Co povie buduce storocie?

Ochrana ozonovej vrstvy je jednym z klucovych problemov zachovania zivotneho prostredia nasej planety. Ozon patri k stopovym prvkom v zemskej atmosfere. Keby sa jeho celkove mnozstvo premiestnilo k zemskemu povrchu, vytvoril by vrstvu hrubu iba asi 3 mm. Aj takato tenka vrstva ma vsak schopnost ochranit zive organizmy pred skodlivymi ucinkami ultrafialoveho slnecneho ziarenia.

Miliony rokov sa zakladne zlozenie nasej atmosfery povazovalo za nemenne, hoci niektore zlozky ako napr. aj atmosfericky ozon vzdy prirodzene kolisali v ramci pripustnych hranic. Az v nasom storoci burlivy rozvoj priemyslu a polnohospodarstva zacal ovplyvnovat stav atmosfery s takou intenzitou, ze nasledky nadobudli globalne rozmery.

Takto nevedome clovek narusil aj ochranny ozonovy obal Zeme. Najvacsi podiel na rozklade ozonovych molekul, ktory uz nie je v rovnovahe s ich prirodzenou tvorbou, sposobili freony a halony, teda latky, ktore clovek vytvoril pre svoj uzitok a pohodlie. Tieto v nizsich vrstvach ovzdusia stale latky sa rozkladaju az v stratosfere posobenim ultrafialoveho slnecneho ziarenia, ktore vdaka ozonovej vrstve k zemskemu povrchu vobec neprenikne. Uvolneny chlor a brom potom vstupuju do chemickych reakcii, ktorych nasledkom je rychly rozklad atmosferickeho ozonu. Clovek si toto nebezpecenstvo uvedomil oneskorene aj preto, lebo cesta freonov a halonov do vyssich vrstiev ovzdusia moze trvat az desiatky rokov.

Mozne klimaticke zmeny, ci dokonca priame ohrozenie biosfery vplyvom znizenia koncentracie stratosferickeho ozonu vyvolalo rozsiahlu medzinarodnu aktivitu, ktorej vysledkami su Viedenska konvencia na ochranu ozonovej vrstvy z roku 1985 a Montrealsky protokol obmedzujuci vyrobu a pouzivanie freonov z roku 1987. Opatrenia Montrealskeho protokolu sa uz v kratkom case ukazali ako nedostatocne a signatari prijali na konferenciach v Londyne roku 1990 a v Kodani roku 1992 dodatky, ktore rozs irili pocet regulovanych latok a skratili terminy zastavenia ich vyroby. Vzhladom na velku zotrvacnost uvedenych latok v atmosfere mozeme ocakavat navrat ozonovej vrstvy do povodneho stavu az v polovici buduceho storocia, co vsak zavisi od ucinnosti ochrannych opatreni.

Narusenie a postupne zoslabovanie ozonovej vrstvy bolo zaregistrovane vdaka ozonometrickej sieti, ktorej zaklady polozila Svetova meteorologicka organizacia v polovici patdesiatych rokov nasho storocia. Prve ojedinele merania celkoveho atmosferickeho ozonu pomocou spektrofotometrov sa vsak zacali robit uz v dvadsiatych rokoch. V sucasnosti ma svetova ozonometricka siet asi 250 stanic, ktorych merania su doplnene aj radiosondaznymi meraniami vertikalnych profilov a meraniami zo satelitov. Vysle dky merani sa sustreduju a spracuvaju v Svetovom centre ozonovych dat (WODC) v kanadskom Toronte. Medzi stanice Globalneho ozonoveho pozorovacieho systemu (GOOS) sa v roku 1993 zaradilo aj Oddelenie aerologie a merania ozonu Slovenskeho hydrometeorologickeho ustavu, ktore sidli v Ganovciach pri Poprade.

Stanica v Ganovciach zacala pravidelne merat celkovy atmosfericky ozon 18. augusta 1993 pomocou Brewerovho ozonoveho spektrofotometra MKIV kanadskej firmy SCI-TEC. Pristroj s vyrobnym cislom 097 bol zakupeny z prostriedkov pridelenych z pomoci USA AID Grant.

