Divy sveta sme povinni vsetci chranit

Rozhovor s RNDr. Jozefom KLINDOM, protagonistom ochrany Svetoveho prirodneho a kulturneho dedicstva

V poslednych rokoch v encyklopediach,masmediach,ponukach cestovnych kancelarii a podobne sa coraz castejsie stretavame s pojmom SVETOVE DEDICSTVO. Co si pod tymto pojmom predstavujete?
Ak sa nebudem striktne drzat medzinarodneho Dohovoru o ochrane Svetoveho prirodneho a kulturneho dedicstva, tak vsetko to najkrajsie a najhodnotnejsie, co priroda a clovek v krajine vytvorili a zachovalo sa dodnes. Aj ked to znie trochu nadnesene, ide o divy sveta, ktore sme povinni vsetci chranit. Ziadna nostalgia alebo sentimentalizmus, ale prejav kulturnosti a filozofia nenicenia trvalych hodnot, ktore cele ludstvo objektivne za trvale hodnoty uznalo. Ochrana prirodneho a kulturneho dedicstva zaroven zuslachtuje cloveka, posobi na jeho eticku podstatu a esteticke citenie, uci ho spoznavat porovnavat a tvorit hodnoty, eliminuje v nom neziaduce devastacne snahy a tuzby. Umoznuje mu obohacovat vlastnu dusu a tu transformovat do svojho okolia s cielom sirenia krasy a dobra.Keby clovek dosledne chranil prirodne a kulturne dedicstvo, neexistovali by vojny, nevyrabali by sa jadrove a ine zbrane, usporili by sme, mali lepsie zivotne prostredie a zrejme aj dozivali sa dlhsieho veku. Mozno by ludstvo dokazalo eliminovat aj vlastne "samovrazedne chutky" a pacifikovat ich podnecovatelov.Verim, ze ich agresivita by sa dala vyuzit tvorivejsie, ak nie inak, tak ako strazcov prirodneho a kulturneho dedicstva - nielen Svetoveho. Mali by mat k tomu skryte vlohy.

Akropola
Atenska Akropolis

V ochrane Svetoveho dedicstva teda nevidite len konkretnu ochranu niekolkych vybranych objektov, ktore su v pozornosti expertov a navstevnikov?
Takyto pohlad by mi pripadal ako pohlad starozitnika.Nejde ani o lesk v ociach starej damy,ktora so spomienkami oprasuje porcelan vo svojich vitrinkach. Svetove dedicstvo pokladam len za vrchol pyramidy, ktoru zaklada europske, arabske, indicke, cinske, africke, americke, australske a ostatne prirodne a kulturne dedicstvo. Teda dedicstvo jednotlivych statov, narodov a regionov. Pritom sa zamyslime: Ludia netvorili kulturne hodnoty, ktore sa dedia, preto, aby ich napokon znicili alebo nechali spustut. Kolko umu,tvorivosti,usilia i ludskeho potu(neraz i krvi)vynalozili,aby ten alebo onen vytvor uzrel svetlo sveta. Obdobne postupovala priroda, i ked inym sposobom a za ovela dlhsiu dobu, pricom jej vytvory su neopakovatelne a dodnes ich clovek nedokaze umelo vytvorit. Videli ste uz umelu vcelu, mravca alebo lastovicku? Preto sa nazdavam, ze pozitivna tvoriva cinnost by nemala mat hranice, naopak devastacna cinnost az velmi striktne vymedzene tak, aby nedochadzalo k zbytocnemu poskodzovan az niceniu prirodneho a kulturneho dedicstva.To by mala byt samozrejma povinnost i vlastnost kazdeho cloveka.

