Aj biologiu mozno ucit zaujimavo

V tejto rubrike sa chceme prihovarat vam, ktori hladate inspiracie z oblasti ekologickej a environmentalnej vychovy a vzdelavania v skole a radi sa podelite s vlastnymi skusenostami ci napadmi. Privitame aj ine prispevky, ktore sa tykaju zivota skoly i mimo nej. Prispevky posielajte na adresu redakcie.

motto : Ziak nech sa neuci, ale nech cosi nachadza
Rousseu
Mojim cielom je sprostredkovat zakladne informacie k danej problematike, zaroven stimulovat autonomny sposob myslenia a ine postoje vo vychove ziakov, nez ake su doteraz bezne.
Zacala som netradicne vyucovanie v podmienkach skoly standardneho typu. Prevladali terenno-laboratorne cinnosti. Z metod sa mi najviac osvedcila: Casto som vyuzivala vychadzky, prieskumy, exkurzie, ekohry v ucebni, v najblizsom areali skoly (dvor, park). Ucebny plan bol pre mna operacnym polom pre koncipovanie cielov s ohladom na konkretne moznosti ziakov, skoly s prihliadnutim na regionalne specifika. Pretoze ucebnice biologie su preteoretizovane, strohe, malo ilustrovane, a tak pomerne obtiazne, nezazivne (prezitok), snazila som sa obohacovat poznatkovu zakladnu o siroky okruh materialov, pisanych textov, knih, casopisov atd.
Tento sposob vyucby umoznoval: Tieto aktivity plynule prechadzali aj do mimoskolskej cinnosti (ucast a dobre umiestnenie v regionalnych sutaznych kolach).
  1. Katka Vanova najlepsie uspela pri rieseni laboratornych prac v biologickej olympiade
  2. Jozko Poliak s pracou Kysle dazde skoncil na druhom mieste v studentskej odbornej cinnosti
  3. kolektiv prvej A triedy pod vedenim Katky Mojzisovej v EKOPROJEKTE skoncil na prvom mieste a vyhral pobyt na horskej chate
  4. Petra Fejfarova a Zuzka Volarova ziskali v EKOTIPEe prve miesto, Zuzka uz druhykrat
Vsetci studenti, ktorych ucim, su nevycerpatelnym zdrojom inspiracie. Kazdu chvilu v nich objavujem, cosi nove, zvlastne, jedinecne. Su fajn!

Mgr. Agnesa Mojzisova
Katolicke gymnazium S. Moyzesa, B. Bystrica


clovek

Clovek...

Clovek sa naucil ovladat ohen, potom sa naucil vyrabat kovy, pestovat obilie a chovat domace zvierata, naucil sa preplavat oceany, vzniest sa do vesmirnych vysav, ovladnut atom. A pomaly prichadza doba, kedy sa clovek uci ovladat sam seba pre buduce pokolenia, pre deti svojich deti, aby sa jedneho krasneho dna nespytali, ako vlastne vyzeral strom.
Vediet latinsky nazov prirodniny este nezarucuje, ze dokazeme citit krasu kvetu, zaujimavy let sokola. Nezarucuje ani uvedomelu ochranu prirody. Niekedy kratsi alebo dlhsi krok znamena zachranu nasich najkrajsich druhov rastlin, niekolko desiatok mravcov, ci este neodrastenych mladat v hniezde skovranka. Mesiac lesov alebo Dni ochrany prirody velakrat oslavime tym, ze sadneme na motorky, do aut a vyrazime do lesov. Vraciame sa s kyticami bledul a vonavych lykovcov...
V poslednych rokoch ekologovia dochadzaju k poznaniu, ze je kriticky narusena rovnovaha v prirode. Je pat minut pred dvanastou na zachranu toho, z coho clovek vzisiel, aby opat v prirode, ako v naruci matky, nasiel svoje utocisko, cit, posilu, novu chut do zivota, obohatil svoju schopnost vnimat krasno, vsetko, co je nam najblizsie.

