Studenti, co (ne)viete o svojich mestach?
Negativne aspekty rastu miest su danou za neraz zivelny civilizacny
pokrok v mnohych krajinach sveta. Tie su vsak aj objektami rastucej
pozornosti medzinarodnych programov, rozvijanych pod zastitou UNESCO
- UNEP. Cielom programu je dokladnejsie poznanie charakteristiky
mestskeho prostredia, ich zmapovanie, kriticke posudenie, hladanie
optimalnych alternativ a napokon zlepsenie situacie a sprijemnenie
zivota obyvatelov i navstev-nikov miest. Tu sa naskyta vela
prilezitosti pre studentov, ktori pod kvalifikovanym vedenim budu
nielen zberatelmi udajov a statistami, ale mozu byt aj organizatormi,
novatormi, spolutvorcami v zaujme svojom vlastnom, ako aj verejnom,
spolocnom. Riesenim aktualnych tem nadobudnu SOC-ky, SVOC-ky,
seminarne a diplomove prace novy, hlbsi zmysel a budu uzko nadvazovat
na kazdodennu prax, poziadavky a trendy doby, ako aj na strategiu,
zasady a priority statnej environmentalnej politiky v Slovenskej
republike.
Tieto aktivity by mali byt zaclenene do modernych osnov a programov
vyucby hlavne pre prirodo-vedne, humanitne, ale aj technicke,
ekonomicke, politicke a umelecke smery studia. Ulohou ucitelov
a odbornych konzultantov je povzbudzovat a usmernovat studentov
a umoznovat im timovu badatelsku pracu. A to kratkodobe pozorovania
a prakticke cvicenia, ako aj dlhodobe skumanie, porovnavanie,
modelovanie s alyzami a syntezami. Vyznam a prospesnost tychto scasti
mimoskolskych cinnosti budu tym vacsie, cim zjavnejsi bude ich
prakticky zmysel a dosah s moznostami naslednymi pozitivnymi zmenami
a zlepseniami. Kazdy student by sa tak mohol podielat na kolektivnych
badaniach a dospiet k subornym, komplexnym, interdiscipli-narnym
a azda aj publikovatelnym vysledkom.
CO SI ZASLUZI POZORNOST V NASOM MESTE?
- Mestske prostredie
- Vsimame si prirodne aj umele prvky: druhy aktivit vyvijane v meste:
vyznamnejsie povrchove siete a komunikacie: zmeny zivotneho prostredia
s ich ekologickymi, ekonomickymi a socialnymi dosled-kami: prirodne
zdroje - suroviny, tovary, ktore denne prudia do mesta roznymi
(akymi?) cestami od miesta ich povodu: prirodne i ludske produkty
(hodnotne i znehodnotene), ktore mesto denne opustaju.
- Ludia a mesto
- Vsimame si rozdiely medzi mestskym a vidieckym stylom zivota,
spravanim sa, zmyslanim, informo-vanostou, hodnotovou orientaciou
obyvatelov: zvyky, zvlastnosti a tradicie typicke pre mestanov,
patrame po ich vzniku, povode a pricinach ich pretrvania alebo
zanikania: porovname kvality primestskeho a vidieckeho prostredia.
- Rast mesta a vyuzivanie uzemi
- Zistujeme a uvazujeme, preco mesto vzniklo prave tam, kde je, ake tu
boli povodne prirodne pomery, vodne a suchozemske formacie,
rastlinstvo, zivocisstvo: z ktorych kedysi samostatnych osad mesto
vzniklo: co podmienilo a ovplyvnilo smer a sposob jeho rastu: ake
a v akom stave su primestske casti krajiny: zistujeme, ktore casti
mesta maju charakter komercny, priemyselny, dopravny, kulturny,
rekreacny a iny: ktore jeho casti su privatne, v sprave mesta a ktore
su verejne pristupne, ci bez naleziteho vyuzitia: ako a ci su
primerane vyuzite verejne plochy: ci su zretelne priestorove a ine
limity rastu mesta.
