Tradicne na problemy zivotneho prostredia zamerana kategoria
C geografickej olympiady ponukala v skolskom roku 1995/1996 na
spracovanie styri temy: 1. "Prirodne hrozby a katastrofy",2.
Rozvoj jadrovej energetiky a vplyv jadrovych elektrarni na
zivotne prostredie", 3. "Predpokladane zmeny na Zemi a ich mozne
dosledky na zivotne prostredie", 4."Vplyv urbanizacie na zivotne
prostredie vybraneho regionu". Vacsina pisomnych prac, ktore
postupili do Slovenskeho kola geografickej olympiady v tejto
kategorii mala velmi dobru uroven. Z 12 prac bolo 5 zameranych na
prirodne hrozby a katastrofy, 3 na problemy urbanizacie, 3 na
problemy jadrovej energetiky a jedna na problematiku ocakavanych
klimatickych zmien a ich dosledkov.
Vysledne poradie zaviselo
nielen od kvality predlozenych prac, ale od ich ustnej obhajoby a
vysledkov vedomostnych testov. Vitaz kategorie Frantisek Meszaros
z Gymnazia Samorin bol mimoriadne uspesny vo vsetkych troch
castiach sutaze. Jeho praca Predpokladane zmeny na Zemi a ich
mozne dosledky na zivotne prostredie hovori o globalnych zmenach
klimy a ich dopade na rozlicne odvetvia vyrobneho i nevyrobneho
charakteru. Uvazuje i s moznymi dosledkami globalneho oteplenia
na Slovensku.
Druha v poradi skoncila Terezia Coplakova z Gymnazia Samorin
s pracou Rozvoj jadrovej energetiky a vplyv jadrovych elektrarni
na zivotne prostredie. Podla oponenta riesi praca nastolenu
problematiku takmer profesionalnym sposobom. Ako sama autorka
konstatuje uz v uvode prace, cielom jej snazenia ma byt
objektivny prehlad kladov i zaporov jadrovej energetiky. To sa
jej v plnej miere podarilo.
Vplyvom jadrovej energetiky na zivotne prostredie sa zaoberala
i Martina Rolincova z Gymnazia Hlohovec, ktora sa umiestnila na
tretom mieste. V jej praci mozno vyzdvihnut tvorbu a spracovanie
ankety medzi ludmi zijucimi v bezprostrednej blizkosti jadrovej
elektrarne Jaslovske Bohunice.
Zaujimave boli i dalsie prace. Temu Prirodne hrozby a katastrofy
(vulkanizmus - sopecna cinnost) vypracoval Miroslav Oravec
z Gymnazia v Gelnici. Venoval sa roznym strankam vulkanickej
cinnosti na Zemi.Pracu vyborne obhajil a velmi aktivne vystupoval
i v diskusii k dalsim pracam. Pricinenim aj dalsich sutaziacich
sa na obhajobach vytvorila velmi bezprostredna atmosfera so
zaujimavou diskusiou nilen medzi clenmi poroty
a obhajuijucimi,ale aj medzi studentmi navzajom. Sirsi pohlad na
rozne prirodne hrozby a katastrofy sa objavil v dobre
skoncipovanych pracach Michaely Slabeyovej (Gymnazium L. Saru,
Bratislava)i Lucie Surovej (Gymnazium Hlinska, Zilina). Problem
vplyvu urbanizacie na zivotne prostredie okresu Trebisov
resp.mesta Presov vo svojich pracach na dobrej urovni spracovali
Gabriela Banikova z Gymnazia v Trebisove a Jaroslav Kuchar
z Gymnazia T. Sevcenka, v Presove. Vlastny, pozitivne ochranarsky
zaujaty pristup k rozvoju jadrovej energetiky prezentovala
Kristina Hladikova z Gymnazia Bilikova, v Bratislave.
Celkovo
mozno konstatovat, ze slovenske kolo geografickej olympiady v sk.
roku 1995/1996 v Banskej Bystrici bolo v kategorii C velmi
zaujimave. Svedci o tom aj fakt, ze obhajoby tu koncili vyrazne
neskor nez v inych kategoriach. Za pozitivum mozno povazovat
nielen prehlbenie znalosti a ekologickeho vedomia samotnych
ucastnikov, ale prostrednictvom nich a ich prac rozsirovania tak
potrebneho pozitivneho ekologickeho vedomia i na sirsi okruh ich
spoluziakov,priatelov a znamych.