Infoservis

Zo Zvolena je do Rady Europy blizko

mrazova Na prvom poschodi Slovenskej lesnickej a drevarskej kniznice(SLDK) pri Technickej univerzite vo Zvolene je jedna netradicna studovna. Patri INFORMACNEMU MIESTU O RADE EUROPY (dalej IMoRE), ktore sa zacalo budovat v roku 1995. Zriadene bolo na zaklade zmluvy o spolupraci medzi SLDK a informacnym strediskom o Rade Europy(INDSoRE) v Bratislave a slavnostne otvorene v marci 1996.
Ako nam povedala veduca IMoRE Ing. Drahomira Mrazova, hlavnou ulohou je poskytovat a rozsirovat informacie tykajuce sa cinnosti Rady Europy ziskane prostrednictvom ISDoRE. Zaujemci sa budu moct dozvediet mnoho konkretnych informacii o dokumentoch Rady Europy, roznych dohovoroch, spravach a doplnkoch, ale aj o protokoloch zo zasadani, textoch Parlamentneho zhromazdenia, o sudnych pripadoch Europskeho sudu ludskych prav a podobne.
-Dokumenty nepoziciavame, su urcene na prezentacne studium,-vysvetluje Ing. Mrazova, -ale zaujemcom ochtne urobime fotokopie, alebo poskytneme texty na pocitacovej diskete. K dispozicii mame zakladne informacne materialy v slovencine, no ostatne su vo francuzskom,anglickom i nemeckom jazyku. Pozornost venujeme informaciam o lesnictve, drevarstve, ochrane zivotneho prostredia,teda oblastiam, na ktore je specializovana Slovenska lesnicka a drevarska kniznica Technickej univerzity vo Zvolene.

Martin Mraz


Z troch prazdnych, do recyklacie vratenych sklenych flias alebo poharov sa vyrobi 1 kg polotovaru - sklenych crepov, z troch tisic teda jedna tona. Doslednejsia recyklacia skla zmensuje poskodenie krajiny tazbou prvotnych surovin, spomaluje rast poctu a objemu skladok odpadov. Kazdych 10 % pridavku crepov do taveniny znizi celkovu spotrebu energie v sklarnach o 2 %. Pritom crepy mozu tvorit az 80 %, ba i viac v objeme nasady taviacich peci. Klesne tym:
  1. Znecistenie ovzdusia exhalatmi o 20 %
  2. produkcia trosky o 80 %
  3. spotreba technologickej vody o 50 %
V poslednych rokoch miera recyklacie skla neustale stupa, technologie spracovania druhotnych surovyn sa inovuju. Z europskych statov vykazuju najvyssiu (nad 70 %) mieru recyklacie skla Svajciarsko, Holandsko, Rakuko, Nemecko, Nosko, kym najnizsiu (30 % a menej) Portugalsko, Spanielsko, Irsko, Grecko, Velka Britania (!) a Turecko. Vo vahovom vyjadreni za rok 1994:
Najviac skla recyklovali:
  1. Nemci - 2 763 tisic ton,
  2. Francuzi - 1 300 tisic ton
  3. Taliani - 890 tisic ton
Najmenej skla recyklovali:
  1. Greci - 37 tisic ton
  2. Nori - 36 tisic ton
  3. Iri a Fini po 28 tisic ton

Celkove mnozstvo recyklovaneho skla v statoch EU za rok 1994 dosiahlo 7 320 tisic ton.

Ex: WARMER BULLETIN No. 49/1996


Spolupraca styroch

Statne autority ochrany prirody z Rakuska,Slovinska, Chorvatska a Madarska sa v maji 1993 dohodli na zriadeni cezhranicnej biosferickej rezervacie pozdlz 370 km toku rieky Drava od Bad Radkersburgu po Kopacki Rit pri Dunaji. Tym sa zabezpeci primerana ochrana najcennejsieho stredoeuropskeho riecneho ekosystemu.
Na 150 km useku tvori Drava hranicu medzi Chorvatskom a Madarskom. V tomto kedysi uzavretom a strazenom hranicnom pasme sa zachovali hodnotne, bohato ozivene casti krajiny v takmer neporusenom stave.
Drava je dynamicka rieka, ma vela ramien a ostrovov medzi pralesovitymi porastmi mohutnych topolov, vrb a inych stromov. Tu nerusene hojne zije este vydra, hniezdia orliaky, volavky a ine velke vtaky. Zastupcovia styroch uvedenych statov sa v maji 1996 znovu stretli v Slovinsku, aby sa dohodli na dalsej spolupraci pri realizovani akcneho planu IUCN "Parky pre zivot" a rozsireni biosferickej rezervacie aj o rieku Muru s jej povodim.

Ex: Bulletin FNNPE Vol. 34/1996, No. 129


Medzinarodny dohovor o ochrane biodiverzity predlozili ucastnickym statom na Svetovom summite o zivotnom prostredi a rozvoji (UNCED) v juni 1992 v Rio de Janeiro. Podpismi a ratifikaciami sa do februara 1996 zaviazalo celkovo 142 statov. Za Slovensko bol dohovor podpisany v maji 1993, ratifikovany v auguste 1994 a za zmluvneho partnera bol nas stat prijaty v novembri 1994. V sucasnosti je spracovana prva verzia Slovenskej narodnej strategie ochrany biodiverzity s rozsahom 24 stran (v anglictine) s grafickymi doplnkami. Jej definitivna verzia (v slovecine) si zasluzi siroku publicitu, aby sa s dohovorom oboznamili a akceptovali ho vsetky zlozky statu. Dosial vsak 35 statov dohovor neratifikovalo. Popri USA je to 5 zapadoeuropskych, 5 postkomunistickych vychodoeuropskych, 12 africkych, 8 azijskych, 3 karibske a jeden ostrovny stat v Oceanii.
Dohovor ma nadsenu podporu mnohych nadnarodnych a celosvetovo posobiacich organizacii. Vynimiek, ktore ho nepodporili, ba maju voci nemu vyhrady, nie je vela. Medzi priaznivcami treba spomenut:


Uhadnite

Slovensko Novu obrazovu knihu o Slovensku s rovnomennym nazvom po prvykrat v siestich jazykoch (v slovencine, anglictine, francuzstine, taliancine, spanielcine) vydalo vydavatelstvo
AB ART press
Mladeznicka 36
974 01 Banska Bystrica
tel: 088/735 024, 321 43
fax: 088/ 735 024
Publikacia obsahuje okrem roznych informacii na 80-tich stranach, 83 farebnych fotografii v praktickom formate A5.

Viete kolko meria Sutovsky vodopad?
Staci len zalistovat v tejto publikacii Vladimira Bartu a spravnu odpoved poslat na adresu redakcie Enviromagazinu. Trom z vas tuto knihu posleme.