Potomok doby ladovej

Tento druh zil na nasom uzemi uz v dobe ladovej. Hluchan predstavuje sucast nasho prirodneho a kulturneho bohatstva a je zakonom prisne chraneny. Priroda ho obdarila dokonalostou, ktora vzbudzuje obdiv. Porozumiet jeho spravaniu, akymsi vnutornym biologickym hodinam moze iba clovek spaty s prirodou, poznajuci jej zakonitosti. Po starocia ma hluchan zakodovane v genoch poslanie, ktore ho rok co rok privadza do tych istych zakuti lesa, kde sa v skorej jari, koncom marca,zacinaju jeho svadobne obrady. Tokaniska v nadmorskej vyske 800 - 1200 m sa v tomto obdobi stavaju javiskom neopakovatelnych divadelnych predstaveni. Kohuty sem prilietaju uz pred zvecerenim a zahraduju na okolitych stromoch. Pred svitanim zacnu zniet lesom ich lubostne vyznania: klip-klip... klip-klip... a pokracuju stale s vacsou intenzitou a kratsimi pauzami ... a zrazu vylusk Glok! Akoby dakto vytiahol z flase zatk. A potom: cusivi-cusivi-cusivi... pokracuju sustivym brusenim. Ked sa im zo zeme ozve hradujuca sliepocka kvokanim, pomlky medzi slohami sa skracuju a ich tok prechadza do nadseneho dvorenia. Tento velmi plachy a napriek svojmu menu cujny vtak pri bruseni, ktore trva 2-4 sekundy, straca svoju prirodzenu opatrnost a tak sa odda laske, ze nevidi a nepocuje. Vtedy sa mozu k nemu dostat celkom blizko nielen jeho obdivovatelia, ktori sa chcu pokochat jeho krasou, ale aj nezodpovedni ludia - pytliaci. Kohut po rozvidneni zlieta na zem a tu sa predvedie sliepkam v plnej parade. Nasuchoreny, s letkami spustenymi k zemi a vejarovito rozprestrenymi chvostovymi perami poskakuje, cupka a toci sa na vsetky strany, aby ziskal ich priazen.Ak sa na tokanisku stretne viac kohutov, co je bezne, stava sa, ze medzi sebou o priazen sliepok zapasia. Potom sa s nimi sparia.Zhruba o 28-30 dni znesie sliepocka do hniezda na zemi vystlaneho ihlicim, listim a suchou travou 6-12 hnedych, tmavokropkatych vajicok, na ktorych sedi 26-28 dni. Hniezda su na zemi velmi zranitelne, decimuju ich nielen selmy, ale zo vzduchu najma krkavce, ktore sa v poslednych rokoch velmi rozmnozili. Ubytok hluchanov v nasej prirode mozno pripisat aj na ich vrub. Krkavce znicia nielen vajicka, ale pozieraju aj vyliahnute mladata. Ich buducnost vsak v tomto obdobi zavisi aj o d Medarda. Ak je suche pocasie, dari sa im. Ak pridu prudke lejaky alebo sa citelne ochladi, hynu na podchladenie.

Hluchancata su nekrmne mladata. Len co sa po prvy raz postavia na vlastne nohy, uz ich sliepka vodi a uci, co si maju zobnut. Su to najma vyzivne mravcie kukly a iny hmyz. Desatdnove kuriatka zacinaju poletovat, dvojtyzdnove uz maju vsetky pierka. Pohlavne dospievaju v druhom roku.
V dospelosti dosahuje hluchani kohut hmotnost 4-6 kg, sliepocka 2-3 kg. Pohlavna dvojtvarnost je velmi napadna. Kohut je pestro sfarbeny, s krasnymi cervenymi nadocnicovymi polmesiacikmi, silne nohy ma operene az k pazurom. Sliepocka ma nenapadne, hrdzavozlte sfarbenie s tmavsimi a bledsimi prieckami a skvrnami.
Potravu nachadzaju hluchane v prostredi, v ktorom ziju. Je to nad hranicou lesa, tzv. hluchani pas. Konzumuju ihlicie a puciky ihlicnanov aj listnacov, listky a vyhonky rastlin, cucoriedky, maliny, bukvice a brusnice, mravcie kukly, cervy a makkyse. Pri traveni im pomahaju kamienky, tzv. gastrolity, ktore pohltaju.
V 50-tych rokoch bolo na Slovensku asi 3800 kohutov hluchana, zaciatkom 90-tych rokov uz iba 1600. Niektore tokaniska uplne zanikli. Je to rapidny pokles, ktory signalizuje, ze pre zachranu tohto krasneho vtaka treba nieco urobit. Ochrancovia - ornitologovia varuju: Ak to tak dalej pojde, zaciatkom tretieho tisicrocia hluchan v nasich lesoch nebude. V Cechach uz vymizol a dnes sa usiluju o jeho introdukciu.Pricin jeho rapidneho ubytku je niekolko. Zber lesnych plodov v letnych mesiacoch ubera hluchanovi zdroj jeho obzivy. Ludia zbierajuci lesne plochy od skoreho rana az do zvecerenia, ho rusia. Nemoze sa nakrmit, a tak hladuje. V noci hluchan nevidi. Potravnu ponuku znizuju aj kysle dazde, v tele hluchana sa hromadia tazke kovy, ktore sposobuju ubudanie jeho vitality. Zdravy jedinec by sa mal dozit 5-8 rokov. Skutocnost je taka, ze sa malokedy doziva spodnej hranice veku.
Rozvoj cykloturistiky urobil v nasich lesoch tiez svoje. Pomaly kazda druha lesna zvaznica je cykloturistickou trasou a ludia sa, zial, casto nevedia v lese spravat. Pokrikuju na seba a rusia zver. A preto: Turistika ano, ale treba ju casovo a priestorovo lokalizovat. Inou kapitolou je vyrub lesa. Ak zasiahne vyrub starocne tokanisko, kohuty sa so sliepkami jednoducho nenajdu a hluchan si nemoze splnit svoju reprodukcnu povinnost.
Vychodiska su teda jasne. Musime urobit vsetko pre to, aby sme zachovali v nasich lesoch hluchani druh, aby sme nemuseli na jeho carovne zasnubne odbrady, hluchani tok v buducich desatrociach uz iba spominat.