Studenti, co (ne)viete o svojich mestach?

Negativne aspekty rastu miest su danou za neraz zivelny civilizacny pokrok v mnohych krajinach sveta. Tie su vsak aj objektami rastucej pozornosti medzinarodnych programov, rozvijanych pod zastitou UNESCO - UNEP. Cielom programu je dokladnejsie poznanie charakteristiky mestskeho prostredia, ich zmapovanie, kriticke posudenie, hladanie optimalnych alternativ a napokon zlepsenie situacie a sprijemnenie zivota obyvatelov i navstev-nikov miest. Tu sa naskyta vela prilezitosti pre studentov, ktori pod kvalifikovanym vedenim budu nielen zberatelmi udajov a statistami, ale mozu byt aj organizatormi, novatormi, spolutvorcami v zaujme svojom vlastnom, ako aj verejnom, spolocnom. Riesenim aktualnych tem nadobudnu SOC-ky, SVOC-ky, seminarne a diplomove prace novy, hlbsi zmysel a budu uzko nadvazovat na kazdodennu prax, poziadavky a trendy doby, ako aj na strategiu, zasady a priority statnej environmentalnej politiky v Slovenskej republike.
Tieto aktivity by mali byt zaclenene do modernych osnov a programov vyucby hlavne pre prirodo-vedne, humanitne, ale aj technicke, ekonomicke, politicke a umelecke smery studia. Ulohou ucitelov a odbornych konzultantov je povzbudzovat a usmernovat studentov a umoznovat im timovu badatelsku pracu. A to kratkodobe pozorovania a prakticke cvicenia, ako aj dlhodobe skumanie, porovnavanie, modelovanie s alyzami a syntezami. Vyznam a prospesnost tychto scasti mimoskolskych cinnosti budu tym vacsie, cim zjavnejsi bude ich prakticky zmysel a dosah s moznostami naslednymi pozitivnymi zmenami a zlepseniami. Kazdy student by sa tak mohol podielat na kolektivnych badaniach a dospiet k subornym, komplexnym, interdiscipli-narnym a azda aj publikovatelnym vysledkom.

CO SI ZASLUZI POZORNOST V NASOM MESTE?