Maroko
Stredoveka Kasba Ait Ben Haddou v Maroku

Ako dnes vyzera situacia na vrchole tej piramidy,ktoru ste spominali?
Charakterizovat ju obsahom,sposobom alebo problemami starostlivosti o jednotlive objekty niekolkymi slovami nemozno. Kazdy objekt je unikatny, ma svoje specifika a nachadza sa v roznom prostredi. Predstavte si napriklad egyptske pyramidy, hlavne mesto Brazilie, Jeruzalem, nastenne malby v jaskyni Altamira, Alhambru v Granade, indicky Tadz Mahal, atensku Akropolis, Vatikan, Versailles, Benatky, Stonehenge, Pisu, Cisarsky palac v Pekingu, Velky cinsky mur a podobne. Tazko porovnavat napriklad Narodny park Sagarmatha na vrchole nasho sveta s ekosystemami Velkej koralovej bariery pri Australii,Grand Canyon s Narodnym parkom Serengeti v Tanzanii, s najstarsim Yellowstonskym narodnym parkom v USA, ostrovmi Galapagos alebo Plitvickymi jazerami v Chorvatsku. Nikdy sa mi nesnivalo, ze raz budu posudzovane a schvalene nase jaskyne Slovenskeho krasu do Svetoveho dedicstva spolu s historickym centrom Avignonu s papezskym palacom alebo s Narodnym parkom Rapa Nui, ktory charakterizuju monumentalne sochy.Najvystiznejsia bude asi ststistika: Svetove dedicstvo dnes tvori 469 objektov zo 104 statov, pricom 350 predstavuje kulturne dedicstvo, 102 prirodne dedicstvo a 17 spolocne (zmiesane) obidva (napriklad Tassili N`Ajjer v Alzirsku, Ngorongoro v Tanzanii, Narodny park Tikal v Guatemale, Machu Picchu v Peru).

Kolko statov pristupilo doteraz k Dohovoru o ochrane Svetoveho prirodneho a kulturneho dedicstva a ako by ste charakterizovali postavenie Slovenska pri jeho uplatnovani?
V roku 1997 ide o 146 statov, cim sa preukazuje svetovost,aktualnost i reprezentativnost tohto dohovoru (vacsina dohovorov ma len 40 - 80 signatarov a napriklad len europsky dosah).Dohovor bol prijaty 21.novembra 1972 v Parizi a platnost nadobudol 17. decembra 1975. Trvalo skoro 20 rokov, kym k nemu pristupila CSFR (15. novembra 1990 s platnostou od 15. 2. 1991), pricom prve podnety vysli zo Slovenska, ktore nasledne iniciovalo aj vznik Cesko-Slovenskej koordinacnej rady na ochranu Svetoveho dedicstva. Islo v podstate o federalny medzirezortny koordinacny a poradny organ, ktory zasadal v Bratislave v gestorstve MZP SR, co nebyvalo zvykom. Samostatna Slovenska republika pristupila k Dohovoru sukcesiou hned v roku 1993, pricom v tom istom roku v kolumbijskej Cartagene Vybor Svetoveho dedicstva zapisal 3 objekty zo Slovenska do Svetoveho dedicstva. Islo o historicku Bansku Stiavnicu s okolitymi kulturnymi pamiatkami, najma unikatnym systemom vodnych nadrzi,rezervaciu ludovej architektury Vlkolinec a Spissky hrad s okolim(pamiatkovou rezervaciou Spisska Kapitula, pamiatkovou zonou Spisskeho Podhradia a ranogotickym kostolom Sv. Ducha v Zehre so vzacnymi stredovekymi nastennymi malbami). K nim pribudlo v roku 1995 12 jaskyn Slovenskeho krasu spolu s 10 jaskynami susedneho Aggtelekskeho krasu v Madarsku. Ved kto by dnes na Slovensku nepoznal take unikaty, ako je Ochtinska aragonitova jaskyna,Gombasecka jaskyna alebo Domica.Avsak malokto vie,ze v nedalekej nespristupnenej Krasnohorskej jaskyni sa nachadza najvyssi stalagmit na svete vysoky 32,7 m.Neuspesne skoncili nominacie na Tatransky narodny park(v americkom Santa Fe v roku 1992) a na Dom Sv. Alzbety v Kosiciach (v thajskom Phukete v roku 1994) co sme aj predpokladali s upozornenim, ze pohlad svetovych expertov a Vyboru bude objektivny a nekompromisny. Celoslovensky, pripadne stredoeuropsky vyznam tychto objektov je pritom nepopieratelny.Svet ma vsak ine kriteria.