Brewerov ozonovy spektrometer

Je potrebne spomenut, ze i ked ozonometricka stanica v Ganovciach je pomerne mlada, aerologicke pracovisko SHMU v Ganovciach ma uz bohatu tradiciu. Radiosondazne merania vo volnej atmosfere sa tu zacali robit v roku 1951 a instalacia Brewerovho spektrofotometra rozsirila odborne zameranie pracoviska o vyskum dvoch dalsich vyznamnych parametrov atmosfery: celkoveho atmosferickeho ozonu a slnecneho UV-B ziarenia. Radiosondazna stanica aj stanica na monitorovanie celkoveho atmosferickeho ozonu su jedine svojho druhu na uzemi Slovenska.

Brewerov ozonovy spektrofotometer bol zavedeny do ozonometrickej siete roku 1982. Verzia MKIV okrem celkoveho ozonu meria intenzitu ultrafialoveho ziarenia v intervale vlnovych dlzok 290 az 325 nm (UV-B oblast), celkove mnozstvo dioxidu siry a dioxidu dusika. Meranie ozonu robi pomocou analyzy priameho alebo rozptyleneho slnecneho ziarenia, v dnoch okolo splnu i odrazeneho ziarenia od mesiaca. Pomocou tzv. umkehr metody za jasnych dni rano a vecer je mozne stanovit aj priblizny vertikalny prof il rozlozenia celkoveho atmosferickeho ozonu.

Stanica v Ganovciach sa kratko po otvoreni zapojila do medzinarodnych projektov tykajucich sa monitorovania celkoveho atmosferickeho ozonu a slnecneho UV-B ziarenia. Vysledky merani sa kazde dva mesiace posielaju do svetoveho centra ozonovych dat v Toronte. V ramci stredoeuropskeho regionu si vzajomne vymienaju ozonove data stanice Poprad-Ganovce, Hradec Kralove, Belsk, Budapest a Hohen Peissenberg.

Pocas tohtorocnej zimy sa stanica Poprad-Ganovce uz po tretikrat podielala na Europskom arktickom stratosferickom ozonovom experimente (EASOE). Z poverenia WMO sluzi Laboratorium atmosferickej fyziky (LAP) Aristotelovej univerzity v Soluni ako Ozonove mapove centrum pre severnu pologulu. Na zaklade dennych merani celkoveho atmosferickeho ozonu v obdobi od 1. novembra do 31. marca na staniciach GOOS a s pomocou druzicovych merani systemom TOMS umiestnenym na druzici Meteor 3, ktore sa p ouzivaju na miestach s malou hustotou stanic, sa denne kreslia mapy rozlozenia ozonu.

Okrem ucasti na medzinarodnych ozonometrickych projektoch, SHMU denne informuje o stave ozonovej vrstvy prostrednictvom niektorych dennikov siroku verejnost. Sprava o nameranom mnozstve atmosferickeho ozonu, odchylke od dlhodobeho priemeru a intenzite skodliveho UV-B ziarenia je o 12,30 hod a v obdobi od juna do augusta aj o 9,00 hod k dispozicii v telekomunikacnom pocitaci SHMU v Bratislave, odkial ju pravidelne odobera TA SR.

Mesacne priemery celkoveho atmosferickeho ozonu nad Slovenskom v obdobi august 1993 - april 1996