- Doprava v meste
- Zistujeme, ako magistraty a rady rozhoduju o vyuziti jestvujucej
a budovani novej dopravnej infrastruktury, porovname a objasnime
naklady a mozne uspory v doprave ludi cez mesto autami, verejnou MHD,
pripadne bicyklami z hladiska financneho, ekologickeho
a spolocenskeho, uvazime, co by mali robit obcania, urady a podniky,
aby dopravne siete v meste tvorili jeho pozitivnu sucast.
- Klima a kvalita ovzdusia
- Zistujeme, ako a v com sa lisi klima v meste a okolitej krajine, ako
dlazdene a asfaltovane plochy ovplyvnuju teplotu prostredia: ako
nadzemne stavby a struktury menia smer a silu vetra: co je pricinou
hmly, oparu, smogu: ako znecistuju ovzdusie auta a ine zdroje emisii
a ci mesto monitoruje stav ovzdusia, ci vydalo nariadenia v zaujme
kontroly a obmedzenia zdrojov emisii: ako znecistene ovzdusie posobi
na ludske zdravie, vegetaciu a materialy (korozia...): ako sa mesto
zabezpecuje pre pripad smogovej kalamity a zamorenia.
- Voda a jej kvalita v meste
- Zistime, ako a skadial sa privadza pitna voda do mesta, ako sa
upravuje, dezinfikuje, rozvadza do domacnosti, skol, obchodov,
podnikov: ako sa voda spotrebitelsky a inak vyuziva, ako a co ju
znecistuje, ake to ma nasledky: ci mesto sleduje kvalitu vod a ake
opatrenia, s akou ucinnostou zaviedlo pre kontrolu a udrzanie kvality
vody: ci a do akej miery a stupna zabezpecuje cistenie komunalnych aj
priemyslovych odpadovych vod: ktore podniky maju vlastne COV: ako
a cim mozu obcania, spolocnost a podniky prispiet k lepsiemu vyuzitiu
vody a k zlepseniu jej kvality v meste a v tokoch opustajucich mesto.
- Pevne odpady a mesto
- Zistime, kde a ako sa odpady odkladaju, odvazaju, skladkuju, ci je to
sposob spravny, alebo chybny, ako a v com ho mozno riesit, vyplepsit,
ake druhy odpadov prevladaju v netriedenej zmesi z domac-nosti, skol,
nemocnic, obchodov, uradov, priemyslu: ako mozu obcania a spolocnost
obmedzit mnozstvo a sortiment produkovaneho pevneho odpadu.
- Hluk v meste
- Sledujeme, ake su jeho staticke a mobilne zdroje, kolko ich je, kde su
trvale, kde nepravidelne, aka je hladina hluku v budovach, dopravnych
prostried-koch, na rusnych a vedlajsich uliciach, v super-markete, na
nadrazi, v parku, na pesej zone: ktore zdroje hluku mozno obmedzit,
oslabit a ako: ktory priemysel zatazuje svojich pracovnikov hlukom,
vibraciami, ci a ako ich vybavil ochrannymi pomockami: ake opatrenia
su, alebo mozu byt ucinne pre znizenie hlucnosti: ako vplyva hluk na
obyvatelov miest.
- Priroda v meste
- Zistujeme, aka je tam zelen, ake su jej funkcie, stav, vyuzitie: ktore
zivocichy tam volne ziju, ktore z nich sa dobre prisposobili mestu,
alebo ziju synantropne, pripadne su skodcami, ake su tu typy zahrad,
parkov, volnych ploch, ako ich mesto obhospodaruje a vyuziva
obyvatelstvo.
- Energia a mesto
- Na ake zdroje sa mesto prevazne spolieha (uhlie, ropne paliva, plyn)
a ci uz vyuziva aj obnovitelne a alternativne zdroje: ci zavadza
a vyuziva usporne a rekuperacne technologie, ktore z nich su
naj-perspektivnejsie a najdostupnejsie: akych 10 rad odporucime
spotrebitelom v zaujme setrenia energiou doma, v praci, doprave,
vyrobe a inde.
Spracoval RNDr. Jan Kleinert, CSc.