativne prirastky kamzicat boli v tomto obdobi v rokoch:

Vyznamne obdobie z hladiska nepriazniveho vyvoja prirastku kamzicat nastava po roku 1980, odkedy sa tento trvale pohybuje pod hranicou 100 ks a od roku 1991 pod hranicou 50 kusov! Od roku 1991 aj relativny prirastok kamzicat nedosiahol vyssiu hodnotu ako 10, 2 %.
Z obdobia rokov 1980 - 1994 mozno pokladat za pomerne dobre roky pre prirastok kamzicat: Naopak za nepriaznive roky: Z uvedeneho vyplyva, ze absolutny prirastok kamzicat v TANAPe na jeho povodnom uzemi (okres Poprad) mozno povazovat v pocte: Podobne aj relativny prirastok kamzicat z celkoveho poctu kamzicej zveri mozno povazovat: Za obdobie poslednych 30 rokov je stvorrocne obdobie rokov 1991 - 1994 doteraz najhorsie, pokial sa tyka absolutneho i relativneho prirastku kamzicat u kamzicej zveri v TANAPe. Z vyvoja prirodzeneho prirastku kamzicej populacie mozno dedukovat nizku fertilitu kamzikov a tym aj to, ze prirastky kamzicat dlhodobejsie nestacia doplnat straty (mortalitu) kamzicej zveri vplyvom prirodzenych i neprirodzenych selektivno-regulacnych cinitelov.
Pri analyze pricin tohto stavu mozno tieto cinitele rozdelit na:
prirodzene
klima, laviny, predatory, troficke a topicke cinitele a pod.
neprirodzene
imisie, stav ozonovej vrstvy, ekologicke katastrofy, sporty, turistika a ostatne aktivity cloveka vo vysokohorskom prostredi, pytliactvo a pod.
Aj socialne zlozenie kamzicej populacie v TANAPe dospelo z poslednych 30 rokov k vyznamnym zmenam. Kym napriklad v roku 1963 bolo v socialnych jednotkach - criedach s poctom do 10 kusov kamzikov rozlozenych cca 40 % populacie a v criedach 10 a viacclennych az 60 % kamzicej populacie, tak v roku 1994 je tento pomer obrateny, t.j. v criedach do 10 kusov bolo zistenych 57 % populacie a v criedach 10 a viacclennych iba 43 % kamzicej populacie. Taktiez poklesla absolutna pocetnost jedincov v criedach (velkost cried). Kym napr. v roku 1963 bola pri spocitani kamzikov zistena najpocetnejsia crieda s poctom 74 jedincov, tak v roku 1994 to bola crieda s poctom iba 21 kusov! Z uvedeneho vyplyva, ze kamzicia zver ako vyznamny spolocensky zivocisny druh straca vitalitu v socialnej skladbe, cim sa oslabuje jeho schopnost prezivat nepriaznivy napor subehu prirodzenych a neprirodzenych selektivno-regulacnych cinitelov v poslednom obdobi.
Uvedena nepriazniva situacia si vyzaduje neodkladne a efektivne riesenia. Statne lesy TANAPu vytvorili pracovnu skupinu zlozenu z odbornych a prevadzkovych pracovnikov.
V prvom rade bude potrebne vykonat podrobnu analyzu sucasneho stavu a navrhnut ucinne opatrenia na jeho zlepsenie. Pri rieseni daneho problemu bude potrebne predovsetkym zmiernit vplyv tych selektivno-regulacnych cinitelov, na ktore mame moznost operativne vplyvat a ktore sposobuju priame okamzite straty. Jedna sa najma o znizenie predatorskeho tlaku vlka a rysa, ktorych pocetnost je v sucasnosti na uzemi TANAPu pomerne vysoka. Mame priame i nepriame dokazy o ich nepochybnom vyznamnom vplyve na straty kamzicej zveri.
Bude potrebne zintenzivnit a zefektivnit aj prace na eliminovani pytliactva, ktore sa vseobecne rozmohlo najma v poslednych 4-5 rokoch. Na to bude potrebne aplikovat modernejsie a efektivnejsie metody a zabezpecit dostatocne financne, personalne a materialne vybavenie.
Dalsimi opatreniami bude potrebne zlepsit prakticku starostlivost o kamziciu zver najma na useku jej potravnej zakladne, zdravotnej a veterinarnej starostlivosti, zabezpecenia pokoja vo vysokohorskom prostredi a pod.
Dlhodobejsimi opatreniami budu zrejme monitorovanie najma globalnych vplyvov (imisie, stav ozonovej vrstvy, ekologickych katastrof, nuklearnych skusok a pod.), sledovanie fertility kamzicej zveri, natality kamzic a prirodzeneho prirastku kamzicat, ako aj aktivnejsie opatrenia v tejto oblasti zamerane najma na podporenie prirodzeneho prirastku kamzicat a zlepsenie socialnej struktury celej populacie (zriadenie regeneracno-vyskumnej reprodukcnej zvernicky, umele oplodnovanie kamzic atd.).

Verime, ze kamzik vrchovsky tatransky, ktory je symbolom Tatier - TANAPu dostane v pravej chvili ucinnu pomoc od cloveka a ze uvedenymi opatreniami a zvysenim starostlivosti o tento poklad nasej prirody sa mu podari preklenut regres, v ktorom sa v sucasnosti nachadza a do ktoreho sa dostal aj pricinenim cloveka.

Ing. Jozef Kovac
SL TANAPu Tatranska Lomnica