Co podla vas ma potom zo Slovenska nadej na uspech -stat sa Svetovym dedicstvom...?
V ramci sucasneho poznania nie je toho uz vela.Nazdavam sa ,ze komparativna studia, ktoru dalo vypracovat Centrum Svetoveho dedicstva, potvrdi unikatnost nasej Lesnej uvratovej zeleznicky Chmura-Tanecnik v CHKO Kysuce a CHKO Horna Orava. Ide o ojedinely a originalny navrh, ktory vzbudil pozor nost expertov i clenov Predsednictva Vyboru Svetoveho dedicstva. Rozhodovat o tom, ci budeme mat na Slovensku 4 alebo 5 objektov Svetoveho dedicstva, bude 21-clenny Vybor Svetoveho dedicstva v decembri 1996 v Mexiku. Okrem zeleznicky by som navrhol na nominaciu vychodoslovenske drevene kostoliky, dreveny artikularny kostol v Kezmarku, mozno aj s pamiatkovou rezervaciou, stredoveke nastenne malby v gemerskych a abovskych kostoloch. Neuspech Domu Sv. Alzbety neznamena, ze z urbanistickeho hladiska nema sancu historicke centrum Kosic.V kazdom pripade odporucam navrh na rozsirenie Svetoveho dedicstva na Spisi o pamiatkovu rezervaciu v Levoci, co by nemalo byt natolko obtiazne. Z prirodneho dedicstva popri nominacnych projektoch ako Bajkal alebo Kamcatka sa javi nas navrh na Dobsinsku ladovu jaskynu a rokliny Slovenskeho raja ako nepriechodny. Kazdy vsak musi uznat, ze by bol hriech nepokusit sa o jeho schvalenie. Spominam si pritom na vyjadrenie zastupcu jedneho mensieho statu, ktory povedal: "My vieme, ze nami navrhovany objekt nedosahuje svetovu uroven a nebude schvaleny za Svetove dedicstvo, no hodnotnejsi nemame a chceme na svetovom fore prezentovat nasu krajinu, nase prirodne a kulturne dedicstvo. a o to vedome ani nepokusaju pre absenciu prislusnych hodnot a postacuje im, ze sa mozu podielat na ochrane ostatneho Svetoveho dedicstva. Pristupenie k Dohovoru o ochrane Svetoveho dedicstva pokladaju za prejav kulturnosti, prestize a prezentacie svojej statnej politiky.

Telefonna karta Indonezske a slovenske Svetove kulturne dedicstvo (Borobudur a Spissky hrad) na jednej z prvych telefonnych kariet priatelstva medzi Indoneziou a Slovenskom,ktoru vyrobila indonezska firma TELKOM.
Je to ukazka jednej z moznosti prezentacie slovenskeho Svetoveho dedicstva vo svete.
Chcete tym povedat, ze nie je dolezite vyhrat, ale zucastnit sa?
Nie celkom, no pre Kapverdske ostrovy,Monako ,Luxembursko alebo Republiku Antigua a Barbuda to asi plati. Nominacia sa zatial nepodarila ani Rakusku, i ked v Mexiku ma sance so Schonbrunnom a historickym Salzburgom, mozno aj so zeleznickou na Semmeringu, menej s Narodnym parkom Neziderske jazero, kde by postacovala ochrana mokradi v ramci Ramsarskeho dohovoru alebo len regionalna ochrana v ramci europskych prirodnych stanovist podla Bernskeho dohovoru. Zaroven treba podotknut, ze Svetovym dedicstvom by sa nemali stavat biosfericke rezervacie z programu UNESCO "Clovek a biosfera"(MaB) zamerane na na vyskum vplyvu hospodarskych cinnosti na prirodzene ekosystemy.Okrem toho, ze v ich pripade nejde o oporu v medzinarodnom prave,uz tato skutocnost vedie k predpokladu, ze nesplnaju kriteria Svetoveho dedicstva. Na druhej strane nie je zanedbatelne, ze napriek oneskorenemu pristupeniu k Dohovoru nas podiel na Svetovom dedicstve je porovnatelny s viacerymi okolitymi i dalsimi statmi (Cesko 5, Madarsko 3, Slovinsko 1, Svajciarsko 3, Ukrajina 1, Bielorusko,Japonsko 5).Tazko vsak mozeme dosiahnut uroven takych krajin, ako Francuzsko, Taliansko, Spanielsko, India, Grecko, Podstatne by malo byt "zucastnit sa na doslednej ochrane a dostojnej prezentacii prirodneho a kulturneho dedicstva".

Za rozhovor podakovala Alena Kosturikova