Zoslabenie ozonovej vrstvy ako potvrdeny fakt je vseobecne znamy sirokej verejnosti. Najcastejsie sa popularne zvykne hovorit o tzv. ozonovej diere, co vsak nie je spravne, ale pre vyrazne a plosne rozsiahle opakujuce sa znizenie mnozstva celkoveho atmosferickeho ozonu nad Antarktidou sa tento pojem pouziva aj v odbornych kruhoch. V nasej oblasti hovorime o zoslabeni ozonovej vrstvy. Od polovice 70. rokov v miernych sirkach severnej pologule ubuda okolo 4 % celkoveho ozonu za dekadu. Ubytok c elkoveho ozonu je spojeny so zvysovanim intenzity skodliveho ultrafialoveho ziarenia. Problematika predpovede UV-B ziarenia je vsak velmi zlozita a v malom priestore nie je mozne vysvetlit vsetky cinitele, ktore ovplyvnuju intenzitu ziarenia. V kratkosti staci pripomenut, ze rozhodujuci vplyv ma vyska Slnka, teda najsilnejsie je ziarenie na poludnie v letnych mesiacoch. V zime je intenzita asi 10-krat nizsia. Podobne zoslabenie sposobuje aj oblacnost. Kolisanie celkoveho atmosferickeho ozonu miern ovplyvnuje intenzitu UV-B ziarenia v ramci hodnot, ktore su dane sezonou a oblacnostou.

Je dobre vediet, ze rozlisujeme medzi celkovym atmosferickym a prizemnym ozonom, i ked v obidvoch pripadoch hovorime o trojatomovej molekule kysliku. Prizemny ozon svojimi oxidacnymi ucinkami posobi na zive organizmy, ale aj na nezivu hmotu agresivne a jeho mnozstvo sa v tomto storoci zvysuje o viac ako 1% rocne. Kedze vsak okolo 90 % celkoveho atmosferickeho ozonu sa nachadza v stratosfere (najviac medzi 19 a 23 km), nedokaze prirastok prizemneho ozonu kompenzovat straty celkoveho ozonu. Pri zemny ozon sa na Slovensku monitoruje na priblizne 15 miestach.

Za necele tri roky svojej cinnosti ozonometricka stanica Poprad-Ganovce vstupila do povedomia odbornej verejnosti svojou aktivnou ucastou na medzinarodnych projektoch monitorovania celkoveho atmosferickeho ozonu a slnecneho UV-B ziarenia. V tomto roku Oddelenie aerologie a merania ozonu SHMU spolu so Slovenskou meteorologickou spolocnostou usporiadalo prvu vacsiu medzinarodnu akciu venovanu tematike atmosferickeho ozonu a UV-B ziarenia.

V dnoch 24. az 26. aprila bol v Ganovciach Medzinarodny workshop o monitorovani celkoveho atmosferickeho ozonu a slnecneho UV-B ziarenia. Podujatia sa zucastnilo 30 odbornikov zo siestich krajin a odznelo na nom 26 prispevkov. Odborna tematika bola rozdelena do siestich skupin od monitorovania ozonu a UV-B ziarenia az po predpoved UV-B ziarenia. Akcia sa uskutocnila v ramci odbornych aktivit spoluprace stredoeuropskych meteorologickych sluzieb. Podujatie je prispevkom k realizacii aktivit Sve tovej meteorologickej organizacie v oblasti projektu Global Atmospheric Watch (GAW). Jeho ucelom bola prezentacia vysledkov monitorovacich a vyskumnych aktivit zucastnenych krajin v oblasti atmosferickeho ozonu a UV-B ziarenia. Cielom podujatia bolo tiez podporit dalsi rozvoj vyskumu v uvedenych oblastiach.

Workshop potvrdil dalsiu spolupracu a vytvoril predpoklady pre bilateralne aj multilateralne vztahy pri rieseni projektov v stredoeuropskom regione. Tematicky tato akcia nadviazala na odporucania predchadzajucich medzinarodnych podujati, predovsetkym medzinarodnej konferencie WMO o slnecnom UV-B ziareni z Les Diablerets roku 1994 a tretieho stretnutia veducich specialistov vyskumu ozonu v Zeneve v marci tohto roku.

Predpoklada sa, ze prezentovane vysledky odbornych prac a odporucani, ktore ucastnici workshopu prijali ,budu prinosom pre buduce podobne odborne stretnutia a dalsie projekty organizovane predovsetkym WMO a Europskou komisiou.