Zuzka Volarova
3. rocnik Katolickeho gymnazia v B. Bystrici


Pat medaili pre nasich

INEPO - Medzinarodna sutaz ekologickych a environmentalnych projektov - sa zrodila v roku 1993 a odvtedy sa kazdy rok stretaju studenti strednych skol z roznych krajin sveta, aby v sutaznej prehliadke vyvesnych panelov (posterov) predstavili vysledky svojej prace na projektoch z oblasti ekologie a biologickej problematiky zivotneho prostredia. Projekty sa predkladaju v anglictine, ako aj cela sutaz je v anglictine. Sutaziaci obhajuju postery pred hodnotiacou porotou tiez v anglictine. Pravda, mozu vyuzit aj pomoc tlmocnikov.

Zaciatkom juna 1996 sa v tureckom Istanbule uskutocnil uz 4. rocnik INEPO. Zucastnilo sa ho 61 projektov z 20 krajin sveta, spolu 85 sutaziacich a 50 narodnych koordinatorov a clenov medzinarodnej jury. Medzi nimi bola aj skupina sutaziacich zo Slovenskej republiky. Bolo to skutocne pozoruhodne a vyznamne podujatie stredoskolskej mladeze, ktore sa da porovnat so sutazou JUGEND forscht v Nemecku. Roznorodost tem, ktore sutaziaci riesili svojimi projektami, bola velka. Od kontaminacie rastlin ceziom v oblasti Cernobylu az po navrh projektu tzv. ekologickej jurty v Kazachstane. Velmi vysoka bola aj uroven projektov. Medzinarodna komisia mala skutocne tazku ulohu vybrat tie najlepsie.
Pre nase sutazne druzstvo to bol mimoriadne uspesny rocnik. Ziskali sme jednu zlatu, dve strieborne a dve bronzove medaily. Projekt dvoch studentov bratislavskych gymnazii Martina Regeca a Jana Taligu ziskal prve miesto, teda absolutne vitazstvo v sutazi. To sa nepodari kazdy rok. Studenti monitorovali vyskyt netopierov v jaskyniach a v starych stolniach v oblasti Malych Karpat. Uloha vychadzala z medzinarodneho projektu na monitorovanie tychto ohrozenych druhov zivocichov.
Dalsie nase uspesne projekty sa venovali:

  1. diverzite chrobakov v Jahodnickych Hajoch pri Martine (Huber Polacek, Gymnazium Martin)
  2. vyuzitiu azbestovaneho odpadu z Izomatu Nova Bana na pestovanie vybranych druhov drevin (Anna Lencova, Gymnazium Nova Bana)
  3. vplyvu prostredia na vyvoj deti v obdobi puberty (Emilia Pcolova, Gymnazium Snina)
  4. porovnaniu rastlinstva rubaniska a lesa (Zuzana Niznanska, Gymnazium Spisska Nova Ves)
Tento uspech nasich gymnazistov zavazuje. V rovnakom case tu bola medzinarodna konferencia OSN o ludskych sidlach HABITAT II. Bol to posledny zo serie summitov o ludskych pravach, zivotnom prostredi a populacnom raste, tzv. mestsky summit, ktory riesil problemy byvania, sidiel a urbanizacie. Spolu s ostatnymi ucastnikmi INEPO sme mali moznost navstivit kongresove centrum, kde sa konal summit, a prezriet si jeho vystavne priestory.

RNDr. Pavol Elias, CSc.
Predseda Slovenskej komisie Biologickej olympiady


Smutna vrba
nie je sama smutna dnes, smutny je uz cely les.
Aka to marnost
Pokrok bol Cloveku dany na povznesenie ducha, preto by nemal byt vyplytvany na pestovanie brucha.
Make up
Zem sa obcas kyslo tvari? V kyslych dazdoch zle sa dari.
Enviro-aforizmy Jaroslava Liptaya