Mestske prostredie
Vsimame si prirodne aj umele prvky: druhy aktivit vyvijane v meste: vyznamnejsie povrchove siete a komunikacie: zmeny zivotneho prostredia s ich ekologickymi, ekonomickymi a socialnymi dosled-kami: prirodne zdroje - suroviny, tovary, ktore denne prudia do mesta roznymi (akymi?) cestami od miesta ich povodu: prirodne i ludske produkty (hodnotne i znehodnotene), ktore mesto denne opustaju.
Ludia a mesto
Vsimame si rozdiely medzi mestskym a vidieckym stylom zivota, spravanim sa, zmyslanim, informo-vanostou, hodnotovou orientaciou obyvatelov: zvyky, zvlastnosti a tradicie typicke pre mestanov, patrame po ich vzniku, povode a pricinach ich pretrvania alebo zanikania: porovname kvality primestskeho a vidieckeho prostredia.
Rast mesta a vyuzivanie uzemi
Zistujeme a uvazujeme, preco mesto vzniklo prave tam, kde je, ake tu boli povodne prirodne pomery, vodne a suchozemske formacie, rastlinstvo, zivocisstvo: z ktorych kedysi samostatnych osad mesto vzniklo: co podmienilo a ovplyvnilo smer a sposob jeho rastu: ake a v akom stave su primestske casti krajiny: zistujeme, ktore casti mesta maju charakter komercny, priemyselny, dopravny, kulturny, rekreacny a iny: ktore jeho casti su privatne, v sprave mesta a ktore su verejne pristupne, ci bez naleziteho vyuzitia: ako a ci su primerane vyuzite verejne plochy: ci su zretelne priestorove a ine limity rastu mesta.
Doprava v meste
Zistujeme, ako magistraty a rady rozhoduju o vyuziti jestvujucej a budovani novej dopravnej infrastruktury, porovname a objasnime naklady a mozne uspory v doprave ludi cez mesto autami, verejnou MHD, pripadne bicyklami z hladiska financneho, ekologickeho a spolocenskeho, uvazime, co by mali robit obcania, urady a podniky, aby dopravne siete v meste tvorili jeho pozitivnu sucast.
Klima a kvalita ovzdusia
Zistujeme, ako a v com sa lisi klima v meste a okolitej krajine, ako dlazdene a asfaltovane plochy ovplyvnuju teplotu prostredia: ako nadzemne stavby a struktury menia smer a silu vetra: co je pricinou hmly, oparu, smogu: ako znecistuju ovzdusie auta a ine zdroje emisii a ci mesto monitoruje stav ovzdusia, ci vydalo nariadenia v zaujme kontroly a obmedzenia zdrojov emisii: ako znecistene ovzdusie posobi na ludske zdravie, vegetaciu a materialy (korozia...): ako sa mesto zabezpecuje pre pripad smogovej kalamity a zamorenia.
Voda a jej kvalita v meste
Zistime, ako a skadial sa privadza pitna voda do mesta, ako sa upravuje, dezinfikuje, rozvadza do domacnosti, skol, obchodov, podnikov: ako sa voda spotrebitelsky a inak vyuziva, ako a co ju znecistuje, ake to ma nasledky: ci mesto sleduje kvalitu vod a ake opatrenia, s akou ucinnostou zaviedlo pre kontrolu a udrzanie kvality vody: ci a do akej miery a stupna zabezpecuje cistenie komunalnych aj priemyslovych odpadovych vod: ktore podniky maju vlastne COV: ako a cim mozu obcania, spolocnost a podniky prispiet k lepsiemu vyuzitiu vody a k zlepseniu jej kvality v meste a v tokoch opustajucich mesto.
Pevne odpady a mesto
Zistime, kde a ako sa odpady odkladaju, odvazaju, skladkuju, ci je to sposob spravny, alebo chybny, ako a v com ho mozno riesit, vyplepsit, ake druhy odpadov prevladaju v netriedenej zmesi z domac-nosti, skol, nemocnic, obchodov, uradov, priemyslu: ako mozu obcania a spolocnost obmedzit mnozstvo a sortiment produkovaneho pevneho odpadu.
Hluk v meste
Sledujeme, ake su jeho staticke a mobilne zdroje, kolko ich je, kde su trvale, kde nepravidelne, aka je hladina hluku v budovach, dopravnych prostried-koch, na rusnych a vedlajsich uliciach, v super-markete, na nadrazi, v parku, na pesej zone: ktore zdroje hluku mozno obmedzit, oslabit a ako: ktory priemysel zatazuje svojich pracovnikov hlukom, vibraciami, ci a ako ich vybavil ochrannymi pomockami: ake opatrenia su, alebo mozu byt ucinne pre znizenie hlucnosti: ako vplyva hluk na obyvatelov miest.
Priroda v meste
Zistujeme, aka je tam zelen, ake su jej funkcie, stav, vyuzitie: ktore zivocichy tam volne ziju, ktore z nich sa dobre prisposobili mestu, alebo ziju synantropne, pripadne su skodcami, ake su tu typy zahrad, parkov, volnych ploch, ako ich mesto obhospodaruje a vyuziva obyvatelstvo.
Energia a mesto
Na ake zdroje sa mesto prevazne spolieha (uhlie, ropne paliva, plyn) a ci uz vyuziva aj obnovitelne a alternativne zdroje: ci zavadza a vyuziva usporne a rekuperacne technologie, ktore z nich su naj-perspektivnejsie a najdostupnejsie: akych 10 rad odporucime spotrebitelom v zaujme setrenia energiou doma, v praci, doprave, vyrobe a inde.

Spracoval RNDr. Jan Kleinert, CSc.