Strom zuzitkovat do poslednej piliny

Uctievanie stromov na ukor ludi je pomyleny environmentalizmus. Uctievanie ludi na ukor stromov je pomyleny antienvironmentalizmus. Zneuctenie ludi aj stromov je skutocny antienvironmentalizmus. Uctievanie ludi aj stromov je ten pravy environmentalizmus.

Ekonomickou nevyhnutnostou dneska je coraz sirsie a intenzivnejsie vyuzivanie domacej surovinovej zakladne. K jej zdrojom patria nielen naleziska nerastnych surovin, ale v podstatnej miere aj bohatstvo lesov. Odrezat strom a vyuzit drevnu hmotu, to je chvilka v porovnani s casom, za ktory zo semena tento velikan medzi rastlinami vyrastie. Aj z tohto hladiska, nehovoriac uz o tom, ze drevnej hmoty potrebujeme coraz viac, mali by sme kazdy zotaty strom vy uzit doslova do poslednej piliny.

V priebehu pestovania lesa vznika odpad pri vyrubovani stromov. Odpady predstavuju korunne casti stromov, vetvy, tencina, pne, a korene. Stromova kora sa odstranuje priamo pri tazbe, alebo pri uprave priemyselneho dreva v zavodoch. Odpady z pestovania a tazby dreva mozno spracovat priamo v lese alebo v specializovanych zavodoch. Priamo v lese mozno vyrabat kompost z kory a nehrubiny. Vyhodnejsie je vsak pripravit v lese tzv. lesne stiepky, z ktorych mozno vyrabat bunicinu, agl omerovane plosne vlaknite materialy alebo po chemickom spracovani rozlicne organicke zluceniny alebo bielkoviny. Stromova zelen, obsahujuca vitaminy, bielkoviny a ine hodnotne zlozky sa moze vyuzit na vyrobu krmnych mucok. Z pnov a korenov i vetiev mozno ziskat extraktivne latky, vyuzitelne vo farmaceutickom priemysle.
V sucasnosti su zname viacere postupy, ktorymi mozno odpad vznikajuci pri spracovani dreva spracovat. Volba postupu spracovania zavisi najma od jeho zlozenia, vlastnosti a pod. Suroviny, pri ktorych je zachovany vlaknity charakter, mozno spracovat na drevovlaknite materialy alebo menej hodnotne druhy buniciny, lepenky ci papiera.Najdolezitejsie oblasti vyuzitia odpadov pri spracovani dreva su: energeticke vyuzitie, krmovinova oblast a lignochemia. Uvedene oblasti sa navzajom prelinaju, ako to dokumentuju nasledujuce priklady.Termolityckymi postupmi sa ziskavaju jednak tekute paliva, jednak cenne chemicke suroviny. Hydrolyzou ziskane monosacharidy sa mozu vyuzit ako krmivo, alebo sa mozu pouzit na tekute paliva a pod.

Z hladiska produkcie odpadov a ohrozenia zivotneho prostredia vyznamnu ulohu pri vyuzivani drevnej hmoty ma delignifikacia dreva, ktora je zakladom vyroby bunicin. V procese delignifikacie dreva sa uvolnuju vlakna buniciny zo zakladneho pletiva ucinkom chemikalii pri vyssich teplotach a tlakoch. Necelulozove zlozky dreva, najma lignin a hemicelulozy, prechadzaju do roztoku - vyluhu. Varne postupy delignifikacie dreva pouzivaju kysle, alkalicke i neut ralne roztoky. Najdolezitejsie priemyselne sposoby delignifikacie dreva su sulfitove a sulfatove postupy.
Sposob spracovania vyluhov ako druhotnych surovin zavisi od ich zlozenia, ktore je dane najma pouzitym technologickym postupom delignifikacie. V sucasnosti sa pouzivaju vylucne take varne cinidla, ktore mozno regenerovat, pricom organicke zlozky vyluhov sa pocas regeneracie spaluju. Spalovanie organickych zloziek predstavuje len nizky stupen zhodnotenia, pretoze obsahuju mnohe cenne chemicke zluceniny. Najdolezitejsou zlozkou vyluhov su ligniny, ktore vo forme zahustenych vyluhov alebo izolovane, nachadzaju siroke technicke uplatnenie, pricom sa vyuziva ich spojivy, dispergacny, plastifikacny, ionovo vymenny a iny ucinok. Zahustene vyluhy sa osvedcili ako pridavok pri briketacii paliv, priprave krmiv, betonov, vyuzivaju sa na pripravu trieslovin, despergatorov farieb a pesticidov, sulfitove vyluhy sa pouzivali na pripravu bezprasnych ciest a upravu pody. Ine postupy vyuzitia ligninov su mozne v premene makromolekuloveho ligninu na n izkomolekulove produkty, napr. vanilin a jeho derivaty.Najatraktivnejsim vyuzitim odpadovej celulozy sa ukazuje jej biologicky rozklad na etanol,ktory je perspektivnou nahradou benzinu na pohon automobilov, a cely rad dalsich dolezitych surovin pre chemicky priemysel a ine odvetvia narodneho hospodarstva. Hemicelulozy, ktore tiez tvoria vyznacny podiel lignocelulozovych odpadov, sa rozkladaju na xylozu, z ktorej sa vyraba xylitol a furfural. Xylitol sa pre svoju podobnost sacharoze a fruktoze pouziva ako diabeticke sladidlo. Forfural sa pouziva na vyrobu furfural-fenolovych plastov, lakov, fermeze, pesticidov a je tiez dobrym rozpustadlom pre celulozove derivaty.

