Beda, kto v mori vidi iba vodu
kto nepocuje nemu prirodu
kto v skalach vidi iba skaly...
Andrej Sladkovic
Ked Andrej Sladkovic napisal tieto varovne slova, nestali na uzemi nasho maleho Slovenska desiatky fabrik a zavodov s kominmi, ktore chrlia jedovate exhalaty, rieky neboli zamorene toxickym a inym odpadom, motorizmus neznehodnocoval zivotne prostredie hlukom a vyfukovymi plynmi, okolo sidiel sa nehromadili haldy odpadu ... a poetovi a jeho vrstovnikom sa nedostalo v skole vychovy a vzdelania v tvorbe a ochrane zivotneho prostredia. Dostalo sa im vsak vychovy, ktorej sucastou bola ucta a laska k prirode, lebo dospeli vedeli, ze clovek z nej pochadza a je na nej bytostne zavisly.Pri dnesnom tempe vyuzivania a zneuzivania prirodnych zdrojov ochrana prirody a zivotneho prostredia uz nemoze byt zalezitostou len niekolkych citovo zalozenych ludi. Je to uloha celospolocenska, vsesvetova. Ochrana a tvorba zivotneho prostredia je predmetom medzinarodnej spoluprace, ale aj predmetom medzinarodnych sporov a nedorozumeni. Ved toky riek, pohyb vzduchu ani prirodzeny vysev rastlin sa neda ohranicit statnymi hranicami.
Rychly rozvoj vedy a techniky nam pomaha ulahcovat si ziskavanie zakladnych zivotnych potrieb. Zial, mnohi vedu a techniku vyuzivaju len na obohacovanie sa, menej alebo vobec nie na eliminaciu skod, ktore svojou cinnostou sposobuju zivotnemu prostrediu.
Styridsat jeden percent republiky zije v silne az extremne narusenom prostredi. V desiatich regionoch Slovenska je neunosne zhorsene zivotne prostredie,
ktore ovplyvnuje zdravie a vek ludi,
genofond hospodarskych i volne zijucich rastlin a zivocichov.
Vyskyt rakovinovych ochoreni sa u nas za poslednych 25 rokov
zdvojnasobil. Vo vyspelom svete maju uz kardiovaskularne choroby
klesajucu tendenciu, u nas pocet srdcovo cievnych ochoreni stale
narasta.Na odstranenie skod, ktore nasmu zivotnemu prostrediu sposobuje priemysel, by sme potrebovali 100 - 130 miliard korun.Okrem penazi nam zial chyba aj dostatocna environmentalna vychova a etika. Ciselny pocet ludi vzdelanych v tejto problematike za posledne desatrocie vzrastol, no mnohi z nich svoje vedomosti nevyuzivaju predovsetkym na ochranu zivotneho prostredia.
Cele desatrocia patrime k statom, ktore maju ochranu zivotneho prostredia zarucenu zakonmi. Statna environmentalna politika mladej Slovenskej republiky sa opiera o Ustavu z 1. septembra 1992, v ktorej je zakotvene pravo kazdeho obcana na priaznive zivotne prostredie a na vcasne a uplne informacie o jeho stave a o pricinach a nasledkoch tohto stavu. Podla nej je kazdy povinny chranit a zveladovat zivotne prostredie a kulturne dedicstvo. Nikto nesmie nad mieru stanovenu zakonom ohrozovat ani poskodzovat zivotne prostredie, prirodne zdroje a kulturne pamiatky. Ustavnou povinnostou statu je dbat na setrne vyuzivanie prirodnych zdrojov, na ekologicku rovnovahu a ucinnu starostlivost o zivotne prostredie.
Nas pravny poriadok pamata na ochranu vsetkeho, na co by mohla mat ludska cinnost nepriaznivy vplyv. Nase zakony a vyhlasky varuju ludi pred nedbanlivostou i pred zlymi umyslami. Lenze vsetky zakony naplnaju ludia a medzi nimi este stale aj taki, ktorych mozeme nazvat nekulturnymi a egoistickymi.
Ako novinarka sa viac ako dvadsat rokov venujem problemom zivotneho prostredia. Je az zarazajuce, aka nevedomost v nasej pospolitosti vladne v zakladnych otazkach suvisiacich so zivotnym prostredim. V ucebnych planoch vo vsetkych typoch skol je environmentalnej vychovy minimum, osvetova praca sa akosi uplne vytraca, tlac i elektronicke media sa tejto teme venuju najviac vtedy, ked vznikne havaria, alebo konflikt, ktory sa neda utajit. Odkial ma teda clovek cerpat aspon zakladne vedomosti?
Vitam preto tento casopis, ktory by mohol vyplnit medzeru vo vychove a informovanosti obcanov vsetkych vekovych kategorii.