Terajsie banskobystricke Namestie SNP plnilo v stredoveku funkciu najvyznamnejsieho zhromazdovacieho priestoru obcanov i nastevnikov slobodneho kralovskeho banskeho mesta. Lemovali ho honosne domy poprednych mestanov nemeckeho povodu, bohatych banskych taziarov a kupcov. Ako symbol mestskej samospravy tu stala aj mestska radnica. Obycajne sa pred nou susrtredovali obcania pri vitani vyznamnejsich hosti, vyhlasovani poziaru, pripadne povodne alebo vojenskeho ohrozenia.Namestie s rozlahlymi rozmermi na obdlznikovom podoryse vymedzovalo hlavne plochu pre rinok - velke trhovisko, kde sa mimoriadne culo obchodovalo. Prave tu sa odohravalo verejne a organizovane zasobovanie obyvatelov mesta potrebnym tovarom, tu sa stretavala pestra zmes predavajucich a kupujucich, ale aj nepoctivcov, podvodnikov a drobnych zlodejov.Trhy a jarmoky sa na stredovekom namesti hmyrili ludmi, konskymi povozmi i volskymi zaprahmi, potulnymi psami a mackami. Obyvatelia okolitych dedin sem prichadzali v razovitych ludovych odevoch. Pestru zmes ludi tvorili obchodnici z inych miest, mestania, remeselnici, uradnici a banici, mestska chudoba a krdle zvedavych deti. S krikom a huriavkom sa casto do seba pustali flarky a kofy, priekupnicky so zeleninou a hlucne zjednavali ceny. Obchodovalo sa prakticky so vsetkym, s masom a hydinou, zeleninou a ovocim,chlebom a obilim, suknom a platnom, vinom a pivom, ale aj s vyrobkami remeselnikov.
Vstrede namestia stala zanedbana drevena trznica, okolo ktorej sa rozkladali siatre, osarpane kramarske budy a obchodne sklady. Tento neporiadok, prach a spina, pocas dazdov voda a blato, zvieraci trus a zapachajuce odpadky ostro kontrastoval s architektonickou podobou namestia, s nadychom jeho vznesenosti. Pri navsteve Banskej Bystrice si tuto alarmujucu skutocnost uvedomil jaho kralovsky majestat, uhorsky panovnik Matej Korvin /1458 - 1490/, ked sa sem prisiel zotavit. Banskobystrickym mestanom dna 3. augusta 1481 oznamil, ze nepriaznivo nan zaposobila skareda trznica na namesti, v ktorej sa predava zelenina, maso a rozny nevzhladny tovar. Sucasne ich poziadal, aby ju z namestia, premiestnili na ine miesto. Banskobystricki mestania zrejme kralovskej ziadosti o razny zasah v ozdraveni mestskeho jadra vyhoveli. V nasledujucich rokoch sa s podobnou udalostou nestretavame.