Zakladnou myslienkou moderneho ekologickeho myslenia je predstava nedelitelnosti Zeme i Prirody. Cokolvek sa stane kdekolvek na nasej planete, v konecnom dosledku moze mat dopad aj na nas. Napriek tejto myslienke sa suvislosti medzi nasledkami vojny v Perzskom zalive a Slovenskom zdaju byt velmi vzdialene. A predsa sa pomocou vedeckej spoluprace spojili sily kuvajtskych a slovenskych vedcov, aby pomohli objasnit dosah tazkych ekologickych zlocinov spachanych irackymi vojskami pri okupacii Kuvajtu.
Okrem toho zapalili iracki vojaci takmer 700 vrtnych vezi, co viedlo k rozsiahlemu zamoreniu. Mracna dymu pokryli vacsinu Kuvajtu a prilahle oblasti. Krajina sa ponorila do tmy, tak ako v hrozostrasnej rozpravke o ludoch, ktorych opustilo slnko. Dymove mracna nad Kuvajtom boli pozorovatelne este o 1100 kilometrov juhovychodnejsie. Odhadovalo sa, ze tu denne zhoria 3 miliony barelov ropy, co uvolni do ovzdusia priblizne 5000 ton sadzi pri 4 % podiele siry. Letecke merania najhustejsich stlpcov dymu v o vzdialenosti 120 kilometrov od horiacich vrtov vykazovali typicku masu ciastociek kyslicnika siriciteho a kyslicnikov dusika. Este tisic kilometrov od Kuvajtu presahovali tieto hodnoty bezne normy. Pocas nasledujucich osmich mesiacov sa podarilo uhasit 584 naftovych vrtov. Za ten cas vsak vyhorelo a tym do ovzdusia uniklo viac ako 500 milionov barelov ropy ...
Ako by toho nebolo dost, dna 19. januara 1990 iracke vojska vypustili do mora priblizne 500 000 ton nafty z kuvajtskeho terminalu Mina Al-Ahmadi. Tato obrovska olejova skvrna putovala zalivom a zamorila 770 km saudsko-arabskeho pobrezia. Na saudskej plazi Jubail, 200 km juzne od Kuvajtu, hruba vrstva nafty dosahovala vahu az 20 kilogramov na meter stvorcovy. Dokonca aj na skalnatych castiach pobrezia sa uchytila vrstva s hustotou az 1,4 kilogramu na meter stvorcovy. Zabery hynucich morskych vtakov sme v tom case mohli vidiet v spravodajskych sotoch aj na nasich obrazovkach. Depresivny dojem nicenia znasobili komentare svetovych agentur, kde sa rozni odbornici vyjadrovali k moznemu dopadu na prirodu v celosvetovom rozsahu. Predpovede svetovej tlace hovorili o moznom efekte "nuklearnej zimy". Splodiny horenia zapalenych naftovych vrtov dosiahli Japonsko uz po piatich dnoch. V marci 1991 doslo v Cine ku katastrofalnym zaplavam, pri ktorych zahynulo priblizne 2000 ludi. Skody sa odhadovali na 7 miliard dolarov. Tieto udalosti sa davali do suvislosti prave s vplyvom kuvajtskej ekologickej katastrofy na celosvetovy klimaticky system. V Bahrajne zaznamenali najchladnejsi maj za posledne stvrtstorocie, priemerne teploty klesli o 4 C.
Najzavaznejsie dosledky sa vsak ocakavali v suvislosti s florou a faunou postihnutej krajiny. S nastavajucim letom sa ocakavalo intenzivne UV-ziarenie s moznym efektom na chemicke spektrum splodin takeho masivneho horenia. Priemerne teploty v Kuvajte v juli az auguste dosahuju 37 C pri najnizsej celorocnej vlhkosti. To vsetko mohlo mat vyznamne dosledky predovsetkym na vegetaciu, ktora nie je i tak velmi bohata. Priame skody na spalenych a uhynutych stromoch v krajine s tak slabym krytom zelene sa prakticky nedaju okamzite nahradit. V prvom vegetacnom obdobi po vojne boli zasiahnute uzemia skutocne bez akejkolvek vegetacie a poskytovali depresivnejsi obraz ako pust, ktora sa v takom obdobi obvykle dokaze pokryt hoci sporadickou, ale predsa len pestrou vegetaciou. Na velke prekvapenie vsak nasledujuce vegetacne obdobie v roku 1992 prinieslo mimoriadne silny vyskyt vegetacie prave v najzamorenejsich oblastiach. Vznikli pochybnosti o povodnych katastrofickych predpovediach, ako aj otazka, ako mohlo dojst k takemuto paradoxnemu javu.
Na podrobne zmapovanie dopadu vojny v Perzskom zalive na kuvajtsku vegetaciu bol vypisany projekt Biomonitoring of polluted environment in Kuwait, ktoreho sa na kuvajtskej univerzite (Dep. of Botany and Microbiology) ujala Dr. Ghanima Malallahova. Realizacia projektu vsak nebola lahka, pretoze vyskum priamo v terene ohrozovali miny a municia, ktoru zanechali iracke vojska pri svojom uteku z krajiny. Zodpovedna riesitelka projektu Dr. Malallahova hladala pomoc pri rieseni takeho zavazneho projektu aj v zahranici. Nasla ju na Ustave bunkovej biologie Univerzity J.A. Komenskeho v Bratislave, ktory so svojou asistentkou Dr. Abrahamovou navstivila. Je iste pozoruhodne, ze kuvajtska strana uprednostnila Slovensko pred pozvanim profesora Ma Te-Siua z univerzity v Illinois, USA.
Na ustave bunkovej biologie UK, konkretne na oddeleni karyologie, bola davnejsie vypracovana metoda bioindikacie znecistenia zivotneho prostredia divorastucimi druhmi miestnej flory a priebezne uz overovana v praxi (napr. Ziar nad Hronom, ale aj Jaslovske Bohunice). Kedze tato metoda je aplikovatelna aj na take pripady, akymi boli ekologicke zlociny pocas vojny v Perzskom zalive, rozvinula sa mimoriadne plodna spolupraca. V ramci spolocneho projektu bolo odobranych 59 druhov divorastucich rastlin spomedzi 18-tich celadi kuvajtskej flory. Odbery sa robili opakovane v najvyraznejsie znecistenej oblasti Burgan, ako aj v kontrolnych oblastiach:
V uvode sme hovorili o tom, ze cely svet je dnes prepojeny rovnakou obavou o nasledky cinnosti nezodpovednych ludi na zivotne prostredie. V opacnom smere posobi solidarita ochrancov prirody, ale aj vedcov, ktori mapuju rozsah doterajsich skod a hladaju mozne riesenia. Nebude iste nezaujimave spomenut, ze kontakt medzi kuvajtskou univerzitou a Univerzitou J.A. Komenskeho v Bratislave bol nadviazany prostrednictvom obdobneho pracoviska na univerzite v Swansea v juznom Walese. Velku zasluhu ma na tom Dr. Natalie Danfordova, ktorej rodove korene siahaju na Slovensko, do Presova ...