Mnohe drevne odpady mozno najefektivnejsie spracuvat ako suroviny chemickeho priemyslu, pripadne z nich izolovat niektore zlozky, ktore mozu tvorit surovinovu zakladnu mnohych chemickych, farmaceutickych a inych vyrob. V zavislosti od chemickeho zlozenia uvazovanej drevnej suroviny prichadzaju na zuzitkovanie predovsetkym sacharidicke zlozky (polysacharidy, celulozy, hemicelulozy, pripadne monosacharidy), fenolove zlozky (lignin, lignany, triesloviny) a viacere akc esoricke zlozky (uhlovodiky, terpeny, steroly, zivicne a mastne kyseliny).Z niektorych podradnych druhov celulozovych odpadov mozno pripravit rozne derivaty celulozy (estery, etery, a pod.). Hemicelulozy, ktore sa technicky vyuzivaju podstatne menej ako celulozy, mozno zhodnotit chemickymi a biochemickymi postupmi na velke mnozstvo nizkomolekulovych organickych zlucenin, ktore sa vyuzivaju ako surovina pre rozne priemyselne odvetvia.
Fenolove zlozky extraktivnych latok sa vyuzivaju pri vyrobe lepidiel, farmaceutickych pripravkov, antioxidantov, fungicidnych prostriedkov a pod. Z vyluhov sa da ziskat cely rad dalsich extrahovanych latok vo forme taloveho mydla, z ktoreho mozno izolovat zivicne a mastne kyseliny. Talove produkty su pritom najlacnejsim zdrojom tychto kyselin. Zivicne kyseliny sa pouzivaju na pripravu glejiv, lepidiel, lakov, adheziv a pod. Mastne kyseliny, najma kyselina olejova, linolova a linolenova su vhodnou surovinou na vyrobu tenzidov, polyesterov, epoxidov, plastifikatorov, flotacnych olejov, naterov a pod.Na podobnych principoch, ako ziskavanie mnohych zlucenin zuzitkovatelnych v chemickom, potravinarskom a farmaceutickom priemysle, je zalozene aj ziskanie latok zuzitkovatelnych ako krmivo v zivocisnej vyrobe.Podobne ciastocnou alebo uplnou hydrolyzou drevnej suroviny mozno ziskat drevnu melasu, ktora obsahuje zvacsa stravitelne monosacharidy a predstavuje energeticky bohate krmivo. Hydrolyzaty dreva a vyluhy su vhodne na kultivaciu mikroorganizmov, pomocou ktorych mozno ziskat vysokohodnotne bielkovinove krmovinove zlozky, ktore sa pouzivaju bez upravy alebo po uprave na skrmovanie hospodarskymi zvieratami.

Zlozita palivoenergeticka bilancia v nasej republike vyzaduje dosledne vyuzivanie vsetkych dostupnych zdrojov paliv. Jednou z moznosti, ako dosiahnut uspory klasickych tuhych, kvapalnych a plynnych paliv, je aj spalovanie dalej uz nespracovatelnych odpadov z dreva a kory s energetickym vyuzitim uvolneneho tepla na vyrobu pary alebo na ohrev vody. Vyhodou spalovania drevnych odpadov v porovnani s vacsinou klasickych paliv a inych druhov odpadov je skutocnost, ze pri spravnom spalovani nevznikaju tuhe a plynne exhalaty.
Celkove vyssia energeticka ucinnost ako pri priamom spalovani sa dosahuje pri pyrolyze dravnych odpadov. Pyrolyticke sposoby vyuzitia drevnych odpadov su zalozene na splynovani a skvapalnovani dreva. Vyroba retortoveho plynu splynovanim dreva je znama uz davnejsie. Dnes sa najvacsia pozornost venuje splynovaniu lesneho odpadu, ktory sa po preduprave (drvenie, briketovanie) splynuje v generatoroch. Plyn sa po vycisteni a stlaceni spaluje v plynovej turbine a vyuzi va sa na vyrobu elektrickej energie.Pri splynovani drevnej suroviny pouzitim vodnej pary sa ziskava syntezny plyn (zmes oxidu uholnateho a vodika), z ktoreho sa v dalsom stupni moze ziskavat metanol. Znacna pozornost sa venuje aj katalytickym sposobom skvapalnovania drevneho odpadu s pouzitim uhlicitanu sodneho ako katalyzatora. Katalytickym skvapalnovanim drevneho odpadu sa ziskava olej strednej vyhrevnosti.
Osobitnu kapitolu v zuzitkovani drevnych odpadov predstavuje spracovanie zberoveho papiera, s ktorym sa budeme zaoberat osobitne v niektorom z buducich cisiel.

      Kontakt:
      Fotosutaz Strom Ruzomberok
      P.O.BOX 44
      034 50 Ruzomberok
      tel./fax: 0848/322 359